úvod
A mozgové krvácanie (intrakraniálne krvácanie) je krvácanie do lebka. Rozlišuje sa medzi intracerebrálnym krvácaním (krvácaním do mozog tkanivo) a a subarachnoidálne krvácanie (krvácanie medzi strednou a vnútornou vrstvou mozgovej membrány). V obidvoch prípadoch krvácanie spôsobuje stlačenie okolia mozog oblasti, znížená ponuka krv k mozog tkanivo dodávané postihnutou cievou a zvýšenie tlaku v lebka. Príčiny a mozgové krvácanie sú rozmanité. Okrem traumy (pádu, úderu) môžu byť tiež spúšťačom vaskulárne choroby, nádory a poruchy zrážania mozgové krvácanie.
Príčiny
Existuje mnoho príčin mozgového krvácania. Možno rozlíšiť medzi traumatickými a netraumatickými príčinami: Kraniocerebrálna trauma (pád, úder, dopravná nehoda) Aneuryzmy (vydutie cievnych stien) Hypertenzívna mikroangiopatia (poškodenie cievnych stien spôsobené vysoký krvný tlak) (mozgové) nádory Poruchy zrážania (so zvýšenou tendenciou ku krvácaniu) Amyloidná angiopatia (ochorenie s depozíciou proteíny v plavidlá mozgu, ktorá spôsobuje stenózy - zúženie ciev - a aneuryzmy - výbežky steny cievy). (napr
AV malformácia s tvorbou s krátkym spojením medzi tepnami a žilami v mozgu) Vaskulitída (chronický zápal cievnych stien)
- Kraniocerebrálne traumy (pád, úder, dopravná nehoda)
- Aneuryzmy (vydutie stien cievy)
- Hypertenzívna mikroangiopatia (poškodenie cievnej steny v dôsledku vysokého krvného tlaku)
- (mozgové) nádory
- Poruchy zrážania (so zvýšenou tendenciou ku krvácaniu)
- Amyloidná angiopatia (ochorenie s ukladaním bielkovín v mozgových cievach, ktoré vedie k stenózam - zúženiu ciev - a aneuryzmám - výbežkom steny cievy)
- Vrodené vaskulárne malformácie (napr. AV malformácie s tvorbou s krátkym spojením medzi tepnami a žilami v mozgu)
- Vaskulitidy (chronický zápal cievnych stien)
Častou príčinou mozgových krvácaní je kraniocerebrálna trauma (SHT). V prípade prudkých pádov alebo úderov do lebka, mozog plavidlá prasknú a krvácajú do mozgového tkaniva. V EÚ sa rozlišuje medzi primárnym a sekundárnym poškodením mozgu kraniocerebrálna trauma.
Najskôr sila použitá pri páde alebo náraze spôsobí a zlomenina lebky a stlačenie alebo poškodenie podkladového mozgového tkaniva (primárne poškodenie mozgu). Okrem toho prasknutie povrchového mozgu plavidlá často vedie k krvácaniu do tkaniva. Sekundárne poškodenie mozgu popisuje komplikácie kraniocerebrálnej traumy, ktoré sa vyskytujú v ďalšom priebehu ochorenia.
Môžu sa vyskytnúť buď priamo po traume, alebo po niekoľkých dňoch alebo týždňoch. Sekundárne poškodenie mozgu zahŕňa hematóm (krv hromadenie), edém mozgu (opuch tkaniva v dôsledku zadržiavania tekutín), opuch mozgu, hypoxia (nedostatok kyslíka) a hypotenzia (nízka krvný tlak). Najmä kvôli zvýšeniu tlaku spôsobeného hematómami, edémom mozgu alebo opuchom mozgu existuje riziko zachytenia mozgového kmeňa a stredného mozgu v kostnej lebke so stratou životných funkcií (napr. V dôsledku stlačenia dýchacieho centra).
Ďalšou častou príčinou mozgových krvácaní je vaskulárne poškodenie spôsobené chronickým ochorením vysoký krvný tlak (hypertenzná mikroangiopatia). Trvalo vyvýšený krv hodnoty tlaku vedú k remodelácii artériosklerózy s vytvrdzovaním stien ciev (zväčšenie hrúbky steny). Tento proces je zintenzívnený ďalšími rizikovými faktormi (ako napr cukrovka melitus, fajčenie alebo zvýšené LDL cholesterolu koncentrácie).
Výsledkom je, že cievy strácajú schopnosť regulovať priemer ciev v závislosti od krvný tlak hodnotu. V záverečnej fáze tohto procesu sa steny zvápenatených ciev skrehnú, čo podporuje tvorbu aneuryziem (vydutie steny ciev) alebo krvných zrazenín. Kvôli oslabenej stabilite steny existuje tiež zvýšené riziko prasknutia steny cievy.
Často sú postihnuté malé cievy zásobujúce mozog. Aneuryzmy sú zďaleka najčastejšou príčinou subarachnoidálne krvácanie (SAH). Toto je krvácanie z ciev zásobujúcich meninges do povrchových vrstiev mozgového tkaniva. Aneuryzmy sú vriec a cieva, ktorá dodatočne naťahuje a stenčuje steny nádoby.
Výsledkom je zvýšené riziko prasknutia steny cievy krvácaním do okolitého tkaniva. Existuje mnoho príčin vývoja aneuryziem. Veľká časť z nich je predisponovaná pri narodení a v priebehu života ich zvyšuje rizikové faktory (napr vysoký krvný tlak, fajčenie).
Chronicky vyvýšené krvný tlak vedie najmä k ďalšiemu rozšíreniu a vydutiu cievy. Ak je krvný tlak veľmi vysoký, stena cievy už nedokáže tento tlak kompenzovať a dôjde k prasknutiu. Aneuryzma pred prasknutím zvyčajne nespôsobuje žiadne nepohodlie ani príznaky, a je preto ťažké ju diagnostikovať.
Nádory sú ďalšou príčinou krvácania do mozgu. Nádory, ktoré metastázovali do mozgu, môžu tiež viesť k mozgovým krvácaním. Vďaka svojmu čiastočne vytesňujúcemu rastu môžu poškodiť a infiltrovať (preniknúť) do okolitých cievnych stien.
Zvyšuje sa tak riziko krvácania do mozgového tkaniva. Mozgové krvácania môžu byť prvým príznakom mozgových nádorov resp mozgové metastázy. Početné poruchy zrážania tiež zvyšujú riziko mozgového krvácania.
Kvôli zvýšenému sklonu ku krvácaniu môžu dokonca aj ľahké lézie alebo zlomeniny v oblasti lebky viesť k masívnemu krvácaniu. Je to tak kvôli skutočnosti, že ani veľmi malé chyby steny nie je možné uzavrieť, ak je u nich zvýšená tendencia k krvácaniu, a preto sa krvácanie nezastaví. Rozlišuje sa medzi lekársky vyvolanými poruchami zrážania a vrodenými poruchami zrážania.
Medzi lieky, ktoré vedú k zvýšenej tendencii ku krvácaniu, patria lieky na riedenie krvi (antikoagulanciá), ako napr heparín, Marcumar, Apixaban a Rivaroxaban. Antiagreganty ako ASA alebo klopidogrel môže tiež podporovať mozgové krvácanie zvýšením sklonu k krvácaniu. Vrodené poruchy zrážania so zvýšeným sklonom ku krvácaniu zahŕňajú choroby krvi doštičky (trombocytopatie alebo trombocytopénia), hemofílie (hemofília) alebo vWF syndróm. Nedostatok proteínu C, zlyhanie pečene
