Vyhorenie: príznaky, liečba, prevencia

Stručný prehľad

Symptómy: Hlboké vyčerpanie, nemožnosť „vypnúť“, psychosomatické ťažkosti, pocit nedostatku uznania, „povinnosť podľa knihy“, rezervovanosť, cynizmus, strata výkonu, depresia v prípade potreby.
Liečba: Rôzne metódy, psychoterapia, behaviorálna terapia, bodyterapia, učenie sa relaxačných techník, v prípade potreby lieky proti depresii
Priebeh ochorenia a prognóza: Dobré šance na uzdravenie pri včasnej liečbe, pri neliečení hrozí trvalá práceneschopnosť.
Príčiny: Sebanámaha alebo stres spôsobený vonkajšími okolnosťami, perfekcionizmus, sebavedomie živené výkonom a uznaním, problémy povedať „nie“ alebo nastaviť si limity

Čo je to syndróm vyhorenia?

Vyhorenie je stav emocionálneho a fyzického vyčerpania. V katalógu medzinárodných klasifikácií diagnóz (MKCH-10) nie je syndróm vyhorenia uvedený ako samostatný termín ochorenia. Tam je syndróm vyhorenia popísaný kódom „problémy súvisiace s ťažkosťami pri vyrovnávaní sa so životom“.

Syndróm vyhorenia je rizikovým faktorom rôznych duševných a fyzických ochorení. Porucha nie je zriedkavo sprevádzaná depresiou, ktorá však nemusí byť nevyhnutne prítomná.

Syndróm vyhorenia sa vyskytuje častejšie u ľudí v pomáhajúcich, sociálnych profesiách. Vyskytuje sa však aj u mnohých ľudí v iných profesiách.

Aké sú príznaky syndrómu vyhorenia?

Hlavným príznakom vyhorenia je však pocit hlbokého vyčerpania.

Príznaky vyhorenia v počiatočnej fáze

V ranej fáze vyhorenia postihnutý zvyčajne vkladá extrémne množstvo energie do svojich úloh. Deje sa tak niekedy dobrovoľne z idealizmu či ctižiadostivosti, ale niekedy aj z nutnosti – napríklad z dôvodu viacnásobnej záťaže, akou je starostlivosť o príbuzných alebo strach zo straty zamestnania.

Medzi ďalšie príznaky vyhorenia v počiatočných štádiách patria:

Pocit nepostrádateľnosti
Pocit, že nikdy nemáme dosť času
Popieranie vlastných potrieb
Potláčanie neúspechov a sklamaní
Obmedzenie sociálnych kontaktov na zákazníkov, pacientov, klientov a pod.

Čoskoro sa objavia prvé známky vyčerpania vyhorenia. Tie obsahujú:

roztržitosť
Nedostatok energie
Nedostatok spánku
Zvýšené riziko nehôd
Zvýšená náchylnosť na infekcie

2. fáza: Znížená angažovanosť

Vnútorná rezignácia: Postihnutí si robia dlhšie prestávky ako zvyčajne, prichádzajú do práce neskoro a odchádzajú príliš skoro. Čoraz viac sa dostávajú do stavu „vnútornej rezignácie“. Silná nechuť k práci ich vedie k tomu, že robia len to, čo je nevyhnutné – ak vôbec.

Vplyv na rodinu: Takéto príznaky vyhorenia často ovplyvňujú rodinný život. Tí, ktorých sa to týka, kladú na svojho partnera stále väčšie nároky bez toho, aby mu niečo vrátili. Už nemajú silu ani trpezlivosť tráviť čas so svojimi deťmi.

Typické príznaky vyhorenia v tejto fáze sú:

Ubúdajúci idealizmus
Zníženie záväzku
Pocit nedostatku uznania
Pocit vykorisťovania
Rozkvet vo voľnom čase
Znižuje sa schopnosť vcítiť sa do druhých
Emocionálny chlad a cynizmus
Negatívne pocity voči kolegom, zákazníkom či nadriadeným

3. emocionálne reakcie – depresia, agresivita, obviňovanie druhých

Symptómy vyhorenia sa prejavujú aj emocionálnymi reakciami. Keď sa prehnané odhodlanie pomaly mení na frustráciu, často nastupuje dezilúzia. Ľudia si uvedomujú, že realita nezodpovedá ich vlastným želaniam.

