FOMO (Fear of Missing out) nie je (zatiaľ) rozpoznaný duševná choroba, ale iba popisuje mentálnu abnormalitu, ktorej prejavy zahŕňajú tekuté prechody od „stále normálneho“ k patologickej závislosti. FOMO sa chápe ako strach z neustáleho prichádzania o niečo dôležité, čo sa deje inde, a vylúčenia z toho. Pocit spoločnosti FOMO nie je nový, ale je výrazne podporovaný modernými komunikačnými technológiami v súvislosti s online sociálnymi sieťami.
Čo je FOMO?
FOMO je skratka odvodená z anglosaského výrazu Fear of Missing out. Termín znamená nedefinovaný duševný stav, ktorý vzniká z neustáleho strachu alebo úzkosti z toho, že prídete o niečo dôležité, čo je hosťom priateľov alebo známych niekde inde a z ktorého je vylúčený. FOMO zahŕňa psychologické správanie, ktoré je výsledkom strachu, že o niečo prídete. Takéto pocity sú do istej miery normálne a môžu podporovať súdržnosť a pocit spolupatričnosti v skupine a sprevádzať ľudstvo od počiatkov jeho spoločenského poriadku. Vďaka moderným komunikačným technológiám, ktoré umožnili rozvoj a zriadenie niekoľkých takzvaných sociálnych sietí (sociálnych médií), je FOMO nesmierne propagovaná a vykazuje jasnú tendenciu sa ďalej šíriť. Všeobecne platná definícia pre FOMO (zatiaľ) neexistuje. Niektorí autori uvádzajú rôzne príznaky, ktoré sa zvyčajne pozorujú u ľudí, ktorí sú očividne ovplyvnení FOMO. V niektorých prípadoch sa rozlišuje medzi FOMO bez technických zariadení a FOMO v súvislosti so zariadeniami, s ktorými je možná vzdialená komunikácia cez internet (smartphone, notebook, tablet).
Príčiny
Strach z toho, že prídete alebo zažijete niečo oveľa menej zábavné alebo oveľa menej vzrušujúce ako to, čo zažili a urobili priatelia, je do istej miery prirodzený a normálny. Tento pocit môže podnietiť ambície človeka podniknúť niečo, čo je kreatívnejšie a náročnejšie ako to, čo podnikli priatelia. Situácia sa môže rýchlo zmeniť u ľudí, ktorí sú neustále online na sociálnych sieťach. Môže sa tu vyskytnúť veľké množstvo viac ako sto „priateľov“ alebo „sledovateľov“. Existuje nebezpečenstvo, že skúsenosť jednotlivcov z veľkej skupiny môže neustále vyniknúť a vzbudiť pocit, že človek nedokáže udržať krok sám so sebou. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, že z davu priateľov niekto neustále prežíva v súčasnosti niečo vzrušujúce a krásne, čoho sa nemôžete zúčastniť kvôli pracovným alebo rodinným záväzkom. Neustále sledovanie sociálnych sietí môže preto výrazne podporiť vznik FOMO.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Výskyt celého radu príznakov môže naznačovať FOMO. Pohybujú sa od určitých psychologických citlivostí, ktoré nie sú ľahko viditeľné pre cudzincov, až po typické a nápadné správanie postihnutej osoby, ktoré je vnímateľné aj pre vonkajší svet. Psychologické citlivosti sa zvyčajne prejavujú v smútku a frustrácii, pretože priatelia alebo nasledovníci zažívajú niečo veľké, čoho sa vy sami nemôžete zúčastniť, alebo sa jednoducho bavia, zatiaľ čo vy sami ste iba ako bezútešný každodenný život konfrontovaní. Takéto pocity zase podporujú úzkosť podobnú závislosti a strach z toho, že o niečo viac prídu. Psychologická citlivosť často vedie k akejsi závislosti a nátlaku neustále kontrolovať a sledovať správy v určitých sociálnych médiách a zverejňovať svoje vlastné skúsenosti, aj keď sú len malicherné. Postihnutí utekajú z reality do virtuálneho sveta zážitkov svojich „priateľov“. FOMO môže dokonca viesť pre tých, ktorých ovplyvňujú vymýšľanie a zverejňovanie skúseností s cieľom zvýšiť ich vlastnú hodnotu. Správanie sa stáva nápadným a dokonca nebezpečným, ak vedie k zjavnému rozptýleniu a koncentrácie problémy v práci a v ostatnom každodennom živote. Výsledkom môže byť výrazne narušené komunikačné správanie v priamom dialógu - bez smartphonu.
