Terapia dyslexie

dyslexie, LRS, dyslexia, dyslexia, dyslexia, dyslexia, dyslexia, dyslexia, dyslexia, dyslektická porucha. Cielená terapia pre existujúce dyslexie sa chápe ako individuálne prispôsobená podpora na základe diagnózy podpory a neustále hodnotená v záujme dieťaťa (= úroveň výkonu jednotlivca je neustále sledovaná a terapia je prispôsobená zmenám). Terapia sa môže uskutočňovať rôznymi spôsobmi.

Existujú mysliteľné formy školskej, mimoškolskej a domácej terapie, ktoré sú zamerané na jednotlivé oblasti zlyhania. Okrem toho je často nevyhnutná terapia psychiky dieťaťa, pretože obavy z neúspechu môžu ďalej podnecovať časté skúsenosti so zlyhaním. Nie je to nezvyčajné štúdium blokády.

zhrnutie

Terapia nikdy nemôže byť statická, musí však vždy vychádzať z podpornej diagnózy, a teda z individuálnych problémov. Čím konkrétnejšia pozornosť bola vopred venovaná jednotlivým problémom, tým konkrétnejšia môže byť individuálna podpora. V rámci individuálnej terapeutickej orientácie je potrebné venovať osobitnú pozornosť možným príčinám.

Veľmi často sa vyskytuje výskyt dyslexie nemožno vylúčiť v dôsledku rôznych slabostí vnímania. Výsledkom je, že zložky vnímania sa potom musia tiež osobitným spôsobom propagovať a trénovať. Jeden hovorí o kombinácii terapie symptómov a príčin.

Zatiaľ čo terapia príčin sa zameriava skôr na úroveň vnímania, terapia symptómov začína symptómami, následne chybami, ktoré sú podľa toho kategorizované. K obom typom terapie možno často pridať aj psychologickú terapiu. Toto sa odporúča hlavne vtedy, keď sa zdá, že psychika dieťaťa je už veľmi napádaná, napríklad keď sa prejaví nedostatok sebaúcty a / alebo frustrácia zo školy.

Kauzálna terapia je možnou formou terapie dyslexie. Na základe skutočnosti, že určité oblasti vnímania u dyslektikov často nie sú vyvinuté v súlade s ich vekom a môžu byť zodpovedné za rozvoj dyslexie, sa terapia príčin pokúša presne tieto oblasti riešiť. Kauzálna terapia je preto primárne formou terapie, ktorá sa zameriava na príčiny rozvoja dyslexie. Pretože sa jedná o oblasti vnímania zvláštnym spôsobom, je to predovšetkým forma terapie zameraná na trénovanie vnímania. Bez ohľadu na možné úspechy by sa tu malo uviesť ako príklad školenie centrálneho vnímania a spracovania podľa Warnkeho, ako aj školenie vnímania podľa profesora Fischera.