Depresívne príznaky syndrómu vyhorenia sú:

Pocit bezmocnosti a bezmocnosti
Pocit vnútornej prázdnoty
Rozpadajúce sa sebavedomie
pesimizmus
úzkosť
Skľúčenosť
apatia

Agresívne príznaky syndrómu vyhorenia sú:

obviňovanie druhých, kolegov, nadriadených alebo „systém
náladovosť, podráždenosť, netrpezlivosť
Časté konflikty s ostatnými, neznášanlivosť
Zlosť

4. degradácia, klesajúca účinnosť

Ubúdajúca kreativita
Neschopnosť zvládnuť zložité úlohy
Problémy pri rozhodovaní
“Služba podľa knihy”
Nediferencované čierno-biele myslenie
Odmietnutie zmeny

Pri bližšom skúmaní sú posledné dva príznaky vyhorenia založené aj na poklese výkonnosti. Je to preto, že diferencované myslenie a zmena si vyžadujú silu, ale ľudia trpiaci syndrómom vyhorenia ju už nedokážu nazbierať.

5. sploštenie, nezáujem

6. psychosomatické reakcie

Obrovský psychický stres sa prejavuje aj fyzickými ťažkosťami. Takéto psychosomatické znaky sa objavujú už v počiatočnej fáze vyhorenia. Fyzické príznaky zahŕňajú:

Poruchy spánku a nočné mory
Svalové napätie, bolesti chrbta, hlavy
Zvýšený krvný tlak, búšenie srdca a tlak na hrudníku
Nevoľnosť a tráviace problémy (vracanie alebo hnačka)
Sexuálne problémy
Zvýšená konzumácia nikotínu, alkoholu alebo kofeínu
Zvýšená citlivosť na infekciu

7. a posledná etapa: Zúfalstvo

V poslednom štádiu vyhorenia sa pocit bezmocnosti zintenzívňuje do celkovej beznádeje. Život sa v tejto fáze javí ako bezvýznamný a objavujú sa samovražedné myšlienky. Nič už neprináša potešenie a všetko sa stáva ľahostajným. Postihnutí upadajú do ťažkej depresie vyhorenia.

Aká je liečba syndrómu vyhorenia?

Čo robiť proti vyhoreniu?

Terapia vyhorenia sa skladá z mnohých rôznych komponentov, ktoré sú individuálne prispôsobené problémom a osobnosti pacienta. Okrem stresovej medicíny a psychoterapeutickej podpory môžu pri syndróme vyhorenia pomôcť aj lieky – najmä ak sa objavia príznaky depresie.

Cesty z syndrómu vyhorenia – na začiatku je vhľad do choroby

Do akej miery sa na neľahkej situácii podieľam ja sám?
Kde prekračujem svoje hranice?
Ktoré environmentálne faktory sú zahrnuté?
Ktoré sa dajú zmeniť, ktoré nie?

Ľuďom s syndrómom vyhorenia, ktorí si nepripúšťajú svoj podiel na situácii, sa sami nedarí prísť na koreň problému. Rozprávanie sa s inými ľuďmi trpiacimi vyhorením, napríklad v svojpomocných skupinách alebo prostredníctvom správ o skúsenostiach, je užitočné pri hľadaní spôsobov, ako sa z vyhorenia dostať.

Ak je proces vyhorenia ešte len v počiatočnej fáze, ako prvá pomoc pri vyhorení často postačí krízová intervencia alebo krátkodobá niekoľkohodinová terapia. Cieľom je rozvíjať zlepšené zručnosti na riešenie konfliktov a problémov a získať jemnejšie vnímanie hraníc vlastnej odolnosti.

Pri podpore liečby syndrómu vyhorenia sú niekedy nápomocné aj relaxačné techniky ako autogénny tréning alebo progresívna svalová relaxácia podľa Jacobsona.

Stresová medicína je v rámci psychosomatiky relatívne nová oblasť. Pri holistickom prístupe zahŕňa do diagnostiky a terapie osobnosť, individuálne prostredie a genetické aspekty. Pomocou laboratórnych hodnôt sa vyšetrujú aj hormonálne zmeny súvisiace so stresom.

Stresová medicína zahŕňa aspekty psychológie, imunológie, neurológie a hormonálneho systému. Úspech niekedy prináša aj akupunktúra (najmä ušná akupunktúra NADA), ktorá zasahuje do autonómneho nervového systému.

Psychoterapie

Behaviorálna terapia

Pomocou kognitívno-behaviorálnej terapie možno rozpustiť mylné predstavy a vzorce správania, ktoré si pacienti s vyhorením často osvojili.

