Princíp optimálnej dráhy zrýchlenia
Zrýchlenie je definované ako zmena rýchlosti za jednotku času. Môže sa vyskytnúť v pozitívnej aj negatívnej forme. V športe je však dôležité iba pozitívne zrýchlenie.
Zrýchlenie závisí od pomeru sily [F] k hmotnosti [m]. Dôsledok: Ak na nižšiu hmotnosť pôsobí vyššia sila, zrýchlenie sa zvýši. Princíp optimálnej dráhy zrýchlenia, ako jeden z biomechanické princípysi kladie za cieľ poskytnúť telu, časti tela alebo časti športového vybavenia maximálnu konečnú rýchlosť.
Pretože však biomechanika predstavuje fyzikálne zákony vzťahujúce sa na ľudský organizmus, dráha zrýchlenia nie je maximálna, ale optimálna vzhľadom na fyziologické podmienky a pákový efekt. Príklad: Akceleračnú vzdialenosť počas vrhania kladivom je možné mnohonásobne predĺžiť ďalšími rotačnými pohybmi, čo je však neekonomické. Príliš hlboký drep počas rozťahovacieho výskoku vedie k predĺženiu akceleračnej vzdialenosti, spôsobuje však nepriaznivé pomery páčok, a preto nie je praktický.
V súčasnej športovej vede sa tento zákon nazýva princíp tendencie optimálnej dráhy zrýchlenia (HOCHMUTH). Nezameriava sa na dosiahnutie maximálnej konečnej rýchlosti, ale na optimalizáciu krivky zrýchlenia a času. Pri výstrele nie je doba trvania akcelerácie dôležitá, jedná sa iba o dosiahnutie konečnej rýchlosti. Pri boxe je naopak dôležitejšie čo najrýchlejšie zrýchliť ruku, aby sa zabránilo súperovi v úhybnej činnosti. V hode guľou možno začiatok akcelerácie udržať na nízkej úrovni a až ku koncu pohybu dôjde k vysokej akcelerácii.
Princíp koordinácie čiastkových impulzov
Impulzom je stav pohybu v smere a rýchlosti [p = m * v]. Na tomto princípe je opäť potrebné rozlišovať medzi koordinácie celej telesnej hmotnosti (skok do výšky) alebo koordinácia čiastkových telies (hod oštepom). V úzkom spojení s koordinačnými schopnosťami (najmä spojovacími schopnosťami) musia byť všetky čiastočné pohyby tela / čiastočné impulzy koordinované časovo, priestorovo a dynamicky.
To je jasne vidieť na príklade slúžiť v tenis, tenis loptička môže dosiahnuť vysokú konečnú rýchlosť (230 km / h), iba ak všetky čiastkové impulzy bezprostredne nasledujú po sebe. Výsledok pohybu s veľkým nárazom na podanie začína strečing nohy, nasleduje rotácia hornej časti tela a skutočný nárazový pohyb ruky.
Ak je realizácia ekonomická, jednotlivé čiastkové impulzy sa sčítajú. Ďalej je potrebné poznamenať, že smery jednotlivých čiastkových impulzov sú v rovnakom smere. Aj tu treba opäť nájsť kompromis medzi anatomickými a mechanickými zákonmi.
Zásada vzájomnosti
Princíp reakcie ako jeden z biomechanické princípy je založený na treťom Newtonovom zákone reakcie. Uvádza sa v ňom, že generovaná sila vždy vytvára opačnú silu rovnakej veľkosti v opačnom smere. Sily, ktoré sa prenášajú na zem, sa dajú zanedbať kvôli zemskej hmotnosti.
Počas chôdze je ľavá ruka súčasne posunutá dopredu na pravú nohu, pretože človek nemôže prenášať sily na zem v horizontálnom smere. Podobná situácia sa dá pozorovať aj pri skoku do diaľky. Pretiahnutím hornej časti tela dopredu športovec súčasne spôsobí zdvíhanie dolných končatín a získa tak výhody pri skákaní na diaľku.
Ďalšími príkladmi sú mŕtvica hádzať hádzanú príp forhend in tenis. Na základe tohto princípu sa využíva princíp spätného kopu. Ako príklad si možno predstaviť státie pred svahom. Ak horná časť tela prijíma pohyb vpred, ruky začnú krúžiť dopredu, aby vytvorili impulz na hornú časť tela. Pretože hmotnosť paží je menšia ako hmotnosť hornej časti tela, musí sa to uskutočňovať vo forme rýchlych kruhov.
Všetky články v tejto sérii:
