Syndróm strateného penisu je slabosťou ženy panvové dno svaly. Počas pohlavného styku sa cíti, akoby člen partnera nebol vo vagíne. Na ošetrenie, panvové dno školenie je hlavná liečba.
Čo je syndróm strateného penisu?
Syndróm strateného penisu znie ako nočná mora každého človeka. Tento syndróm však v skutočnosti postihuje mužov menej ako ženy. Ženy so syndrómom strateného penisu trpia trvalou dilatáciou vagíny. Pri pohlavnom styku tak majú pocit, že člena partnera vôbec alebo aspoň po celý čas nemôžu cítiť. Počas pohlavného styku má sexuálny partner dojem, že v skutočnosti „nemá penis“. Tento dojem sa vytvára na oboch stranách z dôvodu nedostatku kontaktu, ktorý má členka s pošvovou stenou počas sexu. Pojem „syndróm strateného penisu“ sa zriedka používa v lekárskej reči a súvisiacej literatúre. Oveľa častejšie sa tento výraz používa na internete, najmä teda v diskusiách na fórach alebo na sociálnych sieťach. Lekárska veda zvykne označovať rovnaký jav ako abnormálne alebo patologicky rozšírená pošvová stena, a panvové dno porucha alebo panvové dno depresia. Vo väčšine prípadov syndróm strateného penisu súvisí s patologickými zmenami v ženskom panvovom dne. Panvové dno je svalnaté spojivové tkanivo dno panvovej dutiny a je tvorený predovšetkým svalom levator ani. Ženská vagína leží v panvovej osi, kde prechádza cez panvové dno.
Príčiny
Syndróm strateného penisu môže byť vrodený alebo získaný. Získaná forma sa často prejaví ihneď po narodení. Čerstvá matka podstupuje vysoké stres s narodením dieťaťa, ktoré je sprevádzané preťažením pošvových svalov. Svaly a fascie sú elastické. To znamená, že sa môžu natiahnuť a zvyčajne sa potom vrátiť do pôvodnej polohy strečing. Normálne sa svaly obnovia po strečing počas pôrodu. V prípade nedostatočnej regresie sa však môže vyskytnúť syndróm strateného penisu. Kvalita svalov a spojivové tkanivo je do istej miery dedičná. Nedostatočná regresia svaloviny je teda spojená s genetickou dispozíciou. Ochorenia svalov alebo spojivové tkanivo choroby môžu tiež podporovať nedostatočnú involúciu. Syndróm strateného penisu sa môže vyskytnúť aj nezávisle od narodenia. Vo väčšine prípadov je syndróm spojený s dedičným alebo inak uprednostňovaným ochabnutím panvového dna. Toto ochabnutie môže byť spôsobené hormonálnymi účinkami po menopauza alebo sa môžu vyskytnúť napríklad ako súčasť neurologických porúch.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Príznaky žien so syndrómom strateného penisu sú pomerne špecifické. Postihnutí jedinci trpia sexuálnou dysfunkciou v najširšom slova zmysle. Neprežívajú sexuálne vzťahy tak príjemne, pretože vôbec necítia penis svojho partnera alebo ho sotva cítia vo svojej vagíne. Za týchto okolností nedosahujú vaginálny orgazmus. Aj pre ich partnera je orgazmus pri pohlavnom styku takmer nemožný, pretože počas sexuálneho aktu tiež nezažije dostatočnú stimuláciu. Vaginálna dysfunkcia často nesmierne zaťažuje vzťah, a tak aj môže viesť k psychologickým následkom, ako sú napríklad nedostatky v sebavedomí na oboch stranách partnerstva. V jednotlivých prípadoch môže byť syndróm strateného penisu sprevádzaný mnohými ďalšími príznakmi, v závislosti od primárnej príčiny. Dilatácia panvového dna môže tiež ovplyvniť močenie ženy. Svalová a neuromuskulárna dysfunkcia zvyčajne neovplyvňuje výlučne panvové dno, ale navyše sa prejavuje svalovou slabosťou kdekoľvek v tele. Syndróm strateného penisu tiež nesie značnú hanbu pre mnoho žien. Pocit hanby môže opäť pripraviť cestu pre ďalšie psychologické ťažkosti, a tak negatívne ovplyvniť dlhodobý sexuálny život postihnutých.