Hĺbkové psychologické metódy

Pre mnohých ľudí trpiacich syndrómom vyhorenia je zameranie na budovanie stabilnejšieho pocitu vlastnej hodnoty. Ako rastie ich sebaúcta, ich závislosť na vonkajšom uznaní sa zmenšuje. Často je to tajný motor za vyčerpaním vlastných síl.

Skupinová terapia

Skupinová terapia tiež poskytuje dôležitú podporu pri syndróme vyhorenia, ak je to potrebné. Pre mnohých pacientov je spočiatku neznáme zdieľať svoje vlastné problémy so skupinou cudzích ľudí. Výmena nápadov s inými postihnutými má však zvyčajne uľavujúci účinok.

Teloterapia a šport

Fyzická aktivita tiež podporuje proces obnovy, ukazujú rôzne štúdie. Má pozitívny vplyv na to, ako sa telo cíti a na sebavedomie.

Terapia ponúkaná na klinikách vyhorenia

Plán terapie je individuálne prispôsobený pacientovi. Stacionárne prostredie umožňuje pacientom intenzívne sa zaoberať svojimi problémami, odhaľovať príčiny a precvičovať si nové vzorce správania a myslenia. Pacienti sa tiež učia z dlhodobého hľadiska lepšie spravovať svoje zdroje.

Lieky na vyhorenie

Prevencia vyhorenia

Aj u ľudí, ktorí sa s problémami bežne vyrovnávajú dobre, hrozí pri silnom strese vyhorenie. Dobrou správou je, že proti tomuto procesu nie ste bezmocní. „Vyhoreniu“ môžete zabrániť použitím nasledujúcich stratégií prevencie vyhorenia:

Odhaľte základné potreby: Vyhorenie pramení z frustrácie. Nájdite úlohy, pri ktorých sú uspokojené vaše individuálne základné potreby. Kreativita, napríklad povesť, rôznorodý sociálny kontakt alebo cvičenie. Preto je pre výber zamestnania dôležité, aby ste presne poznali denný režim v želanom povolaní.

Sebauvedomenie: Vyhorenie zvyčajne prichádza nepozorovane. Pravidelne sa sami seba pýtajte, koľko stresu máte a ako ste spokojní so svojím životom.

Sociálne kontakty: Sociálne siete sú dôležitým faktorom v prevencii syndrómu vyhorenia. Urobte si čas na svojich priateľov a rodinu. Kontakt s blízkymi ľuďmi vám poskytne potrebnú rovnováhu vo vašom pracovnom živote.

Definujte si jasné životné ciele: Zistite, ktoré ciele sú pre vás v živote skutočne dôležité. Svoju energiu tak využijete cielene. Skúste sa tiež rozlúčiť s myšlienkami, ktoré vám vnukli iní. Takto sa nebudete utápať v projektoch, ktoré vyčerpávajú energiu, ktoré vás v konečnom dôsledku neuspokojujú.

Zdravý životný štýl: Zdravý životný štýl tiež pomáha predchádzať vyhoreniu. K tomu patrí vyvážená strava, ale predovšetkým pravidelný šport a dostatok pohybu – to pomáha odbúravať stres. Obmedzte konzumáciu stimulantov (napríklad nikotín, kofeín) alebo stimulantov (napríklad alkohol, cukor). Vďaka tomu sa budete nielen cítiť fit, ale s väčšou pravdepodobnosťou sa vyhnete tomu, aby ste prekročili osobné hranice.

Predchádzať vyhoreniu – čo robiť v práci?

Keďže syndróm vyhorenia vzniká často spolu s nespokojnosťou v práci, je dôležité vyššie uvedené stratégie aplikovať aj v práci. Nasledujúce body vám pomôžu predchádzať vyhoreniu a zlepšiť pracovnú klímu:

Zamerajte sa na autonómiu: Ľudia, ktorí si flexibilne plánujú svoje úlohy a pracovný čas, sú oveľa menej ohrození syndrómom vyhorenia. Pokúste sa so zamestnávateľom dohodnúť model pracovného času, ktorý bude čo najflexibilnejší.

Povedať nie: Schopnosť odmietnuť úlohu je dôležitou profylaxiou proti syndrómu vyhorenia. Inak si toho rýchlo naberiete príliš veľa. Týka sa to úloh, ktoré sú vám pridelené zvonku, ale aj tých, ktoré ste si sami uložili.

Život a práca v rovnováhe: Pojem „rovnováha medzi pracovným a súkromným životom“ – rovnováha medzi prácou a voľným časom – zahŕňa základnú ľudskú potrebu. Tí, ktorí si nedokážu dopriať primerané voľno, s väčšou pravdepodobnosťou upadnú do pasce vyhorenia.

