Grécka „genéza“ znamená „vznik“ a používa sa ako lekársky termín pre vznik chorôb, ako aj pre fyziologické procesy novej formácie. V tejto súvislosti hrá mimoriadne dôležitú úlohu embryogenéza, ktorá popisuje genézu ľudského života.
Čo je to genéza?
Grécka „genéza“ znamená „pôvod“. V tejto súvislosti zohráva úlohu najmä embryogenéza, ktorá opisuje genézu ľudského života. Choroby vznikajú rôznymi spôsobmi. Napríklad zatiaľ čo jeden je zápalového pôvodu, druhý traumatického pôvodu. Rovnako tak patologický jav môže mať imunologickú príčinu alebo môže byť doteraz neobjasneného pôvodu. Lekársky výraz genéza sa používa ako synonymum pre príčinu alebo pôvod choroby. V doslovnom preklade znamená grécke slovo „genesis“ pôvod. Etiológia sa zaoberá vznikom chorôb. Patogenézu je potrebné odlíšiť od tejto lekárskej disciplíny, ktorá sa okrem genézy zaoberá aj vývojom chorôb v ich ďalšom priebehu. Vyjadrenie genézy hrá v kontexte biológie evolúcie okrem vzniku života aj úlohu. Biogenézou je napríklad vznik a vývoj živých bytostí. Ontogenéza je vývoj z oplodneného vajíčka na jednotlivú a dospelú živú bytosť a embryogenéza zodpovedá biologickému procesu embryo tvorenie. V širšom zmysle pojem medicína používa v medicíne pre všetky procesy, ktoré zahŕňajú vývoj alebo vznik nového.
Funkcia a úloha
Genéza v evolučno-biologickom zmysle pomáha predovšetkým ľuďom formovať sa. Napríklad embryogenéza sa delí na predembryonálnu fázu medzi prvým a tretím týždňom tehotenstva a embryonálna fáza medzi štvrtým a ôsmym týždňom tehotenstva. V predembryonálnej fáze sa zygota vyvinie do blastocysty. Tento proces je tiež známy ako blastogenéza. Potom sa tvoria tri zárodočné vrstvy, známe ako endoderm, mezoderm a entoderm. Bunky tak prešli počiatočnou diferenciáciou a sú rozdelené na vnútornú, strednú a vonkajšiu vrstvu. V embryonálnej fáze sa vytvárajú embryonálne orgánové systémy. Okrem embryonálnych srdce embryonálny vývoj pečeň v tejto fáze napríklad prebieha vývoj. Embryogenéza zahrnuje procesy, ako je gastrulácia a neurulácia. Počas neurulácie napríklad tá neskoršia nervový systém je formovaný. Zygota sa teda vyvinie v ľudskú bytosť počas embryogenézy, keď sa pôvodne všemohúce bunky diferencujú na jednotlivé telesné tkanivá. Na pred embryonálne a embryonálne fázy nadväzuje vývojový krok fetogenézy. Tento krok sa začína deviatym týždňom a zahŕňa vývoj orgánov s morfogenézou. V evolučnej biológii sa morfogenéza vzťahuje na všetky procesy formovania, ktoré pomáhajú živej bytosti rozvíjať svoju individuálnu formu. Počas fetogenézy sa rozlišujú aj tkanivá. Tento proces je tiež známy ako histogenéza. Po fetogenéze sa embryo už má výrazne ľudský tvar. Orgány postupne preberajú autonómnu funkciu, ktorá zodpovedá ich fyziologicky plánovanej konečnej funkcii. Jednotlivé fázy vývoja zygoty na samostatného človeka sú v súhrne vývoj buniek, nidácia, embryogenéza a fetogenéza. Včasnú embryogenézu možno ďalej rozdeliť na tvorbu primitívneho pruhu, gastruláciu, vývoj chorda dorsalis, neuruláciu a vývoj somitov, ako aj pohyb zakrivením a vývoj hltanovej klenby. Morfogenézou a histogenézou končí embryogenéza v kontexte fetogenézy.
Choroby a poruchy
Počas zložitých procesov genézy, ako je napríklad embryogenéza, sa môžu vždy vyskytnúť chyby. Z tohto dôvodu existuje určité riziko malformácií počas embryogenézy. Chyby v diferenciácii a delení embryonálnych buniek sú vyvolané buď genetickými dispozíciami, alebo infekčné choroby, toxíny, drogy, žiarenie alebo podobne. Medzi najbežnejšie príčiny patria závažné malformácie spôsobené embryogenetickými chybami potrat počas tehotenstva. V zmysle príčiny pôvodu zohráva genéza tiež klinicky svoju úlohu pri akomkoľvek ochorení. Mnoho chorôb je stále neznámeho pôvodu. Ochorenie autoimunitnej genézy zodpovedá ochoreniu, pri ktorom imunitný systém je namierený proti vlastnému telu nesprávnym programovaním, ako je to napríklad v prípade autoimunitných ochorení roztrúsená skleróza (PANI ). Pre choroby degeneratívnej genézy je charakteristická bunková atrofia, ako napr Parkinsonova choroba. Metabolická genéza sa týka príčin chorôb v metabolizme a je indikovaná napríklad pri chorobe Wilsonova choroba. V neoplastickej genéze je príčina ochorenia naopak spojená s nekontrolovaným rastom buniek. V prípade traumatickej genézy je primárnou príčinou klinického obrazu opäť úraz. V klinickej praxi teda genéza pre každý klinický obraz naznačuje, čomu je možné jednotlivé príznaky kauzálne pripísať. Choroba môže mať rôznu genézu súčasne. Napríklad MS má autoimunitnú zápalovú genézu. Etiológia identifikuje genézu ochorenia podľa troch rôznych kategórií. Prvý z nich je známy ako causa. To umožňuje určiť príčinné príčiny vývoja ochorenia pre dobre študované lekárske javy. Keď sa uvedie konkrétna príčina, choroba takpovediac nastane. Druhá kategória etiológie je o niečo neistá. Je tiež známy ako Contributio. Tu stále existuje silné spojenie medzi príčinou a následkom. Ak existuje konkrétna príčina, ochorenie sa nemusí nevyhnutne vyskytnúť, ale dokumentuje sa, že sa vyskytuje častejšie. Tretia kategória etiológie sa nazýva Correlatio. Táto kategória zohráva úlohu predovšetkým pre choroby bez jasne skúmaného vzťahu príčin a následkov. Korelácia znamená, pokiaľ ide o genézu, že osoba s ochorením A niekedy má znak B. Avšak to, či znak B skutočne príčinne súvisí s ochorením A, zostáva nejasné.
