Parkinsonova choroba stále nie je liečiteľná, ale správna liečba môže predĺžiť očakávanú dĺžku života postihnutých a výrazne zlepšiť ich kvalitu života. Ako presne liečba vyzerá, závisí okrem iného od veku pacienta, príznakov, ktoré sa objavia, štádia ochorenia a tolerancie liečby. Cieľ však Parkinsonovej terapie je vždy zmierniť príznaky pacienta a udržať si jeho nezávislosť čo najdlhšie.
Individuálna starostlivosť je nevyhnutná
Na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité začať čo najskôr s liečením šitým na mieru pacientovi. Je to preto, lebo individualizovaná starostlivosť je jediný spôsob, ako adekvátne reagovať na rôzne príznaky, ako aj na kolísajúcu mieru progresie ochorenia. Parkinsonovej terapie je primárne založená na užívaní liekov. Dôležitú úlohu však zohrávajú aj logopédi, ako aj fyzioterapeuti a ergoterapeuti. Ak pacient nereaguje na lieky, môže sa zvážiť chirurgický zákrok.
Parkinsonova liečba liekom
Pretože príčina Parkinsonova choroba je vo väčšine prípadov neznámy, iba spúšťač typických Parkinsonových príznakov - nedostatok dopamín v mozog - možno liečiť, čím sa zmierňujú príznaky pacienta. Niektoré lieky môžu kompenzovať dopamín nedostatok v mozog - ale smrti nervových buniek produkujúcich dopamín sa nedá zabrániť pomocou liekov. Rôzne typy drogy možno použiť na zmiernenie príznakov pacienta: While levodopa je predchodcom dopamín, agonisty dopamínu napodobňovať účinok neurotransmiter, Existujú tiež drogy ktoré inhibujú odbúravanie dopamínu v tele (inhibítory MAO B a inhibítory COMT). O tom, ktoré liečivo sa použije v jednotlivých prípadoch, rozhodne ošetrujúci lekár spolu s pacientom. Kritériá pre výber lieku zahŕňajú vek a zdravie postavenie dotknutej osoby.
Liečba Parkinsonovej choroby pomocou levodopy
Levodopa je prekurzorová látka dopamínu, ktorá sa používa na kompenzáciu nedostatku dopamínu v mozog. Namiesto dopamínu sa musí použiť táto prekurzorová látka, pretože externe dodávaný dopamín nemôže prechádzať cez krv- mozgová bariéra, a tak nemôže vstúpiť do mozgu. Pre levodopaje to však možné a látka tak môže po premene na dopamín pôsobiť v mozgu. Účinná látka sa však už pri ceste do mozgu čiastočne rozkladá, a preto sa levodopa často kombinuje s inými drogy ktoré zabraňujú predčasnej degradácii v tele. Levodopa je najúčinnejšia terapie pre Parkinsonova choroba a je dobre tolerovaný, najmä na začiatku liečby. Jeho užívaním sa príznaky zvyčajne rýchlo zlepšia, zníži sa svalové napätie a zlepší sa rýchlosť pohybu. Pretože užívaniu levodopy sa dá často vyhnúť komplikáciám súvisiacim s ochorením, očakávaná dĺžka života pacientov sa zvyčajne výrazne zvyšuje. Nevýhodou však je levodopa správa môže niekedy viesť na komplikácie liečby.
Vedľajšie účinky levodopy
Spravidla platí, že čím dlhšie sa levodopa užíva, tým viac sa znižuje trvanie účinku. Účinok sa často vytratí len pár hodín po užití lieku. Naopak, vedľajšie účinky sa časom často zhoršujú. Obzvlášť časté sú poruchy spánku, mimovoľné pohyby (dyskinézy) a kardiovaskulárne poruchy. Okrem toho môže dôjsť k zámene. Z tohto dôvodu sa levodopa zvyčajne používa iba u pacientov starších ako 70 rokov.