Diagnóza
Pretože neexistujú jasné kritériá pre prítomnosť FOMO a prechody od „stále normálneho“ k psychologicky nápadnému FOMO sú plynulé, diagnóza musí byť založená na niekoľkých príznakoch, ktoré sa vyskytujú paralelne. Jedným z najdôležitejších kritérií, ktoré poukazujú na FOMO, je závislosť na sociálnych sieťach, nátlak neustále sledovať správy od priateľov a nasledovníkov a neustále sa uverejňovať. Závislosť, ktorá je porovnateľná s typickým návykovým správaním, sa môže stať natoľko silnou, že dôjde k narušeniu správania v reálnom svete v priamej interakcii so skutočnými ľuďmi a schopnosti vykonávať a sústrediť sa v práci i v ostatnom každodennom živote.
Komplikácie
V dôsledku FOMO sa môžu vyskytnúť rôzne komplikácie, ktoré môžu poškodiť telo psychologicky aj fyzicky. Postihnutí ľudia zvyčajne vyzerajú smutne a depresívne, keď zmeškajú udalosť alebo stretnutie. Toto môže viesť na komplexy menejcennosti a depresia. V najhorších prípadoch sú pocity smútku také silné, že dôjde k samovražedným myšlienkam a nakoniec k samovražde. FOMO sa často vyskytuje v súvislosti s ťažkými stres. V tomto prípade poruchy spánku, silné vyčerpanie a bolesti hlavy nastať. Život bez smartfónu a iných digitálnych médií je pre postihnutú osobu nepredstaviteľný. Nie je nezvyčajné, že dôjde k agresii, keď nie je možné zaručiť dostupnosť. Komplikácie môžu nastať, ak postihnutá osoba trpí koncentrácie poruchy spôsobené chorobou, a preto je obmedzený v zamestnaní alebo štúdium. Liečbu zvyčajne poskytuje psychológ a odstúpenie od sociálnych sietí a neustále komunikovanie. V mnohých prípadoch to vedie k pozitívnemu priebehu choroby. FOMO sa však môže vyskytnúť aj neskôr v živote a môže obmedziť každodenný život postihnutej osoby.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Pre FOMO by mal byť vždy vyhľadaný lekár. Príznaky ochorenia zvyčajne samy o sebe opäť nezmiznú a stále sa zhoršujú, takže postihnutý je odkázaný na lekárske ošetrenie. Ak trpia trvalým smútkom, mali by ste sa obrátiť na lekára. V takom prípade sa pocity úspechu často spájajú s nasledovníkmi alebo virtuálnymi priateľmi. Na FOMO smeruje aj trvalý strach a obava, že by postihnutej osobe niečo mohlo uniknúť, a musí byť vyšetrená lekárom. Samotní trpiaci si často neuvedomujú, že trpia FOMO. V týchto prípadoch musí byť postihnutá osoba pri liečbe v prvom rade rodičom a príbuzným. V závažných prípadoch môže byť tiež nevyhnutný pobyt na klinike. Trvalý nátlak na aktualizáciu správ v sociálnych sieťach tiež veľmi často naznačuje FOMO. V takom prípade môže pacient pociťovať narušenú komunikáciu v každodennom živote. Diagnostiku a liečbu FOMO možno zvyčajne vykonať u psychológa. Často však uplynie dlhá doba, kým si postihnutá osoba neprizná poruchu sama pre seba.
Liečba a terapia
Je ťažké pomôcť ľuďom trpiacim FOMO, aby sa úplne zdržali používania sociálnych médií. Sľubnejšia terapie môže pomôcť postihnutým zamyslieť sa nad tým, ako používajú sociálne médiá, a posunúť ich na racionálnejšiu úroveň. To môže zvýšiť uvedomenie si toho, že väčšina príspevkov má malý význam a neexistuje prakticky žiadne riziko premeškania, ak sú napríklad online návštevy obmedzené na určitý čas. Je tiež užitočné zvýšiť sebauvedomenie v tom zmysle, že samostatnosť a aktivity riadené samým sebou sú uspokojivejšie ako neustále prispôsobenie sa hlavnému prúdu.
Výhľad a prognóza
Prognóza nezrovnalosti je založená na niekoľkých kritériách, ktoré spolu priamo súvisia. Aj keď FOMO ešte nie je rozpoznaným ochorením, postihnutý človek môže na príznaky mať stále vplyv. Ak sa hľadá terapeutická podpora, existuje veľká šanca, že sa príznaky zmiernia. Len čo sa objasnia a zmenia príčiny obáv alebo obáv, postihnutá osoba pocíti zníženie postihnutia. Vyžaduje sa jeho aktívna spolupráca. Za týchto podmienok je možné zbaviť sa symptómov a tým dosiahnuť úplné zotavenie. Ak postihnutá osoba nehľadá pomoc, vo veľkom počte prípadov sa nezrovnalosti neustále zvyšujú. To výrazne zhoršuje prognózu. V ďalšom priebehu úzkosť alebo panická porucha sa môžu vyvinúť, čo povedie k výraznému zníženiu kvality života. V závažných prípadoch už nie je možné, aby postihnutá osoba vykonávala každodenné povinnosti, a tak plnila profesionálne alebo súkromné úlohy. Odstúpenie od účasti na formách spoločenského života a ďalšie zmiernenie blahobytu. Vývoj FOMO závisí aj od individuálnej osobnosti postihnutého človeka. Ak je u pacienta obsiahnutá všeobecná zvýšená úzkosť, zvyšuje sa riziko nárastu symptómov.
Prevencia
Najdôležitejším preventívnym opatrením je čo najskôr premýšľať o využívaní sociálnych sietí. Sociálne siete môžu byť veľmi užitočné a užitočné. Iba nereflektované použitie môže viesť na závislosť, ktorú je ťažké prekonať.
domáce ošetrovanie
S FOMO sú možnosti následnej starostlivosti vo väčšine prípadov výrazne obmedzené. Zvyčajne sa toto ochorenie dá liečiť iba mierne, takže nemožno zaručiť ani úplné vyliečenie. Postihnutá osoba je preto často závislá od zdĺhavej potreby terapie na trvalé zmiernenie a obmedzenie príznakov. V mnohých prípadoch je na zmiernenie príznakov FOMO nevyhnutná pomoc priateľov a rodiny. V tejto súvislosti musia príbuzní správne pochopiť chorobu a byť schopní sympatizovať s pacientom. Všeobecne platí, že láskavá starostlivosť a podpora pacienta majú pozitívny vplyv na ďalší priebeh ochorenia. Pacient by mal byť spravidla opatrný, aby netrávil čas na sociálnych sieťach, pretože toto správanie môže výrazne zvýšiť príznaky FOMO. V tejto súvislosti môžu priatelia alebo vlastní rodičia pacienta venovať pozornosť aj použitiu sociálnych médií a odradiť tak postihnutú osobu od ich používania. Dotknutá osoba by sa mala podľa možnosti stretnúť aj s inými ľuďmi v reálnom živote a odradiť ich od používania sociálnych médií. Kompletné ošetrenie FOMO môže teda zahŕňať aj úplné vymazanie takéhoto profilu.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Postihnutý si môže v každodennom živote pomôcť mnohými behaviorálnymi trikmi a spôsobmi, ako lepšie zvládnuť existujúce nepohodlie. Pravidelné odstávky, počas ktorých neexistuje digitálna dostupnosť, v konečnom dôsledku podporuje pohodu a znižujú skúsenosti s nimi stres. Počas odpočinku a nočného spánku je užitočné prerušiť telefónnu aj digitálnu dostupnosť. Dobre organizovaná účasť na voľnočasových aktivitách alebo športových aktivitách tiež pomáha zlepšovať pohodu a sústrediť myšlienky na iné oblasti života. Na získanie poznatkov a pochopenie súvislostí je dôležitá disciplína a dobrá sebareflexia vlastného správania. Skrz kognitívny tréning, skúmaním vlastných emócii, ako aj pozorovaním reakcií spolu trpiacich, môže postihnutý veľa vnímať spúšťače svojich sťažností a robiť optimalizácie. Mala by sa prejaviť ochota zmeniť vlastné štruktúry správania, aby sa mohlo ochorenie zmierniť. Vystúpením relaxácie pacient môže znížiť svoje vlastné stres a existujúca úzkosť. Metódy ako napr jóga or rozjímanie pomáhajú dosiahnuť duševnú úľavu a vnútornú vyvážiť. V mnohých prípadoch rozhovory so staršími ľuďmi podporujú pohodu, pretože životné skúsenosti iného človeka môžu ponúknuť nové spôsoby myslenia.
