Toto je pokračovanie témy Agorafóbia, všeobecné informácie k tejto téme sú k dispozícii na stránke Agorafóbia
úvod
Ľudia trpiaci úzkostnou poruchou by sa mali zaoberať svojou chorobou, tj príčinami, príznakmi a následkami. Rovnako ako u všetkých ostatných poruchy úzkosti, prvým krokom úspešnej terapie je priznať si strach sám pred sebou. Ako dôsledok, agorafóbia vedie k veľkým poruchám v živote postihnutej osoby.
Aby ste sa zbavili nutkavých myšlienok a obáv, je potrebné zahájiť liečbu včas. Psychoterapeutická liečba (behaviorálna terapia) by mali byť pravidelne a dlhodobo prijímané ako podporné opatrenie zo strany osôb, a tak je možné dosiahnuť dobré liečebné úspechy. Ak sú prítomné aj panické stavy, môže byť veľmi užitočné podať si ďalšie lieky (psychotropné drogy).
Liečba môže zahŕňať niekoľko opatrení. Pretože osoba trpí značnou úzkosťou, je vhodné najskôr jej poskytnúť všeobecné informácie o úzkosti. Je užitočné pacientovi vysvetliť, že obavy môžu byť nielen negatívne, ale aj pozitívne.
To by pacientovi vysvetľovalo, že obavy z určitých situácií alebo predmetov sú prirodzené a môžu nám zachrániť život. My ľudia sa prostredníctvom strachu chránime pred nebezpečenstvom, pretože sa mu vyhýbame. Keď ľudia stále chodili na poľovačky, prežili to len kvôli svojej reakcii na strach.
Pri útoku rýchlo zareagovali a presunuli sa do bezpečia. Reakcia na strach nám dodnes zachraňuje životy, napríklad v premávke. Na frekventovanej ceste nám strach z blížiacich sa áut bráni prejsť cez vozovku.
Ak chodec prehliadol auto a môže v poslednej sekunde skočiť späť, náhle sa objavia reakcie fyzického strachu (závod srdce, potenie, chvenie atď.). Táto skúsenosť v budúcnosti povzbudí chodcov k zvýšenej opatrnosti v cestnej premávke. Takýto príklad by sa mal priblížiť pacientovi, pretože ilustruje aj pozitívne stránky strachu.
Úzkosť je však oveľa výraznejšia u postihnutých osôb ako u zdravých osôb. Kvôli prehnaným obavám sa človek izoluje od vonkajšieho sveta a cíti vydaný na milosť a nemilosť svojim obavám. Skutočným cieľom terapie je znížiť záchvaty paniky a tým pomôcť človeku vrátiť sa k normálnemu spôsobu riešenia situácií, v ktorých vládne úzkosť.
Ľudia, ktorí trpia agorafóbia stratiť dôveru v seba. Stratili vieru v to, že určitú situáciu môžu zvládnuť sami. Budovanie dôvery v seba samého je preto ďalším dôležitým cieľom terapie.
