Terapia
Inguinálne hernie spravidla vždy vyžadujú chirurgickú liečbu. Všetky operácie majú spoločné to, že rez prebieha tesne nad inguinálnym kanálom, kýla je zmenšená späť do brušnej dutiny a kýlový vak je odstránený. Existujú rôzne spôsoby uzatvárania herniálnych otvorov.
Používajú sa tiež laparoskopické postupy. Inguinálne hernie patria medzi najčastejšie chirurgicky liečené choroby v Nemecku. Spravidla sa liečia chirurgicky, pretože konzervatívna (tj. Nechirurgická) liečba nesľubuje dlhodobý úspech.
Operácia zvyčajne trvá 20 až 30 minút. V prípade nekomplikovanej slabinová prietrž, čas chirurgického zákroku si môže pacient určiť ľubovoľne. Výnimkou sú uväznení slabinová prietrž, čo je núdzová indikácia.
V takom prípade je potrebné čo najskôr vykonať chirurgický zákrok, aby sa zabránilo odumretiu črevného tkaniva (nekróza). ak celková anestézia sa nevyžaduje, operácia sa zvyčajne vykonáva pod lokálna anestézia, tj. pacient je počas operácie hore, ale jeho bolesť v postihnutej oblasti. V súčasnosti existuje veľa chirurgických postupov na liečenie slabinová prietrž.
Cieľ všetkých z nich je však v zásade rovnaký, a to spočiatku vytlačiť obsah herniálneho vaku na pôvodné miesto (zmenšenie) a potom spevniť zadnú stenu (fascia transversalis) inguinálneho kanála. Rozlišuje sa medzi otvorenými chirurgickými zákrokmi, pri ktorých sa vykonáva kožný rez, a minimálne invazívnymi laparoskopickými zákrokmi (technika s kľúčovou dierkou), pri ktorých sa robia veľmi malé kožné rezy. Pri otvorených chirurgických zákrokoch niektoré fungujú výlučne pomocou stehu, iné vedú k uzavretiu herniálneho otvoru a spevneniu zadnej steny zavedením plastovej sieťky.
V tomto prípade je herniálny otvor zakrytý plastovou sieťou 8 × 12 cm. V minimálne invazívnych postupoch sú dva rozdiely: transabdominálna retikulácia (TAPP) (pozri nižšie) a celková extraperitoneálna retikulácia (TEP). Pri obidvoch postupoch je vložená plastová sieťka.
V TEP sa sieťka vkladá cez zrkadlový obraz pobrušnice, takže brušná dutina sa nemusí otvárať. Okrem toho nie sú potrebné žiadne stehy ani spony, pretože sieťka je držaná na mieste vnútorným brušným tlakom a protitlakom svalov. Nevýhodou minimálne invazívnych zákrokov v porovnaní s otvorenými zákrokmi je, že si vyžadujú celkové anestetikum.
Operácia podľa Lichtensteina popisuje jeden z najbežnejších postupov liečby ingvinálnej hernie. Jedná sa o malú otvorenú operáciu, pri ktorej je na rozdiel od minimálne invazívnych zákrokov operačná oblasť pokrytá približne päť až desať cm veľkým výrezom bar. Zvláštnosťou chirurgického zákroku podľa Lichtensteina je, že herniálny otvor sa uzavrie zavedením malej plastovej sieťky.
Toto je prišité k väzu slabín a brušné svaly aby nemohlo skĺznuť. Integrovaná sieťka zostáva v tele a nemusí sa odstraňovať, ak hojenie prebieha bez komplikácií. Operácia podľa Lichtensteina si väčšinou vyžaduje iba lokálne anestetikum.
Od celková anestézia sa zvyčajne nevyžaduje, lichtenštajnský zákrok možno často vykonať ambulantne, aby sa korigovala inguinálna hernia u inak zdravých pacientov. Napríklad, ak sa inguinálna kýla znovu vyskytla a operácia už bola vykonaná (recidíva), vždy by sa mala vložiť sieťka. Podľa Lichtensteina to potom možno vykonať ako otvorený chirurgický zákrok alebo minimálne invazívny.
V prípade inguinálnej hernie je často potrebný iba malý zákrok, ktorý je preto v niektorých prípadoch možné vykonať ambulantne. To platí najmä pre mladších a inak zdravých pacientov. Ambulantná chirurgia je v zásade možná u otvorených foriem chirurgie, pretože na rozdiel od minimálne invazívnych postupov („technika s kľúčovými dierkami“), celková anestézia sa často nevyžaduje.
O tom, či je ambulantná operácia vhodná, alebo nie, musí rozhodnúť ošetrujúci lekár a pacient po zvážení všetkých faktorov. Ak existujú dôvody proti ambulantnej starostlivosti, postup sa dá často vykonať počas krátkeho dvojdňového pobytu v nemocnici. TAPP je chirurgický zákrok na liečbu inguinálnych hernií.
Je to jeden z minimálne invazívnych laparoskopických zákrokov, tj. Je operovaný technikou kľúčovej dierky. Cieľom je spevniť zadnú stenu ingvinálneho kanála zavedením plastovej sieťky. Dnes sa postup TAPP používa hlavne pri rekurentných herniách (tj znovu sa objavujúcich herniách, ktoré sa predtým liečili chirurgicky) a pri obojstranných herniách.
Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii (intubácia anestézia).
- Začína sa to približne 1 cm dlhým rezom kože v oblasti pupka. Cez to sa zavedie nástroj a do brušnej dutiny sa zavedie plyn.
Je to nevyhnutné, aby mal chirurg dostatočne dobrý výhľad na operovanú oblasť.
- Kamera sa potom zavedie cez existujúci rez a ďalší nástroj sa zavedie cez malý rez do kože na oboch stranách brušnej steny.
- Teraz je obsah herniálneho vaku starostlivo zmenšený, tj vložený späť tam, kam patrí. Po príprave pobrušnice, chirurg dosiahne inguinálny kanál. Tu je teraz vložená plastová sieťka, umiestnená cez herniálny otvor a zafixovaná niekoľkými svorkami.
- Väčšina plynu sa uvoľňuje z brušnej dutiny a je otvorená pobrušnice sa opäť uzavrie sponkami alebo stehmi.
- Nástroje sú teraz vytiahnuté a malé rezy na koži sú zošité po uvoľnení zvyšného plynu.
Operácia je teraz dokončená.
Komplikácie sú zriedkavé, ale pacient musí byť informovaný o možnosti ich výskytu pred každým zákrokom. Môže to mať za následok zranenie, zúženie alebo podráždenie nervy v oblasti slabín. Ako pri každom chirurgickom zákroku, aj počas operácie sa môžu vyskytnúť komplikácie.
Medzi najčastejšie patria:
- Zranenie spermatickej šnúry, čreva a močového mechúra
- Zranenie ciev
- Poranenie nervov
- Po krvácaní
- Poruchy hojenia rán
- Trombóza s následnou pľúcnou embóliou
- Poruchy v oblasti semenníky, napr. vo forme opuchu alebo atrofie
- Nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha a ramien
- Znížená črevná aktivita
- Recidívy (recidíva inguinálnej hernie)
- Infekcia
- Chronická bolesť slabín
Operáciu inguinálnej hernie je možné vykonať ambulantne, čo znamená, že pacient môže byť v ten istý deň prepustený domov. To však samozrejme závisí od celkového stav pacienta a typu chirurgického zákroku. Po operácii sa treba niekoľko týždňov vyhnúť veľkému fyzickému namáhaniu, napríklad zdvíhaniu bremien.
Presné behaviorálne požiadavky opäť závisia od chirurgického zákroku. Ak bolesť terapia je nevyhnutná, obvykle sa uskutočňuje s nesteroidnými protizápalovými liekmi ako napr ibuprofen. Forum trombóza profylaxia, liečba Herapinom má pokračovať až do úplnej mobilizácie. Táto mobilizácia by mala prebehnúť čo najrýchlejšie, ale má sa bolesť- prispôsobené. Po operácii môže pacient okamžite jesť normálne, podľa jeho želania. Pracovná neschopnosť v trvaní 1 - 2 týždňov je pravidlom.
Všetky články v tejto sérii:
