Kognitívna behaviorálna terapia

Kognitívne správanie terapie (CBT) (synonymum: kognitívne -behaviorálna terapia) je jednou z psychoterapeutických metód a je formou behaviorálnej terapie. Pod behaviorálnym terapie je celý rad metód psychoterapie. Cieľom je zmeniť postoje, návyky myslenia a neprispôsobivé alebo nefunkčné správanie, ako je úzkosť, nutkavé myšlienky alebo konanie, poruchy stravovania a sexuálna aktivita alebo depresívne poruchy. Napríklad iná forma správania terapie je terapeutická konfrontácia so situáciami vyvolávajúcimi úzkosť (teória konfrontácie), napr. pre pacientov s agorafóbia (klaustrofóbia). Terapia správania bola vyvinutá na základe štúdium teória, ktorá je založená na predpoklade, že chybné procesy učenia viesť na psychopatologické syndrómy. Ako ďalší vývoj tohto záveru, moderné kognitívne behaviorálna terapia získal popularitu okolo roku 1960. Termín poznanie (lat. cognoscere: „rozpoznať“) je v nemčine preložený ako „Erkenntnis“ a popisuje intrapsychický myšlienkový obsah. Je to proces myslenia jednotlivca alebo proces mentálneho spracovania týkajúci sa poznatkov, nových informácií resp štúdium obsah. Poznania zahŕňajú nasledujúce premenné a sú ovplyvnené emóciami:

  • hodnotenie
  • Myšlienky
  • nastavenie
  • presvedčenie

Príčinou teda nie sú konkrétne udalosti alebo životné situácie duševná choroba, ale skôr chybné poznanie alebo iracionálne spôsoby myslenia. Poskytujú terapeutický východiskový bod pre kognitívne funkcie behaviorálna terapia.

Indikácie (oblasti použitia)

Klasická indikácia kognitívnej behaviorálnej terapie je zvyčajne depresia. Ďalšie indikácie zahŕňajú:

  • Úzkosť a panické poruchy
  • pomočovanie u detí (mimovoľné navlhčenie po 4. roku života).
  • Poruchy stravovania - napr mentálna anorexia (anorexia).
  • Emočne nestabilný porucha osobnosti (hraničná porucha osobnosti).
  • Nespavosť (poruchy spánku)
  • Sexuálne poruchy
  • Špecifické fóbie - napr pavúkov (strach z pavúkov).
  • Poruchy somatizácie (duševná porucha, ktorá sa prejavuje fyzickými (somatickými) príznakmi).
  • Návykové poruchy - napr alkohol zneužívanie (závislosť od alkoholu).
  • Tiky u detí (tiky sú náhle, opakujúce sa motorické alebo hlasové prejavy, ako napríklad šklbanie).
  • Nácvik sociálneho správania - napríklad u ľudí so zdravotným postihnutím na zlepšenie sociálnych funkcií.
  • Obsedantno-kompulzívne poruchy - napr. Nutkavé umývanie.

Kontraindikácie

Kognitívna behaviorálna terapia (CBT) vyžaduje úroveň kognitívnych schopností, takže malé deti alebo ľudia s vážnymi kognitívnymi deficitmi, ako napr. demencie, nemožno liečiť. Akákoľvek situácia, v ktorej je pacientova kognitívna schopnosť dočasne narušená, navyše vzniká ako kontraindikácia; patria sem akútne psychóza, Napr.

postup

Kognitívna behaviorálna terapia pochádza z práce psychoterapeuta AT Becka, ktorého teória bola založená na zmiernení depresívnych symptómov zmenou dysfunkčných myšlienkových vzorcov. Napríklad depresívnym pacientom sa dáva pokyn, aby uvažovali o sebakoncepciách so zreteľom na sebapodceňovanie a reťazce myšlienok a aby ich skúmali s ohľadom na ich vhodnosť alebo iracionalitu. Následne sú spolu s pacientom vypracované alternatívy a nové spôsoby myslenia s cieľom pôsobiť proti chybným poznatkom. Na dosiahnutie tohto cieľa je možné použiť rôzne techniky:

  • Asertívny tréning - V rámci asertívneho tréningu sa zručnosti učia napríklad pomocou hrania rolí, aby sa vyriešila hrozivá situácia.
  • Zastavenie myslenia - Táto technika sa používa napríklad u pacientov s obsesívno kompulzívna porucha: Pacient je poučený, aby odolal vnucovaniu obsedantných myšlienok alebo nutkavých impulzov tým, že si nahlas povie „stop“.
  • Decatastrophizing - poukazovanie na alternatívne smery k obávanému katastrofickému výsledku hrozivej situácie.
  • Kognitívna reštrukturalizácia - uvedomenie si automatizovaných spôsobov myslenia: Napríklad pacient so strachom z lietanie je oboznámený s porovnateľne veľmi nízkym rizikom leteckej nehody.
  • Modelka štúdium - učenie sa od ostatných pacientov pri skupinovej terapii.
  • Cvičenia na riešenie problémov - osvojenie si stratégií riešenia problémov.
  • Self-verbisation - Pozitívne samoučenie samotného pacienta („Môžem to urobiť“).
  • Reattribution - Zmena negatívnej atribúcie, tj. Napríklad prechod z internej atribúcie na externú. Napríklad, ak si pacient myslí, že situáciu spôsobilo iba jeho nesprávne správanie, je to interné pripisovanie. Ak sa pacientovi podarí presvedčiť, že situáciu zapríčinilo aj zlé správanie iných alebo vonkajšie faktory, môže to spôsobiť zmiernenie príznakov (vonkajšie pripisovanie).

Trvanie kognitívnej behaviorálnej terapie sa líši podľa individuality pacienta. Vo väčšine prípadov sa terapia uskutočňuje jednu hodinu, dvakrát týždenne na začiatku a neskôr raz týždenne. Spravidla je pôvodne schválených 25 sedení, často sú pacienti liečení v psychoterapeutickej praxi až rok alebo viac. Na začiatku relácie je formulovaný konkrétny cieľ; okrem toho sú zahrnuté spätné aj potenciálne komponenty relácie. „Domáce úlohy“ sú často zadávané a reflektované v nasledujúcom sedení. Nasledujú variácie a formy kognitívnej behaviorálnej terapie:

  • Terapia na riešenie problémov
  • Schémová terapia - založená na teórii naučených základných schém, ktoré slúžia na uspokojenie základných psychologických potrieb a tým na kontrolu správania ľudí.
  • Terapia sebaovládania
  • Výcvik sociálnych zručností
  • Zmena správania
  • Behaviorálna rodinná terapia

Možné komplikácie

Pri kognitívno-behaviorálnej terapii sa komplikácie zvyčajne neočakávajú. Ak je partnerstvo predmetom terapie, môžu pre partnerstvo nastať dôsledky kognitívno behaviorálnej terapie. Ďalšie poznámky

  • Pacienti s panická porucha ktorí boli úspešne liečení kognitívnou behaviorálnou terapiou (CBT), vykazovali zmenenú aktivitu u a mozog oblasť, ktorá spracúva panické slovné páry na zobrazovaní magnetickou rezonanciou. ZÁVER: KVT prerušuje asociácie, ktoré sú symptomatické pre pacientov s panická porucha.
  • Zdá sa, že KVT znižuje výskyt recidívy sebapoškodzovacieho správania (je spojené so samovraždami).
  • U dospievajúcich s prvou psychotickou epizódou sa zdá, že KVT samotná alebo v kombinácii s antipsychotikami zmierňuje adolescentné príznaky:
    • Samotné antipsychotiká, celkové skóre PANSS (stupnica pozitívneho a negatívneho syndrómu) kleslo po 6.2 mesiacoch o XNUMX bodu
    • Psychoterapie o 13.1 a pri kombinovanej liečbe o 13.9 bodu.