Terapia a prognóza Akútna vírusová encefalitída

Terapia a prognóza

Liečba akútnej vírusovej encefalitída závisí od patogénu. Proti nim neexistuje žiadna špecifická terapia vírusy ktoré spôsobujú dokonca aj náš jednoduchý virálny vírus zápal mozgových blán, ako je coxsackie, echo alebo myxovírusy (napr vplyv (chrípka) vírus, parainfluenza a mumps vírus) a platia rovnaké odporúčania ako pre jednoduchý vírus zápal mozgových blán: pre ostatné, oveľa nebezpečnejšie formy vírusovej encefalitída o ktorých sa pojednáva nižšie, obvykle sa uvádzajú takzvané virustatiky. Vo väčšine prípadov virustatika inhibuje enzýmy že vírusy použiť na množenie.

Sortiment liekov sa v posledných rokoch neustále rozširuje a na trh sa dostáva čoraz viac tolerovaných antivírusových látok (napr. Tamiflu). V závažných prípadoch môže byť potrebné aj intenzívne lekárske ošetrenie: Dýchacie a kardiovaskulárne funkcie (krv tlak, pulz, prípadne umelé dýchanie), ako aj voda a soľ vyvážiť sú monitorované. Ak je to potrebné, mozkový tlak je možné merať aj priamo a nepretržite zavedením tlakovej sondy priamo do komorového systému mozog.

Aká nákazlivá je vírusová encefalitída?

Vírusový encefalitída môžu byť nákazlivé rôznymi spôsobmi v závislosti od vírusu, ktorý spôsobuje encefalitídu. Všeobecne sa dá povedať, že vírusová encefalitída nie je častým ochorením. Existuje však viac zraniteľných vekových skupín, ako sú kojenci alebo starší ľudia, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť vzniku vírusovej encefalitídy.

Ak je postihnutý človek v bezprostrednej blízkosti, môže dôjsť k infekcii veľmi ľahko, preto je nevyhnutné dodržiavať vzdialenosti a dodržiavať hygienické opatrenia. Napríklad ak ide o vírusovú encefalitídu spôsobenú osýpky, je prirodzene nákazlivejšia medzi deťmi a v prípade postihnutia dieťaťa sa môže ľahko prenášať. TBE, ktorý sa prenáša kliešťami, je zasa rozšírenejší v lesných oblastiach ako napríklad v pobrežných oblastiach. Všeobecné informácie o vírusových infekciách nájdete pri vírusových infekciách

Diagnóza akútnej vírusovej encefalitídy

Rovnako ako u akútnych lymfocytových (jednoduchých) vírusových zápal mozgových blánodobratý cerebrospinálny mok (likér) vykazuje takmer normálne nálezy. Tu je vyšetrenie na protilátky je najdôležitejšie, najmä protilátky IgM, pretože tie poukazujú na akútny (čerstvý) zápal. Patogén však často nie je možné spoľahlivo zistiť.

Pomocou PCR (polymerázová reťazová reakcia) gény vírusy z opar skupinu možno zistiť alebo vylúčiť. Týmto spôsobom môže včasná liečba zabrániť nebezpečnej progresii. EEG (elektroencefalogram) tiež poskytuje informácie o definovanej a všeobecnej zápalovej udalosti v mozog.

Tu sa elektródy nanášajú na pokožku hlavy. Vedú elektrické mozog vlny. Na rozdiel od zdravého mozgu sú vlny a krivky EEG vždy odlišné akútna vírusová encefalitída.

Zobrazovacie postupy, ako je CT (počítačová tomografia) a MRI hlava Používa sa tiež (tiež známa ako tomografia magnetickou rezonanciou, „nukleárna spin“), ktoré snímajú vrstvené obrazy hlavy. Často sa u nich prejaví iba všeobecný, necharakteristický opuch mozgu. Používajú sa hlavne na vylúčenie iných príčin symptómov, napr mozgové krvácanie to by vyžadovalo okamžitý chirurgický zákrok, a mozgový nádor alebo sínus žila trombóza.

Iba tie nebezpečné opar simplexná encefalitída má charakteristický obraz mozgu pri MRI. MRI je obzvlášť vhodné na detekciu vírusovej encefalitídy. V ňom možno zvlášť zreteľne zviditeľniť príznaky vírusovej encefalitídy, a to oveľa skôr ako pri CT vyšetrení.

Obzvlášť charakteristické sú skoré kondenzované oblasti v časových a čelných lalokoch na oboch stranách mozgu. Jedná sa o oblasti bočne nad uchom a za čelom. Na MRI obrázku sa nachádzajú Dorfove zosvetlené oblasti, ktoré popisujú zápal tkaniva. Opuchnutá mozgová hmota vytláča okolité oblasti na stranu, čo často vedie k stlačeniu priestorov mozgovej tekutiny. Okrem toho v týchto zapálených oblastiach nie je možné zreteľne rozlišovať medzi mozgovou kôrou a dreňou, pretože hranica medzi nimi je opticky rozmazaná.