Liečba agonistami dopamínu
Z dôvodu zvyšujúcich sa vedľajších účinkov levodopy sa mladším pacientom mladším ako 70 rokov často na začiatku liečby podávajú iné lieky. Tieto tzv agonisty dopamínu napodobňujú účinok dopamínu a tým preberajú úlohu neurotransmiter. V porovnaní s levodopou agonisty dopamínu majú výhodu v tom, že časom nestratia svoj účinok. Od začiatku sú však tiež menej účinné. Na rozdiel od levodopy sa telo musí pomaly aklimatizovať antagonisty dopamínu, Takže dávka sa pomaly zvyšuje v priebehu niekoľkých mesiacov. Výsledkom je, že na začiatku liečby pacientovi trvá dlhšie, kým pocíti zlepšenie príznakov. Ak sa užijú agonisti dopamínu, môžu sa vyskytnúť nepríjemné vedľajšie účinky, ako napr. bolesť brucha, nevoľnosť a ospalosť sa vyskytuje častejšie. Ak srdce ventily sú choré, niektorí agonisti dopamínu by sa nemali predpisovať, inak spojivové tkanivo môže dôjsť k rastu na srdce ventily.
Liečba Parkinsonovej choroby pomocou inhibítorov MAO-B a COMT.
Zatiaľ čo cieľom liečby levodopou a agonistami dopamínu je nahradiť neurotransmiter inhibítory dopamínu, MAO-B a COMT znižujú odbúravanie dopamínu. Robia to tak, že inhibujú funkciu odbúravania dopamínu enzýmy. Pomalšia degradácia umožňuje dopamínu pôsobiť dlhšie v mozgu a koncentrácie neurotransmiteru je zvýšená. Zatiaľ čo inhibítory MAO-B zabezpečujú, že v tele je inhibovaný enzým odbúravajúci dopamín, inhibítory COMT zabraňujú rozkladu levodopy. Preto sa inhibítory COMT a levodopa často užívajú v kombinácii.
Ambulantná videoterapia s Parkinsonovou chorobou.
Ak Parkinsonova choroba postupuje v priebehu času, musí byť liek ambulantne upravený neurológom na mieste alebo na špecializovanej klinike. Alternatívou k tomuto je ambulantná videom asistovaná Parkinsonova liečba, hoci táto sa v súčasnosti stále vyvíja. Jeho výhodou je, že umožňuje dôkladné sledovanie motorických schopností pacienta a pri opätovnom nastavovaní liekov je možné zohľadniť možné výkyvy v priebehu dňa. Pri ambulantnej video asistovanej Parkinsonovej terapii je v dome pacienta s Parkinsonovou chorobou nainštalovaná videokamera, reproduktor a tlačiareň. Pacient teraz spúšťa jeden alebo viac dvojminútových videozáznamov každý deň. Počas tejto doby znejú z reproduktora oznámenia neurológa, ktoré pacienta vyzývajú k určitým pohybom. Záznam sa potom odovzdá zodpovednému lekárovi, ktorý ho vyhodnotí. Ak je k dispozícii určitý počet videozáznamov, lekár zostaví terapeutický plán a postupne upravuje liečbu. Pacient si môže každé ráno vytlačiť aktuálny liečebný plán. Liečba Parkinsonovou chorobou s videom spravidla trvá 30 dní. Na konci je pacient opäť vyšetrený neurológom na mieste. Celé ošetrenie vrátane videozáznamov sa potom podáva lekárom v nemocnici, ako aj neurológom na mieste, aby boli k dispozícii kedykoľvek v budúcnosti.
Fázy ZAPNUTÉ a VYPNUTÉ pri Parkinsonovej chorobe
Čím dlhšie terapia trvá, tým častejšie môže dochádzať k výkyvom v účinnosti liekov, a tým k motorickým komplikáciám. Ak lieky fungujú dobre, pacient je mobilný a má malé nepohodlie - tento stav sa nazýva fáza ZAPNUTIE. Ak sa však účinok lieku stratí, objavia sa príznaky ako tras, nestabilita chôdze a stuhnutosť svalov - tento stav sa nazýva fáza VYPNUTIE. Ak dôjde k častému striedaniu fáz ZAPNUTIE a VYPNUTIE, môže to mať za následok značné zhoršenie kvality života pacienta. V takýchto prípadoch môže byť potrebné upraviť liečbu.
