Acetylcholínový receptor Acetylcholín

Acetylcholínový receptor

neurotransmiter acetylcholín rozvíja svoj účinok prostredníctvom rôznych receptorov, ktoré sú zabudované do membrány zodpovedajúcich buniek. Pretože niektoré z nich stimuluje aj nikotín, nazývajú sa nikotínové acetylcholín receptory. Ďalšia trieda acetylcholín receptory je stimulovaný jedom z muchovníka (muskarín).

Muskarínové acetylcholínové receptory (mAChR) patria do skupiny receptorov spojených s G-proteínom a možno ich rozdeliť na rôzne podtypy (izoformy), ktoré sú očíslované M1 až M5. M1 izoformu možno nájsť v mozog, napríklad v corpus striatum. Nazýva sa to neurálny typ.

M2 izoforma sa nachádza na srdce. M3 mAChR sa nachádza na hladkom svalstve krv plavidlá a žľazy, ako napríklad slinné žľazy a pankreasu. Je tiež zodpovedný za produkciu kyselín v bunkách žalúdok.

M4 aj M5 ešte neboli s konečnou platnosťou preskúmané, obe sa však vyskytujú v mozog. Nikotínové acetylcholínové receptory (nAChR) sa nachádzajú hlavne na motorickej koncovej doske. Tu slúžia na prenos nervových impulzov do svalov. nAChR sú obzvlášť dobre známe v súvislosti s ochorením myasthenia gravis, pri ktorých sú nikotínové receptory zničené autoprotilátky, čo v konečnom dôsledku vedie k narušeniu svalovej excitácie.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba, známa po svojom prvom deskriptorovi Aloisovi Alzheimerovi, je takzvané neurodegeneratívne ochorenie. Vyskytuje sa najmä u ľudí starších ako 65 rokov a má za následok postupné zvyšovanie demencie. Alzheimerova choroba je založená na odumieraní nervových buniek v dôsledku plaketa depozity beta-amyloidových peptidov v bunkách.

Táto bunková smrť je známa ako mozog atrofia. Obzvlášť postihnuté sú neuróny produkujúce acetylcholín, čo vedie k nedostatku ACh v mozgu. Pretože s touto látkou posla sa viažu početné kognitívne schopnosti a procesy, majú pacienti čoraz častejšie problémy s chovaním a neschopnosť zúčastňovať sa na chorobách v každodennom živote.

Pretože kauzálna terapia ešte nie je k dispozícii, choroba sa lieči symptomaticky najlepším možným spôsobom. To sa dosiahne hlavne podávaním liečiva inhibítormi acetylcholínesterázy, ako je galantamín alebo rivastigmín, ktoré inhibujú enzým degradujúci acetylcholín. To má za následok vyššiu koncentráciu neurotransmiter v mozgu.

Rovnaký účinok je možné dosiahnuť aj podaním prekurzora proteíny z ACh. Predchodca proteíny sú neaktívne prekurzory bielkovín, ktoré sa enzymatickým štiepením premieňajú na svoju aktívnu formu. Predchodca proteíny acetylcholínu zahŕňajú deanol a meklofenoxát.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba (tiež známa ako idiopatická Parkinsonov syndróm, alebo skrátene IPS) je neurodegeneratívne ochorenie. Ochorenie je charakterizované jeho hlavnými príznakmi, ktoré zahŕňajú stuhnutosť svalov (rigoróza), nedostatok pohybu (bradykinéza), tremor (tremor) a posturálna nestabilita (posturálna nestabilita) (pozri: Príznaky Parkinsonovej choroby). Hlavnou príčinou tohto závažného ochorenia je postupné odumieranie nervových buniek takzvanej substantia nigra, ktorá sa nachádza v strednom mozgu.

Pretože tieto nervové bunky sú zodpovedné hlavne za produkciu dopamín, v mozgu je čoraz viac nedostatok dopamínu bazálna uzlina, ktorá je nevyhnutná pre pohyb v priebehu choroby. Inými slovami, možno hovoriť aj o prebytku ďalších neurotransmiterov. Ide najmä o norepinefrín a acetylcholín.

Najmä nadbytok acetylcholínu sa považuje za príčinu hlavnej symptomatológie Parkinsonovej choroby. Liečba Parkinsonovej choroby spočíva hlavne v podávaní dopaminergných liekov, tj liekov zvyšujúcich prísun dopamín v mozgu. Ďalším terapeutickým prístupom, ktorý sa už takmer nikdy nepoužíva kvôli silným vedľajším účinkom, je podávanie tzv anticholinergiká, nazývané aj parasympatolytiká.

Jedná sa o látky, ktoré potláčajú ACh účinok inhibíciou muskarínových acetylcholínových receptorov. Týmto spôsobom a vyvážiť je možné dosiahnuť nerovnováhu neurotransmiterov. Často sa vyskytujúce vedľajšie účinky lieku anticholinergiká týka sa hlavne obmedzení kognitívnych schopností pacientov, ako aj stavov zmätenosti, halucinácie, poruchy spánku a menšie vedľajšie účinky, ako napríklad suchosť ústa.