Diagnóza a priebeh ochorenia
Diagnóza syndrómu strateného penisu všeobecne zodpovedá diagnóze rozšíreného svalstva panvového dna. Gynekologická diagnóza zvyčajne tento nález pozná ako náhodný nález. Ženy so syndrómom strateného penisu sa spravidla kvôli sexuálnym dysfunkciám výslovne neobracajú na lekára. Hanba im v tom zvyčajne bráni. Aby sa vylúčila neurogénna príčina, po diagnostike zvyčajne nasleduje neurologická diagnostika s testovaním nervového vedenia a zobrazením nervový systém.
Komplikácie
Syndróm strateného penisu má zvyčajne za následok primárne psychologické príznaky a obmedzenia pre pacienta. V takom prípade postihnutá osoba nemôže cítiť penis partnera, a tak nemá orgazmus pri pohlavnom styku. Syndróm strateného penisu môže mať teda veľmi negatívny vplyv na vzťah s partnerom a tiež viesť na psychologické sťažnosti resp depresia. Nie je nezvyčajné, že pacient pociťuje komplexy menejcennosti alebo zníženú sebaúctu. Nie je však nezvyčajné, že sa syndróm strateného penisu spája s inými oslabenými svalmi na tele, takže insenzácie postihujú aj iné oblasti tela. Kvalita života postihnutej osoby je výrazne obmedzená a znížená syndrómom strateného penisu. Z dlhodobého hľadiska to môže byť viesť k veľmi obmedzenému sexuálnemu životu. Zasiahnutí sa za túto sťažnosť nestávajú zriedkavo, a preto s liečbou nezačínajú. Vo väčšine prípadov však príznaky zmiznú samy od seba po niekoľkých dňoch a nevyskytnú sa žiadne zvláštne komplikácie. V niektorých prípadoch sú potrebné rôzne cviky na zmiernenie nepohodlia. Očakávaná dĺžka života pacienta nie je ovplyvnená syndrómom strateného penisu. V niektorých prípadoch je nevyhnutná aj psychologická liečba.
Kedy treba ísť k lekárovi?
Sťažnosti alebo nezrovnalosti pri vykonávaní sexuálnych aktivít by mali byť prekonzultované s lekárom. Ak má žena napriek spojeniu s mužom pocit, že vo svojom vnútri nemá penis, je vhodné navštíviť lekára. Počas rozhovoru by sa pozorovania mali uskutočniť a prediskutovať s lekárom. Ak už nie je možné sex prežívať ako príjemný, je tu sexuálna dysfunkcia. Ak dôjde k odmietnutiu intimity s partnerom alebo dôjde k problémom v partnerstve, je potrebné vyhľadať lekára. V prípade nespokojnosti so sexuálnym životom sa odporúča konzultácia s lekárom. Ak dôjde k narušeniu orgazmu alebo k problémom so správaním, postihnutá osoba potrebuje lekársku a terapeutickú pomoc. V prípade agresívneho správania alebo zmien osobnosti by mal byť lekár o týchto zmenách informovaný. V niektorých prípadoch si žena môže sama zmierniť príznaky pomocou cieleného svalového tréningu panvy. V týchto prípadoch nie je potrebná návšteva lekára. Ak však napriek všetkému úsiliu nedôjde k dostatočnému zlepšeniu vnemov v intímnej oblasti po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch, je potrebné vyhľadať lekára. V terapie alebo špeciálny liečebný plán, je možné diskutovať o optimalizácii cvičení.
Liečba a terapia
Syndróm strateného penisu môže byť chronickým ochorením, ale môže byť aj dočasný. Dočasné stavy často zodpovedajú obvyklému ochabovaniu svalov a podľa toho sa často vyskytujú v dôsledku nadmernej stimulácie. Tento jav nevyžaduje liečbu a sám ustúpi v priebehu niekoľkých dní alebo niekoľkých týždňov. Liečba sa v zásade vyžaduje iba v prípade patologickej dysfunkcie. Typ liečby závisí vo veľkej miere od primárnej príčiny. Väčšinou, tréning panvového dna je zameranie liečby. Ako každý typ kostrového svalstva, má panvové dno určitý tonus aj v pokojovej polohe. To znamená, že je prítomné základné napätie aj bez dobrovoľnej kontrakcie svalov. Pri syndróme strateného penisu je zvyčajne znížené základné napätie panvových svalov. Ideálne teda svaly dostávajú pravidelné zvyšovanie tonusu tréning panvového dna. Okrem tohto typu cvičebná terapia, lieky sa môžu použiť napríklad na zvýšenie tónu. Ak je úroveň utrpenia pacienta príliš vysoká a konzervatívne metódy liečby neprinesú nijaké zlepšenie, je možné pomocou plastickej chirurgie utiahnuť svaly panvového dna a okolité väzy. V prípade neurogénnych príčin príčinná terapie neurologickej poruchy. Ak pacient už má psychologické problémy, uskutoční sa ďalší psychoterapeutický podporný sprievod.
