Vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenzia): Fyziológia

Regulácia krvného tlaku

arteriálnej krv tlak vykazuje pulzatívny charakter, pričom maximálna hodnota týchto variácií sa nazýva systolická (najvyššia krvný tlak hodnota vyplývajúca zo systoly (kontrakčná / extenzívna a ejekčná fáza FV) srdce) srdca) a minimum nazývané diastolické (najnižšia hodnota krvného tlaku vyskytujúca sa počas diastola (relaxácie a fáza plnenia) srdce) krvný tlak. Parameter, ktorý je skutočne relevantný pre tepny krv tlak je stredný arteriálny krvný tlak (MAP). Je produktom srdcového výdaja (CV) a celkovej periférnej vaskulárnej rezistencie (TPW).

TK = HZV x TPW

Periférny vaskulárny odpor závisí od priemeru arterioly a viskozita zmesi krv.

Srdcový výstup

Srdcový výdaj (HRV) je vyjadrený ako srdcový výdaj za minútu (HMV) a je objem krvi vylúčenej z srdce do jednej minúty. HMV teda závisí od srdcovej frekvencie a mŕtvica objem (SV).

HMV = tlkot srdca objem x srdce bije za minútu. U zdravých ľudí je srdcový výdaj za minútu je 4.5-5 1 / min.

Srdcový index

Ďalším dôležitým parametrom je srdcový index (CI): srdcový index sa počíta zo srdcového výdaja (HMV) a povrchu tela. Vyjadruje sa ako srdcový výdaj v litroch na m2 povrchu tela. Môže sa merať napríklad pomocou PiCCO.

U zdravých jedincov je srdcový index medzi 4.2 a 3.3 l / m2.

Pretože meranie strednej tepny krvný tlak je časovo veľmi náročný, v lekárskej praxi sa meria iba systolický a diastolický krvný tlak.

Srdcový index hrá dôležitú úlohu v monitoring hemodynamika (tekutinová mechanika krvi a sily na ňu pôsobiace) a obeh údaje o pacientoch na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Regulácia krvného tlaku

Srdcový výdaj a celková periférna vaskulárna rezistencia, a tým aj arteriálny krvný tlak, podliehajú rýchlym a pomalým regulačným mechanizmom.

Rýchle zmeny krvného tlaku sú riadené zvýšenou sympatickou aktivitou, ktorá spôsobuje dopytové zvýšenie srdcového výdaja so zvýšením arteriálneho tlaku krvi pri fyzickej námahe. Baroreceptorový reflex (reakcie vyvolané baroreceptormi / tlakovými receptormi na zmenu krvného tlaku) vyvolaný zvýšením tlaku vedie k opätovnému poklesu tlaku behom niekoľkých sekúnd.

Pomalé zmeny krvného tlaku sú riadené hlavne elektrolytom a voda vyvážiť, tj. funkcia obličiek a rôzne hormonálne systémy (renín-angiotenzín-aldosterón systém (RAAS), kinín-kalikreín predsieňový natriuretický peptid).

Miestna regulácia krvného tlaku sa uskutočňuje pomocou látok prenášajúcich informácie, ako sú endotelín a oxid dusnatý (NIE = endothelium odvodený relaxačný faktor) zúžením („zúžením“) alebo rozšírením („rozšírením“) plavidlá endotelovými bunkami („bunkami vnútornej cievy“) v stene cievy.

Veľký klinicko-praktický význam má rytmus krvného tlaku medzi dňom a nocou, ktorý je kontrolovaný sympatikomovagálnou aktivitou.