Aké druhy meningoencefalitídy existujú? | Meningoencefalitída

Aké druhy meningoencefalitídy existujú?

Meningoencefalitída herpetica je zápal mozgu spôsobené opar Vírus simplex I. Asi 90% populácie je nositeľom vírusu opar simplexný vírus Ja a mnohí z nich sme to zažili aspoň raz peru opar. Ak je človek infikovaný vírusom, sú doživotnými nosičmi patogénu.

Po počiatočnej infekcii to niekedy vedie ku klasickému oparu (opar labiales). Po uzdravení akútnej infekcie sa vírus usadí v nervovej uzline a tvárový nerv (trigeminálny nerv) a je možné ich znovu aktivovať, ak imunitný systém je oslabený. Meningoencefalitída herpetica nastáva, keď sa vírus znovu aktivuje a cestuje pozdĺž nervových vlákien do mozog alebo keď sa znovu dostane do pacienta zvonku.

K tomu dochádza prostredníctvom nosová sliznica, cez ktorý sa dostáva k čuchovému nervu (Nervus olfactorius). Čuchový nerv je priamym rozšírením mozog a umožňuje vírusu infikovať predný a neskôr aj bočný lalok. Klasické príznaky meningoencefalitída objaviť.

Ako ohniskové príznaky poruchy rečidominujú čuchové poruchy a (fokálne) epileptické záchvaty. Začiatkom leta meningoencefalitída (alebo skrátene TBE) je zápal mozgu a jeho membrány spôsobené vírusom. Tento vírus sa zvyčajne prenáša z infikovaných kliešťov na človeka.

Choroba často postupuje úplne asymptomaticky. Iba u tretiny pacientov chrípka- podobné príznaky ako bolesť hlavy, boľavé končatiny a horúčka spočiatku vyskytujú. Pre priebeh ochorenia je typické, že sa tieto príznaky potom zlepšujú.

Po krátkej dobe (2 - 3 dni) však vysoká horúčka sa vyskytuje s neurologickými príznakmi, ako je strata vedomia, záchvaty alebo paralýza. Potom musí byť pacient liečený na jednotke intenzívnej starostlivosti. Proti vírusu však neexistuje kauzálna terapia.

U väčšiny pacientov sa však choroba lieči bez vážneho následného poškodenia. Vždy však existuje riziko neurologického poškodenia. Preto, ak žijete v rizikovej oblasti alebo ste na dovolenke, je najlepšie nechať sa zaočkovať proti vírusu TBE.

Granulomatózna meningoencefalitída je zápal mozgu a meninges. V prípade granulomatózneho zápalu sa tvoria malé agregácie nodulárnych buniek (granulómy). Tieto bunkové akumulácie pozostávajú hlavne z buniek imunitný systém ako sú makrofágy (zachytávajúce bunky) alebo špecializované biele krv bunky (monocyty) .Pri granulomatóznej meningoencefalitíde sa mozog stonka býva ovplyvnená.

Tieto granulomatózne centrá zápalu sa nachádzajú pozdĺž krv plavidlá. Symptomatológia závisí od lokalizácie ochorenia v mozgu. Ak mozgový kmeň je ovplyvnená, vyskytujú sa hlavne poruchy lebečnej nervy.

Nekrotizujúca mengingoencefalitída je zápal mozgu a meninges. Pri tejto forme zápalu sa nekrózy tvoria veľmi rýchlo v strede ohniska zápalu, tj. Odumierajú mozgové bunky v strede ohniska zápalu. Zničením mozgového tkaniva sa choroba môže liečiť iba jazvami.

Toto sa nazýva liečenie defektov. Klinické príznaky závisia od lokalizácie a závažnosti ochorenia. Úplné vyliečenie sa vyskytuje zriedka, často zostávajú následné škody.

Primárna amébová meningoencefalitída je zriedkavé a zvyčajne smrteľné ochorenie. Je to spôsobené infekciou amébami. Améby sú jednobunkové organizmy, ktoré nemajú pevný tvar tela, ale môžu neustále meniť svoj tvar tela tvorbou pseudopodov.

Zvyčajne žijú v stojatej sladkej vode. Kúpaním v kontaminovanej vode sa môžu améby dostať do centrálnej časti nervový systém cez sliznice a spôsobiť tam infekciu. Zápal sa zvyčajne šíri rýchlo a do 10 dní môže viesť k smrti.

Kryptokoková meningoencefalitída je infekcia zapuzdrenou plesňou Cryptococcus neoformans. Spravidla sa vyskytuje u pacientov s imunitnou nedostatočnosťou, napr. V súvislosti s AIDS. Huba sa zvyčajne vstrebáva cez dýchacie cesty by inhalácia kontaminovaného prachu.

Preto sú pľúca zvyčajne kolonizované ako prvé. Ak imunitný systém je oslabený, huba sa môže rozšíriť aj do ďalších orgánov, vrátane centrálnych nervový systém. Zápal mozgu a jeho membrán sa zvyčajne vyvíja zákerne.

Ochorenie sa dá liečiť špeciálnymi plesňovými liekmi ako napr Amfotericín B a flukonazol. Listeria meningoencefalitída je zápal mozgu a meninges spôsobené listériou. Listérie sú grampozitívne baktérie.

Najčastejšie sa človek infikuje kontaminovanými potravinami (najmä surovými mliečnymi výrobkami). Pacienti so zdravým imunitným systémom však môžu zvyčajne odraziť baktérie. Infekcia sa vyskytuje zriedka.

Iná situácia je u pacientov so zníženou imunitou, tehotných žien alebo novorodencov. U týchto skupín existuje vyššie riziko vzniku meningoencefalitídy spôsobenej listériou. Je možná antibiotická terapia. Rizikoví pacienti by sa však mali vyhýbať potravinám, ktoré potenciálne obsahujú listériu.