Terapia
Terapia sakroiliitidy je založená hlavne na dvoch zložkách: konzistentná fyzioterapia a bolesť úľava. Fyzioterapia by sa mala vykonávať pod odborným dohľadom, pričom je dôležité, aby pacient dostal aj pokyny, aby mohol vykonávať gymnastiku nezávisle a pravidelne doma. Na liečbu bolesť, primárne sa používajú lieky zo skupiny nesteroidných protizápalových liekov (NSAID).
patrí medzi ne ibuprofen or diclofenac. V prvom rade by postihnuté osoby mali brať iba tieto lieky proti bolesti ak je to potrebné a iba ak je to skutočne nevyhnutné nepretržite, a potom iba na obmedzený čas. Kortikosteroidy sú ďalšou možnosťou. Mali by sa tiež používať iba dočasne a pokiaľ je to možné, len ak sú iné lieky proti bolesti nepreukázali žiadny účinok.
Tieto kortikosteroidy sa môžu tiež injikovať priamo do postihnutého sakroiliaka kĺby. Existujú aj ďalšie protizápalové lieky, ako napr sulfasalazín alebo takzvané biologické látky, ktoré sa môžu použiť na liečbu sakroiliitidy. To, či je podávanie týchto liekov užitočné alebo nie, však závisí predovšetkým od základného ochorenia sakroiliitidy. V prípade veľmi pokročilých ochorení možno chirurgickú liečbu považovať za poslednú možnosť, pri ktorej je potrebné podrobne prediskutovať výhody a nevýhody medzi pacientom a lekárom. Ak bolo rozhodnuté o chirurgickom zákroku, je možná buď výmena kĺbu, alebo erekcia.
Trvanie
Keď sa sakroiliitída prejavila a bola jasne diagnostikovaná ako taká, zvyčajne sprevádza postihnutého človeka po celý život. V priebehu choroby sa obvykle zhoršuje, ako choroba postupuje. Zatiaľ čo na začiatku je iba bolesť v dolnej časti chrbta alebo na zadku, v priebehu ochorenia sa môžu vyskytnúť pohyby a posturálne deformácie. S včasnou, pravidelnou a dôslednou fyzioterapiou sa zhoršenie obvykle dá oddialiť. To často môže zabrániť výraznému zhoršeniu činnosti a kvality života po mnoho rokov.
Priebeh a prognóza
Sakroiliitída je jedným z chronických progresívnych zápalov, čo znamená, že akonáhle sa vyskytne, už sa nedá úplne vyliečiť a má tendenciu časom stúpať. V dnešnej dobe sa však ťažkému zdravotnému postihnutiu dá obvykle zabrániť dôslednou fyzioterapiou. Sakroiliitída je z lekárskeho hľadiska klasifikovaná ako stabilne postupujúca choroba, a preto obvykle nie je úplne liečiteľná.
Vo väčšine prípadov sťažností pribúda čoraz viac. Priebeh ochorenia sa však dá spomaliť a v lepšom prípade dokonca dočasne zastaviť pravidelnou a individuálne prispôsobenou terapiou. Pretože liečba obvykle nemôže byť cieľom liečby, cieľom je skôr zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života.
Stupeň zdravotného postihnutia (GdB) pri sakroiliitíde závisí predovšetkým od funkčných porúch, ako sú zhoršený pohyb a znížená schopnosť pracovať pod tlakom, ako aj od možného postihnutia iných orgánových systémov a akýchkoľvek následných ťažkostí. Nasledujúce hodnoty môžu poskytnúť orientáciu všeobecne na zápalové reumatické ochorenia, pri ktorých sa obvykle vyskytuje sakroiliitída: V prípade iba miernych ťažkostí bez výrazného funkčného poškodenia je určený stupeň postihnutia najviac desať percent. V prípadoch mierneho funkčného poškodenia a nízkej aktivity ochorenia je maximálny očakávaný stupeň postihnutia 20 až 40 percent. Pre stupeň zdravotného postihnutia viac ako 50%, a teda ťažké zdravotné postihnutie, musí existovať aspoň trvalé a významné funkčné poškodenie. V prípade nezvratného poškodenia, ako je stuhnutie chrbta, je možných dokonca 80 až 100 percent.
