domáce ošetrovanie
Je dôležité, aby Achilovej šľachy má dostatok času na regeneráciu, a preto je nevyhnutne potrebné dôsledné následné ošetrenie. Po operácii dobre hojenie rán je nevyhnutný pre ďalší proces hojenia. Z tohto dôvodu je potrebné dbať na to, aby ste prvé dni po operácii čo najmenej dráždili miesto chirurgického zákroku.
Okrem toho antikoagulačné lieky ako napr heparín je predpísané v počiatočnom období, ako aj lieky proti bolesti. Bežný postup po operácii sa riadi koncepciou včasnej funkčnej následnej starostlivosti. To znamená, že po krátkej dobe môže byť noha opäť dobre zaťažená.
To sa dosiahne navlečením špeciálnej topánky, ktorá sa obvykle obuje po troch až piatich dňoch po operácii. Topánka sa zvyčajne nosí nasledujúcich šesť až osem týždňov, pričom fyzioterapia sa zvyčajne začína po treťom alebo štvrtom týždni. Počas tejto doby by sa však mali pravidelne robiť vyšetrenia, aby sa zabezpečilo dobré hojenie šľachy. Ľahké športové aktivity možno začať po 12 týždňoch. Špeciálna stielka na odľahčenie šliach by sa mala nosiť minimálne pol roka.
Rehabilitácia
Bez ohľadu na formu terapie pre Achilovej šľachy prasknutie, mala by nasledovať cvičebná terapia. V súvislosti s konzervatívnou terapiou, pri ktorej bol pacientovi dodaná špeciálna obuv, noha je už po krátkej dobe opäť plne zaťažiteľný, aby sa s pohybovou terapiou mohlo začať už približne tri týždne po slzách. Štatistické prieskumy ukazujú, že obuv nie je potrebné nosiť asi po ôsmich týždňoch.
Najmä po chirurgickom ošetrení Achilovej šľachy by mala byť vykonaná mobilizačná fyzioterapia. Všeobecne sa dá predpokladať, že pacient bude schopný znovu cvičiť achilovku asi po troch až štyroch mesiacoch. Pre aktívnych športovcov však platí nasledujúce: s tréningom v zmysle súťažného tréningu by sa malo pokračovať až po približne šiestich mesiacoch odpočinku. Miera, do akej bude človek schopný opäť dosiahnuť špičkový výkon, sa u jednotlivcov veľmi líši.
Riziká
Riziko operácie Achillovej šľachy možno v dnešnej dobe považovať za veľmi nízke. Moderný anestetiká a dobre nacvičený chirurgický tím dokáže minimalizovať riziká operácie. Napriek tomu, ako pri každej operácii, nemožno vylúčiť určité riziká.
Pretože sa počas chirurgického zákroku urobí rez cez kožu, existuje riziko infekcie rany. Najbežnejšia forma hojenie rán porucha je vysoko pigmentovaná, nápadná jazva. Týmto dôsledkom sa však dá ľahko vyhnúť správnou starostlivosťou o rany, ako je pravidelná výmena obväzu a dezinfekčné masti.
v prípade, že hojenie rán porucha je známa, napr. v súvislosti s cukrovka mellitus, existuje možnosť preventívneho podávania antibiotík. V zriedkavých prípadoch nervy môže byť tiež poškodený operáciou, najmä čisto citlivým surálnym nervom. Keďže prebieha priamo vedľa Achilovej šľachy, je možné ju prehliadnuť a poškodiť.
Ak dôjde k náhodnému poraneniu nervu, dôjde k znecitliveniu alebo nepríjemnému pocitu v oblasti päty a bočného okraja chodidla. Skúsení chirurgovia ho však zvyčajne dokážu dobre lokalizovať. Obáva sa, aj keď je to zriedkavé, opakované pretrhnutie Achillovej šľachy po operácii.
Lekár potom hovorí o „prasknutí“. Štatisticky k tomu dôjde po operácii v 1 - 4% prípadov, v závislosti od štúdie, a teda funguje lepšie ako konzervatívna terapia bez operácie. Okrem toho existuje riziko značnej straty sily a zníženia pohyblivosti po operácii.
Tomu je potrebné zabrániť starostlivou následnou starostlivosťou a dôsledným ošetrením pomocou fyzioterapie. V prípade súťažných športovcov však nemožno zaručiť, že výkon po operácii bude rovnaký ako výkon predtým. Vo väčšine prípadov je možné operáciu vykonať v lokálnom režime anestézie (lokálne anestetikum), aby boli vylúčené možné riziká celkovej anestézie.
