Psychologické príznaky
Vyčerpanie je príznak, ktorý sa vyskytuje u veľmi mnohých pacientov trpiacich depresia. Tento pocit vyčerpania môžu spôsobiť rôzne príznaky. Na jednej strane a depresia často vedie k výraznému zníženiu pohonu.
To znamená, že venovať sa akejkoľvek činnosti vyžaduje veľké úsilie. Aj tie najjednoduchšie veci, ako napríklad chodenie do kuchyne alebo kúpeľne, môžu byť nesmierne vyčerpávajúce. Ranné vstávanie môže byť veľmi ťažké.
Okrem toho sa často vyskytuje aj silná únava depresia. Na jednej strane je to spôsobené častými poruchami spánku s problémami so zaspávaním a spánkom cez noc, ako aj veľmi skorým prebudením, ale tiež vnútornou prázdnotou, ktorá spôsobuje trvalé únava a vyčerpanie. Neustály pocit, že máte byť pre ostatných zaťažení zlou náladou a nedostatkom radosti alebo záujmu, navyše prispieva k pocitu úplného vyčerpania.
Výskyt samovražedných myšlienok a neustáleho uvažovania môže tiež viesť k pocitu silného vyčerpania. Únava, rovnako ako pocit permanentného vyčerpania, je častým príznakom depresie. Únava môže pochádzať z vnútra, pretože depresívna epizóda môže byť sama o sebe veľmi stresujúca, ale môže byť tiež spôsobená často sa vyskytujúcimi poruchami spánku.
Postihnutí sa často sťažujú, že majú ťažkosti so zaspávaním alebo sa v noci znova a znova budia. Prebudenie vo veľmi skorých ranných hodinách, bez toho, aby ste mohli znova zaspať, tiež prispieva k symptómu únavy v depresii. Pocit apatie je jedným z troch hlavných príznaky depresie.
Znamená to, že postihnutý človek často pociťuje útlak, ktorý sťažuje vykonávanie aj tých najjednoduchších činností. Aj ranné vstávanie môže byť mučivé, rovnako ako jednoduché každodenné činnosti, ako je čistenie zubov alebo príprava raňajok. Väčšina súčasných antidepresív sa zameriava na zvýšenie motorickej aktivity, to znamená, že majú významne znížiť stratu motorickej sily a zabezpečiť tak, aby boli postihnutí zbavení ťažkej sily a mohli ľahšie pokračovať v každodenných činnostiach.
Napätie je pomerne typickým príznakom depresívnej epizódy. Napätie znamená, že postihnutý človek myslí stále na to isté, na svoje myšlienky hlava obiehajte v kruhoch a majú negatívny charakter. Spravidla existuje niečo ako nátlak na plod.
To znamená, že postihnutý nemôže plodiť, nemožno ho vypnúť, a preto je obzvlášť mučený. Napätie teda znamená akési neúmyselné krúženie okolo tých istých tém. Dotknuté osoby nedosiahnu riešenie počas napjatia.
Depresia sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Mnoho pacientov pociťuje paralyzujúcu inhibíciu jazdy s vnútornou prázdnotou a hlbokým smútkom. Ale aj napriek nedostatku vonkajšieho pohybu mnoho pacientov zažíva aj ďalší vnútorný nepokoj, aj keď to zo začiatku vyzerá ako rozpor.
Postihnutí majú pocit, že nenájdu pokoj. To je často dôvodom výrazných porúch spánku, ktoré sa často vyskytujú. Úzkosť môže byť tiež príznakom, ktorý sa objaví počas depresie.
Napríklad úzkosť môže vzniknúť zo skutočnosti, že postihnutý človek má každý deň pocit, že tento deň nemožno zvládnuť, pretože aj tie najjednoduchšie každodenné činnosti, ako sú nákupy alebo čistenie zubov, stoja kvôli strate riadenia obrovské úsilie. Aj kvôli smutnej a nerozjasniteľnej nálade sa postihnutí ľudia často ráno úzkostlivo pýtajú, ako by mali prejsť dňom. Existujú aj typy depresie, pri ktorých sa vyskytujú psychotické myšlienky.
Postihnuté osoby preto majú klam. Jedným z najbežnejších bludov je vyslovený a neopodstatnený strach z toho, že by som bol ochudobnený. Nedostatok radosti je jedným z hlavných príznaky depresie.
Veci, ktoré by inak postihnutej osobe priniesli radosť, ktoré by ju mohli rozosmiať alebo ktoré by ich robenie jednoducho bavilo, už tento účinok nemajú. Všetko sa stáva vyčerpávajúcou a trýznivou povinnosťou. Postihnutí, ktorí sú postihnutí v stredne depresívnej alebo ťažko depresívnej fáze, môžu ťažko pociťovať radosť.
