Kognitívna behaviorálna terapia: Liečba, účinky a riziká

Poznávacie behaviorálna terapia (CBT) je jednou z najčastejšie praktizovaných metód psychoterapie. Spája sa v ňom klasické správanie terapie a kognitívna terapia a je jednou z najviac skúmaných psychoterapie metódy.

Čo je kognitívna behaviorálna terapia?

In Kognitívne Behaviorálna terapia, klient musí byť veľmi aktívnym účastníkom a medzi jednotlivými sedeniami si aktívne precvičovať správanie, na ktorom sa pri terapii pracovalo v jeho každodennom živote. Pojem „kognitívny“ pochádza z latinčiny a znamená „rozpoznať“. Poznávacie behaviorálna terapia je jednou z niekoľkých techník behaviorálnej terapie. Na rozdiel od psychoanalýzy, ktorá sa zaoberá dešifrovaním motívov a správania človeka pomocou podvedomia, správanie terapie je založený na behavioristickom prístupe, podľa ktorého sa naučili všetky vzorce správania človeka, a preto ich možno tiež odnaučiť alebo nahradiť lepšími vzormi správania. Dokonca aj starogrécky filozof Epictetus vedel: „Nie sú to veci, ktoré nás robia nešťastnými, je to náš pohľad na vec.“ V súlade s tým kognitívne Behaviorálna terapia si kladie za cieľ identifikovať škodlivé myšlienky a viery a nahradiť ich novými vzorcami správania.

Funkcia, účinok a ciele

Poznávacie behaviorálna terapia je vhodný pre depresia, návykové poruchy, úzkosť a obsedantno-kompulzívne poruchy. Ale aj fyzické ťažkosti, ako napríklad chronické bolesť, reuma or hučanie v ušiach môžu byť liečené kognitívne behaviorálna terapia alebo aspoň pomôcť lepšie žiť so sťažnosťami. Klient musí byť v tomto procese veľmi aktívny a medzi jednotlivými sedeniami musí aktívne precvičovať správanie, ktoré sa v ňom vyvíjalo terapie v jeho každodennom živote. V prípade ťažkej depresia alebo problém s úzkosťou, klient je veľmi postihnutý a niekedy môže dosiahnuť svoje hranice. Niekedy na začiatku liečby je nevyhnutná medikácia na zmiernenie najhorších príznakov, aby bolo možné vôbec konať v rámci behaviorálnej terapie. Kognitívna behaviorálna terapia je zvlášť vhodný na riešenie veľmi špecifických problémov. Dôvody sú v prvom rade druhoradé. Chémia medzi psychoterapeutom a klientom musí byť správna, aby bola dôveryhodná spolupráca úspešná. Na úvodnej konzultácii klient opíše svoje problémy a formuluje želania a očakávania týkajúce sa terapie. Na základe nich sú spoločne definované liečebné ciele a je zostavený terapeutický plán, ktorý je možné podľa potreby v priebehu liečby upravovať. Aby terapeut mohol identifikovať škodlivé myšlienkové vzorce, je dôležité, aby si klient na chvíľu zapisoval svoje myšlienky, napríklad ako záznamy do denníka. Terapeut a klient sa potom spoločne pozrú na to, či má klient náležité, realistické zhodnotenie vecí, čo sa stane, ak sa niekedy bude správať inak, ako je bežné, či napreduje a či sa vyskytujú problémy, ak nejaké existujú . Relaxácia Precvičujú sa aj cvičenia a stratégie riešenia problémov, ktoré môže klient využiť doma. Kognitívna behaviorálna terapia patrí medzi krátkodobé metódy zamerané na riešenie. Trvanie sa líši od klienta k klientovi. Niektorí klienti pocítia výrazné zlepšenie už po niekoľkých sedeniach, zatiaľ čo iným to môže trvať niekoľko mesiacov. zdravie poisťovne obvykle kryjú 25 sedení krátkodobej terapie. Jedno sedenie trvá 50 minút, sedenia sa konajú raz týždenne. Na začiatku je 5 úvodných stretnutí, aby sa psychoterapeut a klient lepšie spoznali. Následne je žiadosť o pokrytie nákladov predložená zdravie poistenie. Kognitívne behaviorálne terapie sa uskutočňujú v psychologických ambulanciách, na klinikách a v rehabilitačných zariadeniach a v závislosti od problému sa ponúkajú ako individuálne alebo skupinové terapie.

Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

Všeobecne možno povedať, psychoterapie Môžete tiež viesť nežiaducim vedľajším účinkom. Ak klient aktívne bojuje so svojimi obavami a problémami, môže to byť pre neho a tiež pre jeho okolie veľmi stresujúce. Tu môže pomôcť otvorená diskusia s terapeutom. Kognitívna behaviorálna terapia je jednou z najlepšie preskúmaných metód psychoterapie a jej účinnosť bola preukázaná najmä u miernych a stredne ťažkých depresia, úzkosť a obsedantno-kompulzívne poruchy. Je obzvlášť výhodné, že merateľné úspechy je možné dosiahnuť pomocou kognitívno-behaviorálnej terapie po relatívne krátkom čase. Na to sú však potrebné určité podmienky. Tento postup vyžaduje aktívnu spoluprácu klienta a nefunguje s klientmi, ktorí odmietajú spoluprácu s terapeutom a odmietajú sa na situáciu pozerať inak. Ak sa klient vidí skôr ako obeť a dá svoje šťastie závisieť od niekoho alebo niečoho, čo to umožňuje, behaviorálna terapia mu veľmi neprinesie dobré výsledky. Pretože kognitívno behaviorálna terapia je krátkodobá metóda, je menej vhodná pre vážne duševné poruchy, ako je spracovanie traumatických zážitkov. Keďže klient musí aktívne spolupracovať, potrebuje primerane stabilnú psychiku, ktorá je v prípade závažných porúch obvykle možná iba pomocou liekov. Pred liečbou je dôležité starostlivo preskúmať najlepší spôsob liečby poruchy. Ak sa na dosiahnutie terapeutickej schopnosti musí podať liek, musí sa tiež skontrolovať, či vypracované zmeny správania môžu pokračovať aj po ukončení liečby. Všeobecne je pri behaviorálnej terapii potrebné brať do úvahy, že samotná liečba nie je rozhodujúca pre úspešnosť liečby, ale že terapeutický úspech môže spočívať aj v schopnosti lepšie sa vyrovnať s problémom života v budúcnosti. Nakoniec žiadna psychoterapeutická metóda nemôže zaručiť úspech, pretože pri práci s ľuďmi nemožno predvídať, čo sa v priebehu psychoterapie objaví.