Virológia je štúdium vírusy. Zaoberá sa vedeckým popisom a klasifikáciou vírusy. Virológia sa tiež zaoberá infekciou, progresiou a kontrolou vírusových chorôb u ľudí, zvierat, rastlín a húb.
Čo je virológia?
Virológia je štúdium vírusy. Zaoberá sa vedeckým popisom a klasifikáciou vírusov. Virológia patrí do oblasti mikrobiológie vyššieho stupňa. Okrem toho sa tiež priraďuje k medicíne, najmä pokiaľ ide o jej praktickú stránku oblasti použitia. Zatiaľ čo sa mikrobiológia zaoberá veľmi malými formami života, vedci sa nezhodujú v tom, či sú vírusy živými organizmami v presnom zmysle slova: Drobní paraziti si vyžadujú reprodukciu hostiteľa a nemajú vlastný metabolizmus; nespĺňajú teda klasické kritériá statusu živej bytosti. Vírusy pozostávajú z proteínového obalu, ktorý obklopuje ich genetické informácie vo forme RNA alebo DNA. Vírusy napádajú hostiteľské bunky pripojením sa k ich bunkám bunková membrána (v prípade zvierat) alebo na ich bunkovú stenu (v prípade rastlín a húb) a zavedením vlastného genetického materiálu do bunky. Týmto spôsobom vírus ovplyvňuje hostiteľskú bunku a môže modifikovať metabolizmus hostiteľa. Vírusy sa líšia svojou presnou štruktúrou, prístupom k infekcii a dôsledkami, ktoré majú pre jednotlivú hostiteľskú bunku alebo pre celý infikovaný organizmus. Virológia sa tiež zaoberá vývojom metód a techník na umožnenie a zlepšenie štúdia a vyšetrovania vírusov. Patria sem metódy kultivácie, to znamená kontrolované množenie alebo konzervovanie živého materiálu. Tieto základné zručnosti a vedomosti majú veľký význam vo výskume a v oblasti použitia virológie: prostredníctvom nich je možné uchovanie vzoriek alebo identifikácia konkrétneho patogénu.
Liečba a terapie
Vo svojej klinickej aplikácii sa virológia zaoberá všetkými chorobami, ktoré môžu byť spôsobené vírusmi. Môžu infikovať ľudí a zvieratá, ako aj rastliny a huby. Nie každý vírus však môže infikovať každého živého tvora rovnako: Napriek svojej povrchnej jednoduchosti sú vírusy vysoko špecializovanými parazitmi. Bez predchádzajúcej mutácie a následných zmien genetického materiálu nemôžu vírusy zmeniť svojho hostiteľa podľa ľubovôle. Mnoho chorôb, ktorými ľudia trpia, je dôsledkom vírusových infekcií. Počas infekcie sa vírus dostane do organizmu a hľadá vhodnú hostiteľskú bunku. Vírus spôsobí, že hostiteľská bunka prevezme cudziu genetickú informáciu a vykoná pokyny, ktoré sú v nej chemicky uložené. V dôsledku toho sa metabolizmus hostiteľskej bunky zmení a začne produkovať nové vírusy. Hneď ako imunitný systém rozpozná vírus ako cudzie telo, začne s ním bojovať. To má obvykle za následok príznaky príslušnej choroby. Pretože sa vírusy musia v organizme najskôr množiť, medzi skutočnou infekciou a prepuknutím choroby uplynie určitý čas. Trvanie tejto inkubačnej doby sa líši v závislosti od typu vírusového útočníka. Iba ak organizmus včas rozpozná vírusy ako útočníkov, môže telo proti nim bojovať dostatočne včas a zabrániť prepuknutiu choroby. The imunitný systém základy jeho rozpoznávanie vírusov na takzvaných antigénoch: molekuly vonku. Aby sa zabránilo detekcii, však, niektoré vírusy maskovanie samy, napríklad použitím povlaku podobného hlienu. Očkovanie pomáha imunitný systém brániť sa proti škodlivým vírusom. Po podaní vakcíny si telo produkuje protilátky ktoré zapadajú ako kúsky skladačky na samotný povrch molekuly podľa ktorého organizmus dokáže rozpoznať vírusy. Vďaka tomu imunitný systém okamžite identifikuje napadnuté vírusy a účinne s nimi bojuje skôr, ako môže choroba prepuknúť. Niektoré známe vírusové choroby, ktoré kedysi postihli veľkú časť ľudskej populácie, sa v súčasnosti považujú za eradikované z dôvodu očkovania. Tie obsahujú kiahne, ktorý bol spôsobený vírusom variola. Dnes sú rozšírenými a dobre známymi vírusmi napríklad vírusy vplyv vírus alebo vírus HI.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Charakteristické príznaky konkrétnej vírusovej infekcie umožňujú v mnohých prípadoch spoľahlivú diagnostiku ochorenia. Určité okolnosti si však vyžadujú presnú identifikáciu patogénu. V takýchto prípadoch virologické testovanie identifikuje vírus v krv postihnutej osoby napr. Pre úspešnú liečbu je nevyhnutná znalosť príčiny ochorenia. Okrem ich prominentnej úlohy ako patogény, avšak vírusy majú v budúcnosti tiež veľký význam terapie chorôb. V aplikáciách, ktoré boli doteraz iba experimentálne, využíva medicína napríklad schopnosť vírusov transportovať látky priamo do buniek. Preto sú mysliteľné aplikácie, pri ktorých sa vírusové fágy transportujú drogy a uvoľniť ich konkrétne tam, kde ich organizmus potrebuje. Niektoré vírusy sa špecializujú na transport svojho genetického materiálu do jadra bunky a jeho integráciu do už existujúceho gen postupnosť. Vedci ich vidia ako príležitosť na cielené gen terapie. Pri takomto ošetrení by vložené gény mohli napríklad nahradiť chýbajúce gen sekvencie a eliminovať výsledné poruchy. Týmto spôsobom je na dosah liečba chorôb, ktorých pôvod spočíva v genetických chybách a ktoré sa stále považujú za nevyliečiteľné. Virológia by tak mohla významne prispieť k novým terapiám.