Aby ste predišli vyhoreniu, koučovia, ktorí sa na vyhorenie špecializujú, vám môžu pomôcť aj pri implementácii stratégií v práci.

Aká je prognóza a aké sú neskoré následky syndrómu vyhorenia?

Štúdia tiež ukázala nárast priemernej straty času v dôsledku syndrómu vyhorenia: kým v roku 2005 predstavovali diagnózy vyhorenia 13.9 dňa práceneschopnosti z 1,000 2019 členov, v roku 129.9 to bolo XNUMX dňa strateného v dôsledku choroby.

Nedá sa však paušálne povedať, ako dlho je človek chorý v dôsledku syndrómu vyhorenia. Spravidla platí, že čím skôr sa liečba dostane, tým kratšia je doba neprítomnosti.

Dotknuté osoby však do svojich úloh investujú viac energie, než dokážu z dlhodobého hľadiska zvládnuť. To má niekedy svoj pôvod v idealizme, ale niekedy aj z núdze.

Častým varovným signálom je, že postihnutí už nedokážu po práci vypnúť a že už nie je cítiť zotavenie. V tejto fáze sa však hrozba syndrómu vyhorenia len zriedka rozpozná.

Vyčerpanie, podráždenie a frustrácia potom nasleduje po (seba) nadmerných nárokoch. Obrovská psychická záťaž sa na tele nijako nepodpíše. To je dôvod, prečo psychosomatické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, žalúdka alebo poruchy spánku, sú príznakmi syndrómu vyhorenia.

Pre syndróm vyhorenia platí to isté, čo pre mnohé iné choroby a poruchy: Čím skôr sa problém rozpozná a začne sa riešiť, tým lepšie sa dá napraviť.

Hrozba invalidity

Čiastočná alebo dokonca úplná invalidita v dôsledku syndrómu vyhorenia nie je nezvyčajná. Preto treba hroziace vyhorenie brať vážne a rýchlo ho liečiť.

Vyhorenie: Aké sú známe príčiny?

Príčiny syndrómu vyhorenia sú rôzne. Na vzniku syndrómu vyhorenia sa vždy podieľajú vnútorné (osobnostné) a vonkajšie faktory (prostredie).

Koho sa syndróm vyhorenia týka?

Choroba bola prvýkrát popísaná u dobrovoľníkov a ľudí pracujúcich v liečiteľských a ošetrovateľských profesiách. Ľudia, ktorí pracujú v týchto profesiách, často prinášajú vysoký stupeň idealizmu, prekračujúc svoje fyzické a emocionálne limity bez toho, aby na oplátku dostali veľké uznanie.

Otázka odolnosti

Iní dobre zvládajú aj veľmi ťažké situácie. No sú aj situácie, ktoré sú objektívne také stresujúce a beznádejné, že ich málokto prežije bez toho, aby vyhoreli. Odborníci to označujú aj ako „vyhorenie“, „opotrebenie“ alebo „pasívne vyhorenie“.

Príčiny vyhorenia

Príčiny syndrómu vyhorenia sú individuálne tak rozdielne, ako ľudia, ktorých sami postihli. Potreby a ciele každého človeka sú jedinečné v jeho konkrétnej konštelácii. Rovnako odlišné je aj prostredie, v ktorom žijú.

Rizikové faktory pre syndróm vyhorenia

V zásade sa zdá, že existujú dva typy ľudí, ktorí majú zvýšené riziko syndrómu vyhorenia:

Rovnako aj medzi kandidátmi na vyhorenie sa nájdu dynamickí, veľmi odhodlaní ľudia, ktorí chcú dosiahnuť vysoký cieľ s množstvom ambícií, idealizmu a nasadenia.

Tieto dva typy sú veľmi protikladné a predsa majú veci spoločné. Oba typy majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich pocitov a silnú túžbu po uznaní okolím.

Vnútorné rizikové faktory syndrómu vyhorenia sú tiež:

Pochybnosti o zmysle vlastného konania
Nereálne vysoké ciele, ktoré sa nedajú dosiahnuť alebo sa dajú dosiahnuť len s neúmerným množstvom energie.
Ciele, ktoré nenapĺňajú vlastné potreby, ale skôr očakávania iných
Vysoké očakávania odmeny, ktorá nasleduje po dosiahnutí konkrétneho cieľa
Ťažkosti s priznaním osobnej slabosti a bezmocnosti

Vonkajšie príčiny, ktoré zvyšujú riziko vyhorenia

Mnohé procesy vyhorenia začínajú vtedy, keď sa zásadne zmení životná situácia. Ide napríklad o začiatok štúdia, začiatok kariéry, zmenu zamestnania alebo nového nadriadeného. V takýchto fázach vyhorenia je niekedy silne otrasený vlastný obraz o sebe, sklamané očakávania alebo dokonca zničené životné ciele.

Vonkajšie faktory, ktoré zvyšujú riziko syndrómu vyhorenia, sú:

Pracovné preťaženie
Nedostatočná kontrola
Nedostatok autonómie
Nedostatok uznania
Nedostatok spravodlivosti
Nedostatočné odmeny
Byrokratické prekážky
Konflikt medzi vlastnými hodnotami a presvedčeniami a požiadavkami
Nedostatok sociálnej opory v súkromnom živote
Nevyriešené konflikty s nadriadenými alebo spolupracovníkmi

Ako lekár diagnostikuje „vyhorenie“?

Možné otázky, ktoré si môžete položiť pri podozrení na syndróm vyhorenia, zahŕňajú:

Máte pocit, že si nikdy neoddýchnete?
Máte pocit, že existuje veľa úloh, ktoré zvládnete len vy?
Pracovali ste v poslednej dobe viac ako zvyčajne?
Spíte v noci dobre?
Pociťujete počas dňa často pocit únavy?
Cítite sa vo svojej práci docenený?
Máte pocit, že vás zneužívajú?
Cítite sa apatická?
Máte nejaké ďalšie fyzické ťažkosti?

Ktorý lekár je ten správny kontakt pre syndróm vyhorenia?

Ak sa však podozrenie na syndróm vyhorenia potvrdí, rodinný lekár vás odošle k špecialistovi. V tomto prípade ide o psychologického alebo lekárskeho psychoterapeuta.

Testy vyhorenia

Psychoterapeut pomocou otázok v klinickom rozhovore objasní, či vaše príznaky skutočne poukazujú na syndróm vyhorenia.

Inventár vyhorenia Maslach (MBI)

Profesionálne emocionálne vyčerpanie
Depersonalizácia/cynizmus (neosobný/cynický postoj ku klientom, kolegom a nadriadeným)
Osobné naplnenie/spokojnosť s výkonom

Typické výroky zahŕňajú: „Cítim sa svojou prácou emocionálne vyčerpaný“, „Odkedy robím túto prácu, stal som sa ľahostajnejším k ľuďom“, „Mám pocit, že som na konci.“

Miera nudy (miera vyhorenia)

Opatrenie únavy, známe aj ako Opatrenie vyhorenia, pozostáva z 21 otázok. Na škále od jedna do sedem udávajú dotknuté osoby, do akej miery sa ich každá otázka týka (1 = nikdy neplatí; 7 = platí vždy).

Testy vyhorenia na internete

Na internete možno nájsť množstvo bezplatných testov vyhorenia. Takýto autotest vyhorenia však nikdy nenahradí lekársku alebo psychologickú diagnózu. Online kontrola však môže pomôcť uvedomiť si vlastnú mieru stresu a pracovnej frustrácie.

Pri náznakoch syndrómu vyhorenia je vhodné poradiť sa s lekárom alebo psychológom.

Diferenciálne diagnostické vyhorenie

Príznaky syndrómu vyhorenia sa prekrývajú s príznakmi iných porúch, napríklad syndrómu chronickej únavy (únava). Predovšetkým však ide o presahy s depresiou, čo sťažuje diagnostiku.

Vyhorenie alebo depresia?

Niektorí odborníci dokonca v zásade pochybujú o tom, že syndróm vyhorenia je nezávislá choroba. Predpokladajú, že ľudia s týmto ochorením v podstate trpia depresiou.

Mnohé z príznakov vyhorenia, najmä hlboké emocionálne vyčerpanie, sú v skutočnosti charakteristické aj pre depresiu. Znaky ako strata záujmu a motivácie sú rovnako charakteristické pre depresiu.

Niektorí odborníci považujú syndróm vyhorenia skôr za rizikový faktor problémov duševného zdravia než za chorobu ako takú. Iní opisujú chorobu ako proces, ktorý, ak nie je zastavený, vedie k depresii z vyčerpania. Hranica medzi syndrómom vyhorenia a depresiou teda zostáva nejasná.

Svojpomoc

Niektorí ľudia s syndrómom vyhorenia nachádzajú podporu a výmenu skúseností v svojpomocných skupinách, napríklad tu:

Národné kontaktné a informačné centrum pre iniciáciu a podporu svojpomocných skupín (NAKOS): https://www.nakos.de