Príkladom toho sú deti alebo vnúčatá, s ktorými bol čas tak rád trávený. Depresívni pacienti sú zrazu strašne unavení zo spoločného času, nemôžu sa už tešiť zo svojich detí a chcú byť sami. Okrem toho často existujú pocity viny, pretože cítia taký nedostatok radosti a pretože si uvedomujú, že veľmi zaťažujú svojich príbuzných.
Smútok alebo depresívna nálada sú tiež jednou z troch hlavných vecí príznaky depresie. Ľudia, ktorí trpia depresiou, majú smutnú náladu, majú negatívnu perspektívu do budúcnosti a nemôžu byť z ničoho šťastní. Smútok mnohí postihnutí označujú za takmer paralyzujúci, zdá sa, že neexistuje východisko.
Negatívny alebo pesimistický pohľad na budúcnosť je pre pacientov s depresiou pomerne typický. Trápením na tejto chorobe je práve skutočnosť, že postihnutí si nedokážu predstaviť, že sa o pár týždňov alebo mesiacov budú cítiť lepšie. Majú tiež negatívny a pesimistický obraz o sebe samom.
V súvislosti s depresiou sa môže vyskytnúť aj agresívne správanie, ako napríklad silná podráždenosť s rýchlymi výbuchmi hnevu. V posledných rokoch sa ukázalo, že najmä muži, ktorí trpia depresiou, reagujú častejšie takým agresívnym správaním a výbuchmi hnevu. Prítomné sú v nich aj typické príznaky depresie, ktoré sú však skôr v pozadí než agresívna zložka, s ktorou sa snažia pôsobiť proti pocitom vnútornej prázdnoty a hlbokého smútku.
Vyhorenie a depresia sú dve rôzne choroby. Syndróm vyhorenia ešte nie je samostatnou diagnózou pri klasifikácii chorôb. Vyhorenie a depresia sa však môžu vyskytnúť súčasne, takže vyhorenie môžu sprevádzať aj depresívne príznaky.
V zásade však v súčasnosti platí, že vyhorenie je zvyčajne spôsobené nadmernými požiadavkami v každodennom pracovnom živote a postihuje najmä túto oblasť, zatiaľ čo depresia ovplyvňuje všetky aspekty života. Napriek tomu tieto dve choroby, depresia a syndróm vyhorenia, vykazujú veľa podobností, ktoré nie vždy umožňujú ich ľahké rozlíšenie. Precitlivenosť v zmysle zvýšeného vnímania dotykových stimulov nie je typickým príznakom depresie.
Precitlivenosť sa tiež nazýva takzvaná vysoká citlivosť. V takom prípade niektorí ľudia reagujú na rôzne podnety (nielen dotykové) oveľa citlivejšie ako ostatní. Doteraz však neexistujú vedecké dôkazy o tom, že by vysoko citliví ľudia mali väčšiu pravdepodobnosť depresie alebo naopak.
V posledných rokoch si však čoraz viac, najmä alternatívnou medicínou, kladie otázku, či medzi nimi nemusí byť významná súvislosť. Táto myšlienka je založená na skutočnosti, že vysoko citliví ľudia sú tiež oveľa náchylnejší na zmeny nálady, podľa aktuálneho alternatívneho lekárskeho posudku. To by zase mohlo zvýšiť riziko vzniku depresie.
Listlessness je príznak, ktorý sa môže vyskytnúť v súvislosti s depresiou. Pokyny však nehovoria o apatii, ale o strate záujmu, strate radosti a apatii. Depresívni ľudia už nemôžu cítiť potešenie z vecí, ktoré by si inak užívali.
Staré záujmy náhle prestanú existovať a každá každodenná činnosť bude zložitá. Tieto sťažnosti sa považujú za hlavné príznaky depresie. Problémy s koncentráciou sa tiež často vyskytujú v súvislosti s depresiou.
Postihnutí mali výrazné ťažkosti s koncentráciou na niečo. Pri ťažkej depresii sa už nemôžu sústrediť ani na tie najjednoduchšie veci. Samovražedné myšlienky sú ústrednou témou depresie.
Mnoho pacientov s depresiou skôr či neskôr uvažuje o samovražde ako o východisku z depresie. Nie každý, kto má tieto myšlienky, ich zavádza do praxe, ale napriek tomu sú tieto myšlienky veľmi mučivé. Často je ťažké zveriť sa iným ľuďom, pretože samovražda je aj dnes stále akousi tabuizovanou témou.
Depresia je zďaleka najčastejšou príčinou pokusu o samovraždu v Nemecku. Tí chorí už nevidia iné východisko, majú pocit, že už nemôžu takto žiť alebo nechcú, alebo sa veľmi bojí, že svojou chorobou spôsobia svojim príbuzným príliš veľa utrpenia. Samovražedné myšlienky ako príznak depresie sa dajú vo väčšine prípadov dobre liečiť aj antidepresívami. Liečba a psychoterapeutická terapia sú preto najdôležitejším krokom k získaniu sebevražedných myšlienok o depresii skôr, ako bude neskoro.
Všetky články v tejto sérii:
