Reflexný oblúk je najkratšie neurónové spojenie medzi receptormi a cieľovými orgánmi a iniciuje telesný reflex. K vstupu dochádza cez aferentnú končatinu oblúka, zatiaľ čo k výstupu dochádza cez eferentnú končatinu. Zmeny v reflexných oblúkoch možno diagnostikovať elektrofyziologickým vyšetrením.
Čo je to reflexný oblúk?
Všeobecne sa výrazom reflexný oblúk označuje najkratšie spojenie medzi špecifickými receptormi a efektormi, ktoré prechádza cez neuróny daného excitačného obvodu. Reflexný oblúk označuje postupnosť neurónových procesov, ktoré spúšťajú reflex tela. Všeobecne sa tento termín vzťahuje na najkratšie spojenie medzi špecifickými receptormi a efektormi, ktoré prechádza naprieč neurónmi daného excitačného obvodu. Každý reflexný oblúk zahŕňa neurónový prílev informácií z centrálnej časti nervový systém. Tento prítok sa tiež nazýva aferentná končatina a slúži na zadávanie informácií. Aspoň jeden centrálny neurón tvorí základ reflexného oblúka. Okrem toho reflexný oblúk vždy obsahuje eferentnú štruktúru, v ktorej sú informácie vedené preč z centrálnej časti nervový systém na perifériu. Táto štruktúra sa nazýva aj eferentná končatina reflexného oblúka. Poslednou časťou reflexného oblúka je efektor, čo je orgán, ktorý vykonáva reflex. Efektor je teda koncovým bodom neuronálneho procesu zameraného na cieľ. V najjednoduchšej a najrýchlejšej forme sú eferentné a aferentné nohy spojené jedinou synapsou v prednom rohu miecha. V tomto prípade hovoríme o monosynaptickom reflex. Rozlišujeme od toho polysynaptické reflexné oblúky, v ktorých je niekoľko centrálnych neurónov zapojených do série.
Funkcia a úloha
Keď sa človek potkne, často sa zachytí skôr, ako spadne, napríklad zmenou polohy nôh. Ak sa dusí, nedusí sa, pretože a kašeľ reflex sa spustí. Ak k nemu letí nejaký predmet, automaticky si stiahne ruky pred tvár a ak sa niečo priblíži k jeho oku, jeho očné viečko sa nedobrovoľne zatvára. reflexy ako sú to rýchle a mimovoľné pohyby v reakcii na konkrétny stimul. Väčšina reflex sú určené na ochranu organizmu pred poškodením, ako sú napr očné viečko uzáverový reflex. Všetky reflexy pozostávajú z interakcie zmyslových orgánov, nervy a svaly. Týmto spôsobom sa dajú na určité podnety doručiť reakcie adekvátne stimulom. Zatiaľ čo niektoré reflexy sú vrodené, iné sa získavajú na základe skúseností. Pre všetkých z nich hrá reflexný oblúk hlavnú úlohu, pretože iba prostredníctvom tohto systému je zabezpečená včasná reflexná reakcia na konkrétny stimul. Na tejto rýchlej reakcii závisia najmä ochranné reflexy, inak by už neslúžili žiadnemu účelu. Okrem receptora každý reflexný oblúk obsahuje aferentnú končatinu pre vstup informácií, centrálne neuróny, eferentnú končatinu pre reflexný výstup a efektor, ktorý výstupné informácie vykonáva. Aferentné končatiny pozostávajú z nervových vlákien aferentných receptorov, ako sú vlákna predstavované neurónmi I. triedy na vretenách svalov. Axóny alebo motorické neuróny tvoriť eferentná končatina. Do eferentnej končatiny sú do istej miery zapojené aj postgangliové vlákna. Efektormi môžu byť buď orgány, ako napríklad srdce alebo konkrétne svaly a žľazy. Aferentná končatina pochádza zo zmyslových orgánov a ich receptorov vo všetkých monosynaptických reflexoch. Svalové vretená môžu byť tiež zapojené ako zmyslové receptory na aferentnej končatine. Aferentný impulz sa niekedy prenáša na miecha. Ak je prenos do mozog boli potrebné, reflexná reakcia by zabrala príliš veľa času. Projekcia do miecha sa vyskytuje prostredníctvom senzorických neurónov. Pyramídové útvary miechy sú zapojené do monosynaptických reflexov s inhibičnými alebo pomocnými účinkami. Keď sa aferentná končatina otvára do miechový kanál, eferentná končatina reflexného oblúka sa otvára do svalov, orgánov alebo žliaz. Eferentné impulzy sa prenášajú z miechy pozdĺž motorických nervových dráh umiestnených v prednom rohu motora. Motoaxóny tak vedú eferentný výstup do cieľového orgánu. Tieto axóny patria k vláknam Aα a majú zodpovedajúco vysokú rýchlosť vedenia. Pri vnútorných reflexoch sú receptor a efektor umiestnené v rovnakom orgáne. V prípade vonkajších reflexov sú naopak umiestnené v rôznych orgánoch.
Choroby a choroby
Reflexné vyšetrenie patrí medzi štandardné neurologické vyšetrenia. Toto reflexné vyšetrenie sa primárne používa na detekciu patologických reflexov, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s rôznymi chorobami. Patologickými reflexmi sú hlavne Babinského reflex, Chaddockov reflex a Gordonov reflex, ale aj Mendel-Bechterewov reflex, Oppenheimov reflex a Rossolimov reflex. Patologické reflexy patria k takzvaným znakom pyramídového traktu a poukazujú tak na poškodenie pyramídových ciest v mieche. Pri takomto poškodení je narušený priebeh reflexného oblúka, pretože týmto stredom prechádzajú všetky monosynaptické reflexy. Známky pyramídového traktu sa môžu vyskytnúť v súvislosti s rôznymi chorobami. Napríklad pri autoimunitnom ochorení roztrúsená skleróza (PANI), zápal môže spôsobiť vývoj lézií v pyramídových dráhach a vyvolať príznaky pyramídovej dráhy. Pri SM sa prítomnosť znakov pyramídového traktu krátko po nástupe choroby považuje za zlé znamenie, a tým negatívne ovplyvňuje prognózu. Patologické reflexy sú zvyčajne spojené s centrálnou paralýzou, ako je napríklad hemiplegia, ktorej pôvod je v centrálnej oblasti nervový systém. Počas elektrofyziologického vyšetrenia je možné vysledovať vzory centrálneho a periférneho reflexného oblúka. Týmto spôsobom možno diagnostikovať aj patologické zmeny reflexných oblúkov. Takéto zmeny môžu zúžiť lokalizáciu mozog lézie a vyskytujú sa napríklad v kontexte mŕtvica.
