Výhody a nevýhody minimálne invazívnej techniky
Pri minimálne invazívnej technike je potrebné najskôr rozlišovať medzi dvoma postupmi: Existuje minimálne invazívna priama koronárna tepna Bypass (MIDCAB), v ktorom je hrudná kosť sa nemusí otvárať. V koronárnej časti mimo čerpadla tepna Obtok (OPCAB), hrudná kosť je otvorený. Výhodou oboch minimálne invazívnych techník je výrazne menšie operačné napätie, ktoré sľubuje rýchlejšie a lepšie zotavenie po operácii.
Nevýhodou sú vyššie technické nároky na chirurga. S technikou MIDCAP je ďalšou hlavnou výhodou to, že: hrudná kosť nemusí byť prerezaný. To dodatočne znižuje stres spôsobený operáciou.
Hlavnou nevýhodou je, že iba predná strana srdce sa dá dosiahnuť touto chirurgickou technikou, a preto je možné týmto zákrokom liečiť iba niektoré z postihnutých osôb. Technika OPCAB na druhej strane umožňuje prístup k prednej aj zadnej časti srdce, ale napriek tomu nie je pre organizmus tak stresujúci ako klasická chirurgia. Najväčším nebezpečenstvom tejto techniky je však to, že môže zhoršiť čerpaciu kapacitu srdce počas operácie. V zásade je možné obe minimálne invazívne chirurgické techniky vykonať bez srdcovo-pľúcny prístroj.
Ako dlho zostáva človek v nemocnici po vykonaní bypassu?
Pobyt v nemocnici pri operácii bypassu je zvyčajne asi tri týždne. Nemocničný príjem do nemocnice sa zvyčajne koná jeden deň pred operáciou. Ihneď po zákroku sú postihnuté osoby podrobne sledované na jednotke intenzívnej starostlivosti dva až tri dni.
monitoring z srdcovej frekvencie a srdcový rytmus má mimoriadny význam. Za predpokladu, že sa v tejto ranej fáze po operácii nevyskytnú žiadne problémy monitoring prebieha na normálnom kardiologickom oddelení. Pobyt tam býva asi tri týždne, ale v prípade potreby sa môže predĺžiť, napríklad v prípade komplikácií alebo komplikovaných sprievodných ochorení.
Vo väčšine prípadov nasleduje rehabilitácia bezprostredne po pobyte v nemocnici. Táto rehabilitácia prebieha na špeciálnej klinike, zvyčajne trvá asi 3 týždne, počas ktorých rehabilitačné procedúry prebiehajú päť až šesť hodín denne, päť až šesť dní v týždni. Z dôvodu veľkého množstva času a dennej liečby sa rehabilitácia takmer vždy uskutočňuje na lôžkovej báze. Vo výnimočných prípadoch však môžu postihnuté osoby už opäť zostať doma cez noc, musia si však pre svoje terapie každý deň prísť na rehabilitačnú kliniku.
Rehabilitácia po operácii bypassu
Vo väčšine prípadov po rehabilitácii bezprostredne nasleduje pobyt v nemocnici po operácii bypassu vo forme následnej liečby (AHB). Z dôvodu dlhej a otvorenej prevádzky sú postihnutí pacienti vystavení veľkému stresu, ktorý je v nasledujúcom období ešte potrebné podrobne liečiť. Srdcové choroby a operácia spravidla nie sú len veľkou fyzickou záťažou.
Väčšinou je ovplyvnená aj psychika, a preto sa berie do úvahy aj pri rehabilitácii. Rehabilitácia sa zvyčajne vykonáva počas 3 týždňov v nemocničnom prostredí. Ambulantná rehabilitácia je však v zásade možná aj za predpokladu, že postihnuté osoby sú schopné prísť na rehabilitačnú kliniku nezávisle na sebe 5-6 dní v týždni.
Program pozostáva z rozsiahleho fyzického tréningu, ktorý zahŕňa fyzioterapiu a pracovnú terapiu, vhodnosť tréning a rôzne gymnastické cvičenia. Veľký význam sa pripisuje aj vzdelávaniu pacientov. Po rehabilitácii by teda mal mať každý podrobnú znalosť zdravá výživa, nadváha a jej prevencia, ako aj rôznych použitých liekov.
Podľa potreby by sa po rehabilitácii mala poskytovať aj samostatná starostlivosť a v prípade potreby návrat do práce, aby tieto sociálno-lekárske faktory tiež hrali hlavnú úlohu. Zameriava sa hlavne na psychologickú zložku rehabilitácie relaxácie techniky, ale je určený aj na riešenie zvládania úzkosti, depresia a bolesť po operácii. Rôzne rehabilitačné programy sa zvyčajne uskutočňujú v skupinových aj individuálnych tréningoch.
