Synonymá v širšom zmysle
Menièrova choroba; vnútorné ucho závrat, náhly strata sluchu, rovnováha, závrat.
Definícia
Meniérova choroba je chorobou vnútorné ucho a bol prvý a pôsobivo popísaný v roku 1861 francúzskym lekárom Prosper Menière. Menierovu chorobu je charakterizovaná zvýšenou akumuláciou tekutiny (hydropsu) v membránovom labyrinte z vnútorné ucho (pozri Anatómia ucha). To má za následok patologické zvýšenie tlaku vo vnútornom uchu.
Toto zvýšenie tlaku vedie k typickým príznakom ochorenia (sťažnosti na symptómy): náhle, nevyprovokované závrat, jednostranné zvonenie v ušiach (hučanie v ušiach) a jednostranný strata sluchu alebo porucha sluchu. Nevoľnosť a zvracanie môže dôjsť tiež.
- Vonkajšie ucho
- ušný bubienok
- Orgán rovnováhy
- Sluchový nerv (akustický nerv)
- Rúrka
- Mastoidný proces (mastoid)
Alternatívne príčiny Diferenciálna diagnostika
Náhla strata sluchu v jednom uchu a možný hluk v uchu (hučanie v ušiach) je a odlišná diagnóza na Menièrovu chorobu. Je možné, že prvé ataky Menièrovej choroby sa prejavia bez závratov, preto je potrebné pozorovanie a nepretržitá starostlivosť o pacienta, aby bolo možné tieto dva stavy rozlíšiť. Ak je príčina ťažkostí v ortopédii alebo internom lekárstve, najčastejšou príčinou podobných príznakov je liečba ťažkostí krčnej chrbtice alebo eliminácia alergénov.
Zápaly sluchových ciest resp vnútorné ucho sú tiež dôležité diagnózy, ktoré je potrebné vylúčiť na ceste k diagnóze Menièresovej choroby. Psychogénne závrat je dôležité odlišná diagnóza alternatívna príčina Menièrovej choroby ́schen Tu sú záchvaty vertiga zvyčajne sprevádzané silnými pocitmi neistoty, záchvaty paniky, silné búšenie srdca, potenie a extrémny strach. Títo záchvaty závratov nepochádzajú z orgánu z vyvážiť v uchu, a preto podliehajú iným terapeutickým opatreniam ako Menièrove útoky. Psychologická starostlivosť na odstránenie úzkosti hrá dôležitú úlohu pri liečbe psychogénneho vertiga.
Všetky články v tejto sérii:
