Komplikácie | Hepatitída C.

Komplikácie

Približne 80% všetkých dospelých zápal pečene Infekcie C sa vyskytujú ako chronická infekcia, ktorá na začiatku choroby nevyvoláva žiadne príznaky, a preto sa objavuje neskoro. The zápal pečene Vírus C má škodlivý vplyv na pečeň bunky a vystavuje ich chronickému „stresu“. Do 20 rokov pečeň bunky 20% týchto pacientov sú tak vážne poškodené, že sa vyvinie cirhóza pečene.

pečeň bunky reagujú na stálu prítomnosť zápal pečene Vírus C tvorením nových spojivové tkanivo, alebo akoby jazvy. Okrem toho existuje nodulárna remodelácia štruktúry pečene. Cirhóza pečene sa nedá vyliečiť a predstavuje bežné konečné štádium mnohých ochorení pečene.

Pretrvávajúce poškodenie pečeňových buniek hepatitída C vírus vedie k cirhóze pečene, ako je vysvetlené vyššie. Cirhóza pečene sa môže vyvinúť do pečene rakovina, ktoré lekári označujú ako hepatocelulárny karcinóm (HCC). Každý rok sa u asi dvoch až piatich percent pacientov s cirhózou pečene objaví pečeň rakovina. Pacienti s rizikovými faktormi okrem infekcie vírusom hepatitída C vírus majú zvýšené riziko. Medzi tieto faktory patrí konzumácia alkoholu, mastná pečeň a infekcia iným vírusom hepatitídy.

Terapia

Liečba infekcie pomocou a hepatitída C vírus (HCV) je v zásade možný, ale liečba sa vykonáva výlučne pomocou liekov. Aj keď vo väčšine prípadov možno dosiahnuť úplné vyliečenie, nie je to tak vždy. Cieľom liečby infekcie hepatitídou C je vždy inhibícia množenia vírusov v tele pacienta.

Terapeutické prístupy sa však líšia v závislosti od typu vírusu (genotypu) a štádia (akútneho / chronického). Akútna infekcia hepatitídou C sa lieči takzvaným peginterferónom alfa, ktorý vyvoláva obrannú reakciu proti vírusu stimuláciou imunitných buniek (T-lymfocyty). Ak sa tento liek užíva týždenne asi 24 týždňov, viac ako 95% pacientov je zbavených vírusovej záťaže. Ak nie vírus hepatitídy C genetický materiál (HCV-RNA) možno detekovať v krv ďalších 6 mesiacov po ukončení liečby sa pacient považuje za vyliečeného.

V prípade chronickej infekcie a vírus hepatitídy C, používajú sa kombinované lieky. Na jednej strane pacient dostáva každý deň liek (tabletu) ribavirín, ktorý zabraňuje reprodukcii genetického materiálu pre hepatitídu C, a na druhej strane tzv. Pegylovaný interferón alfa, ktorá zabraňuje šíreniu vírusu iným spôsobom (vo forme imunitnej reakcie): Pacient dostáva tento liek raz týždenne vo forme injekcie. Okrem ribavirínu aj pegylované interferón alfa, niektorí pacienti môžu vyžadovať trojitú liečbu, tj. podanie iného lieku.

Tento tretí liek je takzvaný inhibítor proteázy. Tento inhibítor zabraňuje poškodzovacej funkcii vírusových rozdeľovačov proteínov (peptidázy). Trvanie liečby sa individuálne zvažuje a pohybuje sa medzi 18 a 24 mesiacmi, v závislosti od odpovede na liečbu.

Všetky tieto vyššie spomenuté lieky môžu okrem svojich vlastností zabíjať vírusy spôsobiť aj veľa vedľajších účinkov ako napr chrípka- podobné príznaky (zimnica, horúčka), vypadávanie vlasov, kožné reakcie, dysfunkcia štítnej žľazy, únava a neurologické príznaky (depresia, úzkosť, agresia). Môže tiež zničiť červenú farbu krv buniek (hemolýza) a redukovať biele krvinky (leukocytopénia) a doštičky (trombocytopénia). Dôsledky sú zvýšená náchylnosť k infekciám a sklon ku krvácaniu, ako aj vyčerpanie a apatia. Práve kvôli početným a často sa vyskytujúcim vedľajším účinkom, možným už existujúcim alebo sprievodným ochoreniam a silným interakciám medzi liekmi na hepatitídu C a inými liekmi bolo prijaté rozhodnutie pre alebo proti liečbe ribavirínom, pegylovaným interferón alfa a inhibítor proteázy musia byť vyrobené individuálne.