Terapia ADHS

Syndróm hyperaktivity s deficitom pozornosti, Fidgety Phil syndróm, psychoorganický syndróm (POS), syndróm hyperaktivity, hyperkinetický syndróm (HKS), porucha pozornosti s hyperaktivitou, ADHD, Pozor - Deficit - Hyperaktivita - Porucha (ADHD), minimálna mozog syndróm, porucha správania s poruchou pozornosti a koncentrácie, Fidgety Phil, ADHD.

Definícia

Existujú tri rôzne formy syndrómu pozornosti. Sú to:

• Syndróm pozornosti bez hyperaktivity: PRIDAJ
• Syndróm pozornosti s hyperaktivitou: ADHD
• Zmes prvých dvoch foriem poruchy pozornosti

Syndróm hyperaktivity s deficitom pozornosti zahŕňa výrazne nepozorné, impulzívne správanie, ktoré sa prejavuje počas dlhšieho časového obdobia (asi šesť mesiacov) v niekoľkých oblastiach života (materská škola/ škola, doma, voľný čas). Kvôli veľmi variabilnej a občas podpriemernej schopnosti budovať pozornosť sú problémy v škole často ovplyvnené aj v iných oblastiach (nemčina alebo matematika).

Mnoho ADHD deti majú čítanie, pravopis, LRS a / alebo aritmetickú slabosť. Navyše, ADHD deti môžu byť tiež vysoko nadané. Rovnako individuálne ako príznaky ADHD môže byť, terapia sa musí upraviť.

V prípade jasne diagnostikovaného syndrómu pozornosti s hyperaktivitou je možné použiť rôzne terapeutické prístupy. V súvislosti s ADHD je možné uplatniť rôzne formy terapie. Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, individuálne sa líši, na ktorú terapiu sa má v každom prípade zamerať.

Multimodálna terapia, tj terapia, ktorá sa skladá z mnohých rôznych faktorov a týka sa konkrétneho prípadu, sa osvedčila v mnohých ohľadoch. V zásade sa rozlišujú tri rôzne formy terapie:

• Lieková terapia
• Psychoterapeutická a liečebná edukačná terapia s rôznymi možnosťami
• Nutričná terapia s rôznymi možnosťami. Terapia nikdy nemôže byť iba záležitosťou „terapie dvakrát za hodinu týždenne“ alebo podobne.

Terapeutické sedenia, ktoré organizujú a uskutočňujú odborníci, sú iba „podporou“. V novo „naučených“ a diskutovaných sa musí pokračovať a rozvíjať doma. Preto vo všetkých troch spomenutých formách terapie treba pridať podporu dieťaťa ADHD v domácom prostredí.

Terapeut môže uspieť iba v komunite a spolupráci medzi dieťaťom s ADHD a jeho rodičmi (rodinou). Je tiež dôležité informovať školské prostredie (triedny učiteľ, učiteľ) o jednotlivých terapeutických krokoch, aby bol možný holistický prístup. Opis možných terapií ADHD by mal na jednej strane poskytnúť prehľad o rozmanitosti terapií a na druhej strane informovať aj o jednotlivých možnostiach, aby bolo možné nájsť vhodný terapeutický prístup v záujme vášho dieťaťa.

Zoznam nenárokuje na úplnosť. Pravdepodobne najkontroverznejšou formou liečby ADHD je medikamentózna terapia, aj keď mnoho pacientov s ADHD dosiahlo dobré výsledky pomocou určitých liekov. Tento kritický prístup je často založený na skutočnosti, že liečba ADHD je psychotropná droga, zvyčajne stimulant, ktorý ovplyvňuje psychologické funkcie.

Pôsobia preto na náladu, afektivitu a emocionalitu, a teda aj na schopnosť venovať pozornosť, impulzívnosť a (vnútorný) pohon. Ritalin je jedným z najbežnejších liekov pri liečbe ADHD. Jeho účinnou látkou je tzv metylfenidát, látka podobná amfetamínu, ktorá patrí do skupiny stimulantov.

Ide teda o látku, ktorá stimuluje, tj. Stimuluje nervové bunky v mozog s cieľom zvýšiť duševnú výkonnosť. U väčšiny pacientov Ritalin môže zlepšiť príznaky. Tak ako pri každom lieku, aj tu sa občas vyskytnú vedľajšie účinky.

s Ritalin sú veľmi rozmanité a bohužiaľ celkom bežné. Vo väčšine prípadov však ide o mierne psychologické ťažkosti, ktoré po určitom čase zmiznú. Typické sú strata chuti do jedla, poruchy spánku, depresívna nálada, úzkosť, nepokoj, nervozita atď.

Nie je vždy ľahké rozlíšiť tieto vedľajšie účinky od skutočných príznakov ADHD. Lekár musí preto na začiatku liečby upozorniť pacienta na tieto nežiaduce účinky, aby ich pacient ako také spoznal a sledoval, či znova zmiznú. Ak Ritalin nie je tolerovaný, existuje veľa ďalších liekov s podobnými mechanizmami účinku a rôznymi profilmi vedľajších účinkov.

Antidepresíva sú lieky, ktoré zlepšujú náladu. Pretože pracujú bez ohľadu na príčinu nálady, slúžia nielen na depresia ale aj pri mnohých psychiatrických poruchách. Príležitostne sa používajú aj pri ADHD, pretože tieto lieky tiež zlepšujú prenos signálu v tele mozog prostredníctvom iných mechanizmov pôsobenia.

Avšak kvôli početným vedľajším účinkom a znesiteľnejším a účinnejším alternatívam ako napr metylfenidát, antidepresíva nie sú liekom voľby pri liečbe ADHD. Ak však pacienti tiež trpia depresia, ktorý sa pri ADHD vyskytuje častejšie ako je priemer, môžu byť stále indikované antidepresíva. Vzhľadom na problematické vlastnosti liekov však prísny monitoring je nevyhnutná liečba lekárom. Nielenže sa vedľajšie účinky vyskytujú často, ale u každého pacienta sa tiež vyskytuje v rôznej miere a v rôznej miere. Trvalú liečbu týmito liekmi je preto potrebné dobre zvážiť.