Retentivita priamo súvisí s Pamäť a podľa toho je to schopnosť ukladať prijaté informácie a podľa potreby ich vyhľadávať. Retencia človeka závisí od mnohých faktorov, ktoré na neho majú vplyv Pamäť kapacita. Ide o správanie, náladu, bdelosť, emocionálny obsah alebo dôležitosť prijatých informácií, úroveň vzrušenia a ďalšie.
Aká je kapacita pamäte?
Zadržanie priamo súvisí s Pamäť a podľa toho je to schopnosť ukladať a podľa potreby načítať prijaté informácie. Pamäť sa skladá z krátkodobej a dlhodobej pamäte. Oba majú vplyv na schopnosť zapamätať si a spomenúť si, pričom za schopnosť zapamätať je zodpovedná krátkodobá pamäť. Z filozofického hľadiska je zapamätateľnosť mentálny proces, ktorý ukladá obsah do pamäte prostredníctvom syntézy. Podľa Platóna toto mozog moc je koncipovaná ako myšlienka a Kant vo svojich spisoch hovorí o komplexnej a systematickej jednote prostredníctvom mentálnej syntézy. Schopnosť zapamätať si je teda niečo iné ako schopnosť zapamätať si. Obidve podmienky tvoria funkcie pamäte a slúžia hlavne na orientáciu. Ak dôjde k poruchám, napríklad k strate schopnosti pamätať alebo pamätať si, naruší sa tým aj orientácia, človek sa ťažko zorientuje v živote a stratí dôležité možnosti prejavu. Pri pamätaní sa využíva schopnosť načítať obsah z pamäte, čo sa deje prostredníctvom nervový systém, zapamätanie si obsahu zahŕňa skôr vedomie, pričom samotná schopnosť je duševným procesom. Informácie sú vedome prijímané a ukladané do pamäte, aby ich bolo možné neskôr vyvolať, vyvolanú konkrétnou situáciou alebo asociáciou.
Funkcia a úloha
Funkcia retencie vyžaduje ľudí, aby si mohli ukladať obsah, ktorý vníma, aby sa k nim mohli opäť vrátiť. Presne sa však dodnes nepodarilo vyšetriť, kde a ako je zaznamenaná pamäť mozog. Teórií je veľa. Mozog činnosť a gen výskum kódu zostáva v mnohých ohľadoch zmätený alebo si ho možno iba domýšľať. To, že sa niečo stane v mozgu, zatiaľ čo ľudská bytosť ukladá obsah a pripomína ho naspamäť, je nesporné. Prírodná veda tu predpokladá neuronálne vzorce, ktoré sa ukladajú na úrovni nervových buniek a ktoré sa dajú aktivovať a deaktivovať. Ak sa podáva obsah a informácie, hovorí sa o zdržanlivosti. Ak sú vyvolané a znovu zaznamenané, hovoríme o kapacite pamäte. Oba sú procesmi pamäti a formujú funkcie vedomia. Z neurobiologického hľadiska sa vytvárajú neurónové siete a vzorce, ktoré je možné po dlhšej dobe z pamäti vyvolať. The nervový systém je za to zodpovedný. Všetky zmyslové dojmy sa ukladajú prostredníctvom mozgu, takže človek môže napríklad súčasne cítiť, vidieť, hovoriť alebo počuť, zatiaľ čo toto všetko spracováva súčasne. Pomocou prenášačov látok známych ako neurotransmitery sa tieto impulzy prenášajú prostredníctvom siete nervových vlákien. Skutočnosť, že príliv údajov prostredníctvom senzorických kanálov je možné získať po ich uložení do nervových buniek, je založená na nevedomých procesoch a vedomom myslení a môže k nim dôjsť napríklad združením, keď určité udalosti, objekty alebo stretnutia stimulujú pamäť. Tieto načítané obsahy však nie sú totožné s tým, čo sa v skutočnosti stalo, ale iba ich slabším vyjadrením.
Choroby a choroby
Obzvlášť duševné poruchy majú obrovský vplyv na zdržanlivosť a pamäť. Dochádza k silným poruchám, ktoré môžu byť funkčné aj organicky spôsobené. V demencie, dochádza k organickému zhoršovaniu mozgových oblastí, oblastí, ktoré sa menia alebo strácajú podstatu, takže pamäť a retencia sú úplne stratené. Nakoniec teda všetky myšlienkové pochody samotné. Podobná strata nastáva pri zmenách mozgu v dôsledku zápal, ako je tomu v prípade roztrúsená skleróza. U neuróz naopak dochádza k narušeniu pamäti v dôsledku psychologického komplexu. Funkcie pamäte teda silne závisia od funkcie nervových buniek. Mierne až ťažké retenčné poruchy sa vyskytujú, keď sa informácie stratia asi po 10 minútach a obrázky sa nerozpoznajú. Aby sa otestovala schopnosť zapamätať si a byť schopní stanoviť diagnózu, sú pacienti konfrontovaní s neutrálnymi informáciami slovami a obrázkami a týmto spôsobom sú testovaní. Ak sú poruchy mierne, pacienti si zvyčajne môžu pamätať dve z troch informácií; ak sú závažné, zapamätanie si a spomenutie si už niekedy nie je možné vôbec. Retenčná porucha nie je sama o sebe poruchou pamäti, ale nedostatkom schopnosti rozpoznať obsah alebo vybaviť si a reprodukovať nové informácie. Mnoho postihnutých ľudí, ktorí majú poruchu retencie, majú napriek tomu nedotknutú pamäť a môžu si pamätať obsah z dávnych čias. Ak je táto schopnosť narušená, nielenže môžu nastať problémy s uchopením obsahu, ale sú spôsobené aj ďalšie ťažkosti, napríklad hľadanie slov na vyjadrenie. Počas rozhovoru si postihnutá osoba už nemôže pamätať jednoduché slová, ktoré má použiť. Preto pôsobí na okolie ako zmätený, zmätený alebo roztržitý. Zhoršená pamäť je tiež príznakom rôznych duševných chorôb, vrátane schizofrénie a depresia, alebo je to známka zvýšeného užívania liekov, drogy or alkohol. Obsah vedomia sa už nedá správne uložiť do pamäte, informácie sa už nedajú rozpoznať. Ak je prítomný organický problém, obehové problémy v mozgu môžu spôsobiť zhoršenú pamäť.
