tarsálne tunelový syndróm je jedným zo syndrómov kompresie nervov konstrikcie. Rozlišuje sa medzi predným a zadným tarsálne tunelový syndróm. Predný tarsálne tunelový syndróm ovplyvňuje N. fibularis profundus.
Pri syndróme zadného tarzálneho tunela je tibiálny nerv stlačený v takzvanom tarzálnom tuneli. Oba pochádzajú z ischiatický nerv („Sedací nerv“). Syndróm zadného tarzálneho tunela sa vyskytuje častejšie.
Holenný nerv prebieha pozdĺž zadnej spodnej časti noha na bočné chodidlo až po chodidlo. Zásobuje motorické svaly lýtok a chodidiel a je tak zodpovedný okrem iného za chôdzu po špičkách. Dodáva citlivú časť lýtka a chodidla chodidla. Môže byť v priebehu zúžený za vnútorným členok. Na tomto mieste sa nachádza takzvaný tarzálny tunel, ktorý je ohraničený kosti zvnútra a zvonka preklenutá páskou Retinaculum flexorum alebo Ligamentum laciniatum.
Syndróm predného tarzálneho tunela
Syndróm predného tarzálneho tunela je syndróm zovretia nervu ovplyvňujúci N. fibularis profundus (niekedy zastaraný, tiež nazývaný N. peroneus profundus). Synonymom je preto aj „syndróm fibularis“. N. fibularis profundus je nervová vetva N. fibularis communis, ktorá je zase nervovou časťou (časť fibularis) N. ischiadicus.
Toto je rozdelené na 2 nervy nad podkolennou jamkou: N. fibularis communis a N. tibialis. Okrem N. fibularis profundus vedie časť fibularis aj k N. fibularis superficialis. Dve nervové vetvy sa oddeľujú v oblasti fibuly hlava, presnejšie v M. fibularis longus.
Hlavnou symptomatickou vetvou fibulárneho nervu je však N. fibularis profundus. Za príčinu syndrómu predného tarzálneho tunela sa považuje kompresia nervov v oblasti členok kĺb, pretože nerv vedie pozdĺž pod väzivovou štruktúrou, Retinaculum extensorum inferius (v literatúre sa tiež nazýva Ligamentum cruciforme). Okrem retinakula môže viesť k stlačeniu nervov aj svalová štruktúra, M. extensor hallucis brevis.
Zúženie môže vyprovokovať časté nosenie vysokých topánok. Príznaky môžu tiež zhoršiť lyžiarske topánky a topánky na horolezectvo. Rovnako ako u mnohých iných syndrómov zovretia nervov, častým dôvodom je prítomnosť tendosynovitídy, pretože postihnutá oblasť napučiava na úkor N. fibularis profundus.
Ale aj po úrazoch prítomnosť a zhluk nervových buniek (= nadmerná noha, zmeny nádorového tkaniva v kĺbových tobolkách alebo plášťoch šliach) alebo cukrovka mellitus môže enormne zvýšiť riziko syndrómu predného tarzálneho tunela. Nakoniec štát tehotenstva alebo chronická porucha obehu môže tiež stlačiť N. fibularis profundus. Syndróm predného tarzálneho tunela je možné liečiť konzervatívne lymfodrenáž, lokálna infiltrácia steroidov a lokálne anestetiká, masti a vložky. Ak pacient nereaguje na konzervatívnu liečbu, zvyčajne sa vykoná chirurgický zákrok.
Všetky články v tejto sérii:
