Klinická psychológia: liečba, účinky a riziká

Klinická psychológia je subdisciplína aplikovanej psychológie a zaoberá sa vývojovými, emočnými, kognitívnymi, behaviorálnymi a sociálnymi problémami. základy duševných porúch a aké majú účinky na správanie. Klinická psychológia zahŕňa aj neuropsychológiu a lekársku psychológiu.

Čo je klinická psychológia?

Keď vnútorné alebo vonkajšie poruchy ovplyvňujú ľudí, systémy alebo skupiny, klinická psychológia využíva vedecké metódy na štúdium účinkov na správanie a prežívanie. Ak vnútorné alebo vonkajšie poruchy pôsobia na ľudí, systémy alebo skupiny, klinická psychológia využíva vedecké metódy na skúmanie účinkov na správanie a skúsenosti. Vzájomné vzťahy sú opísané vo forme predikcií a diagnóz, pričom výskum, hodnotenie a praktické postupy tvoria jeden celok. Výcvik, ako aj ďalšia odborná činnosť sa riadia takzvaným modelom vedec-praktik. Klinická psychológia je veľmi široko definovaná a zaoberá sa nielen duševnými poruchami, ale aj širokou škálou systémov a metód diagnostiky, liečby, rehabilitácie a prevencie. Disciplína však primárne vedie základný výskum a v rámci výskumu hľadá aj príčinu narušených oblastí fungovania. Z výsledkov je možné vyvinúť metódy, ktoré prinesú zmenu. V rámci klinickej psychologickej liečby sa využívajú napríklad psychologické rozhovory, behaviorálne analýzy a psychodiagnostika. Trvanie alebo typ liečby závisí od individuálnej situácie alebo intenzity príznakov.

Liečba a terapie

Do oblasti činnosti klinického psychológa patrí klinická psychologická diagnostika týkajúca sa porúch správania, výkonnosti a psychologických zmien, ako aj metódy psychologickej liečby založené na osobnosti a vývojovej psychológii, štúdium teória ako aj sociálna psychológia. Psychologická liečba by mala byť vždy integrovaná do predchádzajúcej definície problému alebo do neskoršieho vyhodnotenia. Postup liečby je teda nasledovný:

  • Definícia alebo opis problému
  • Indikácia a rozhodnutie o liečbe
  • Plánovanie liečby
  • Vyhodnotenie výsledku a liečebného procesu

Intervencia v tejto súvislosti zahŕňa prácu s postihnutou osobou, ale aj zmenu inštitucionálnych a sociálnych podmienok. Pretože duševné poruchy sú zvyčajne veľmi zložité, často je potrebných množstvo rôznych foriem intervencie. Kombinované štandardizované liečebné programy, ako napr behaviorálna terapia programy pre konflikty, stres a zvládanie úzkosti, integrovaný psychologický terapie program pre schizofrenických pacientov alebo neuropsychologické tréningové programy, ktoré sa využívajú napríklad na mozog sa tu osvedčili. Intervencie je možné priradiť k rôznym oblastiam. Tie obsahujú:

  • Poznanie (stratégie riešenia problémov, vnímanie, koncentrácie schopnosť, orientačná schopnosť).
  • Psychofyziológia (bolesť manažment, biofeedback, povedomie tela, relaxácie, neuromuskulárna reedukácia).
  • Sociálne správanie (sociálne vnímanie, posilnenie mechanizmov sebakontroly, tréning správania, tréning sebadôvery, komunikačný tréning).
  • Zvládanie chorôb (prevencia relapsov, zvládanie chorôb, podpora dodržiavania predpisov, psychoedukácia).
  • Liečba špecifická pre poruchu (rozvoj osobnosti, konflikt a stres manažment, afekt a kontrola agresie, prevencia samovrážd).

Klinicko-psychologická liečba je zameraná na šesť charakteristických znakov:

  • Výber prostriedkov: patrí sem napríklad konverzácia, medziľudské vzťahy a cvičenie.
  • Liečebné funkcie: Dôležitými funkciami pre klinickú psychologickú liečbu sú prevencia, zdravie povýšenie, rehabilitácia a terapie.
  • Cieľová orientácia: aby bolo možné zvoliť správnu metódu klinicko-psychologickej liečby, je nevyhnutná konkrétna formulácia cieľov. Tvorí základ pre vývoj zásahov zameraných na cieľ.
  • Teoretický základ: liečba musí spĺňať kritériá týkajúce sa empirického výskumu, empirických poznatkov, teórií a hypotéz.
  • Hodnotenie: je možné empiricky overiť, či je liečba účinná.
  • Profesionálna činnosť: Intervencie uskutočňujú odborníci, pričom terapeut a klient si aktívne vymieňajú nápady. Obzvlášť dôležitá je tiež orientácia na zdroje v priebehu liečby.

Ponuka je tak zameraná na jednotlivcov, rodiny alebo páry, ktorí trpia psychiatrickými chorobami, duševnými poruchami alebo majú chronické alebo akútne následky stres reakcie. Tie obsahujú:

  • Akútne krízy alebo zložité situácie, ako sú rozchod, smrť, katastrofa alebo násilie.
  • Úzkosť, ktorá je situačná, napríklad predtým chemoterapie alebo chirurgický zákrok.
  • Psychosomatické sťažnosti
  • Školské problémy alebo vývojové poruchy
  • Sexuálne problémy vyskytujúce sa v súvislosti s duševnými alebo fyzickými chorobami.

Diagnostika a vyšetrovacie metódy

V rámci diagnostiky je potrebné skúmať prítomnosť alebo stupeň prejavu rôznych psychologických charakteristík. Na tento účel sú k dispozícii nasledujúce testovacie metódy:

  • Testy výkonnosti (patria sem testy schopnosti, školské testy, všeobecné testy výkonnosti, inteligenčné testy, vývojové testy).
  • Psychometrické testy osobnosti (patria sem testy štruktúry osobnosti, testy postoja a záujmov, klinické testy).
  • Postupy rozvoja osobnosti (patria sem postupy kreslenia a návrhu, verbálno-tematické postupy).

Okrem toho sa tiež používa množstvo diagnostických postupov pomocou počítača, medzi ktoré patrí napríklad testovací systém Hogrefe alebo testovací systém vo Viedni. Ak treba zvládať stresové situácie, hovorí sa tomu krízová intervencia. Keďže krízy prebiehajú vo fázach, v jednotlivých fázach sa používajú špeciálne zásahy, ktoré umožňujú postihnutým preorientovať sa. V rámci klinicko-psychologickej konzultácie terapeut dodáva odborné znalosti o určitých poruchových vzorcoch alebo spôsoboch, ako ich možno zmeniť. Na rozdiel od klinickej psychologickej liečby je poradenstvo krátkodobým zásahom zameraným na riešenie. V tomto procese sú klientom poskytované rozhodovacie nástroje a informácie a problém je rozpracovaný. Vďaka tomu je možné iniciovať zmenu správania, ale jednotlivci nie sú dlhšie sledovaní.