Výhľad a prognóza
Syndróm strateného penisu je vo väčšine prípadov bezproblémový. Je prítomný iba dočasne. Dôvodom ochabnutia svalov je zvyčajne nadmerná stimulácia. Postihnuté ženy nemusia vyhľadať lekára. Do týždňa už sťažnosti neexistujú. Plný sexuálny život sa stáva možným ako predtým. Iná situácia je u žien, ktoré ani po týždni nepociťujú pri pohlavnom styku žiadne trenie. V takom prípade sú vyhliadky na zlepšenie zmiešané. Zvýšené riziko existuje napríklad po tehotenstva a silné fyzické zvýšenie hmotnosti. Oba majú vplyv na pevnosť pošvy. V takom prípade pomôže iba tréning panvového svalu, ktorý do istej miery problém odstráni. V prípade chirurgických zákrokov, ako je vaginálny výťah, nie sú zatiaľ predvídateľné dlhodobé následky. Preto nemožno formulovať prognózy. V prípade dlhodobých problémov môže nenavštívenie lekára zaťažiť vzťah a znížiť sebaúctu. Pretože sexualita veľmi súvisí s duševnou stimuláciou, hovoriť terapie sľubuje aspoň obmedzený úspech. Partneri sa učia správať sa k sebe inak a nenechať frustráciu.
Prevencia
Školenie panvového dna môže aspoň do istej miery zabrániť syndrómu strateného penisu.
domáce ošetrovanie
Pretože sa syndróm strateného penisu nehojí samy, odporúča sa pravidelná návšteva lekára, aby sa objasnil vývoj liečby. Syndróm strateného penisu má spravidla negatívny vplyv na pohlavný styk postihnutej osoby. Keďže sexuálny život zostáva nenaplnený, nie je neobvyklé, že dôjde k psychickým sťažnostiam resp depresia prihodiť sa. Niekedy môže psychologická pomoc zmierniť utrpenie a uľahčiť zvládanie choroby. Je dôležité lepšie sa vysporiadať s komplexmi menejcennosti, ktoré často vznikajú, a napriek situácii si uvedomiť, ako je utrpenie vyjadrené a ako sa mu dá čeliť. V tomto prípade je emočná stabilita nevyhnutným predpokladom pre ďalší priebeh choroby.
Toto môžete urobiť sami
Vo väčšine prípadov nie je potrebné liečiť syndróm strateného penisu, pretože ťažkosti a príznaky po niekoľkých dňoch alebo týždňoch znova zmiznú samy. Z tohto dôvodu má postihnutá osoba obmedzené možnosti svojpomoci pri tomto syndróme. Samotnému syndrómu je možné predchádzať zabránením nadmernej stimulácii svalov. Cvičenie svalov panvového dna má vo väčšine prípadov veľmi pozitívny vplyv na priebeh ochorenia a môže posilniť svaly a tým aj zmierniť príznaky. Chirurgický zákrok je nevyhnutný iba vo veľmi zriedkavých prípadoch. V niektorých prípadoch však syndróm strateného penisu môže viesť aj k psychickým rozrušeniam alebo depresiám. Rozhovorom s partnerom alebo priateľmi môžete predísť takýmto nepríjemnostiam alebo komplexom podradnosti a zmierniť ich. Kontakt s inými postihnutými osobami môže mať tiež pozitívny vplyv na priebeh ochorenia a pravdepodobne prispieť k výmene informácií. Pretože príznaky syndrómu zmiznú v krátkom čase, nie je nevyhnutne potrebné ošetrenie psychológom. Diskusie s partnerom tak môžu zmierniť aj možné sexuálne ťažkosti.
