Extrasystola po športe
V mnohých prípadoch presná časová korelácia výskytu extrasystola už môže pomôcť zúžiť možné príčiny. Napríklad výrazný nedostatok spánku alebo veľká únava môžu viesť k rozvoju extrasystola aj u skutočne úplne zdravého človeka. Ďalšou obzvlášť častou príčinou extrasystola u zdravého človeka je zvýšená aktivita vagus nerv.
Tento nerv je zodpovedný za inerváciu srdce svalov a môže viesť k extrasystole počas a po športe. The vagus nerv sa považuje za najväčší nerv takzvaného parasympatiku nervový systém (oddychový systém), a preto môže mať obzvlášť silný vplyv na srdce rýchlosť počas a po športe. Tento jav je spôsobený nadmerným nárastom impulzov vedúcich od nervu k srdce.
Po športe sa telo snaží prepnúť z aktivovaného stavu (sympatický systém) do pokojového režimu (parasympatický systém). Hlavný nerv odpočívacieho systému sa preto čoraz viac aktivuje. Osobám, ktoré majú po športe sklon k extrasystolom, možno odporučiť, aby pomaly prestali vykonávať fyzickú aktivitu.
Týmto spôsobom zmena zo sympatiku na parasympatiku nervový systém môže byť oveľa usporiadanejšie a riziko vzniku extrasystoly je znížené. Fyzický, psychický alebo sociálny stres môžu prispieť k rozvoju extrasystoly. Stres je poplašná reakcia tela na určité situácie.
Telo často reaguje zvýšenou aktivitou autonómneho systému nervový systém a tiež zvýšená aktivita endokrinných orgánov. To tiež ovplyvňuje telesný elektrolyt a hormóny vyvážiť, a preto negatívne pocity ako úzkosť, depresia a potlačená agresia vedie k zvýšeniu extrasystoly. Ale tiež pozitívny stres (eustres), napríklad pred narodením dieťaťa, môže spôsobiť extrasystoly v dôsledku zvýšenej excitácie tela.
Všeobecne možno zhrnúť, že akýkoľvek druh stresu, či už je to pozitívny stres (eustres) alebo negatívny stres (dysstres), môže viesť k extrasystolom z dôvodu rôznych mechanizmov. Najmä pacienti so srdcovými neurózami majú často problémy s extrasystolmi, pretože zvlášť pozornosť na svoj vlastný srdcový rytmus, a je preto pravdepodobnejšie, že si všimnú extrasystoly ako neneurotickí pacienti, ale na druhej strane sú neustále pod stresom kvôli neuróze, ktorá môže spôsobiť ďalšie extrasystoly. Najmä počas tehotenstva, môže sa vyskytnúť zvýšený výskyt extrasystolov. Môžu spôsobiť nepríjemný pocit, ale zvyčajne sú neškodné, najmä ak nespôsobujú príznaky ako závraty.
Ako už bolo spomenuté vyššie, extrasystoly môžu byť vyvolané rôznymi vecami, ako je málo spánku, stres alebo hormonálne výkyvy. Všetky tieto faktory sa môžu vyskytnúť počas tehotenstva a všetky uprednostňujú výskyt extrasystolov. Najmä na začiatku a na konci roka tehotenstva, extrasystoly sú pomerne časté.
Napriek tomu ani v prípade extrasystolov počas tehotenstva nie je často možné nájsť jasnú príčinu. Ak by extrasystoly mali trvať dlhšie alebo s nimi súvisí nepríjemný pocit, je možné určiť hladinu štítnej žľazy a elektrolytu a zapísať EKG na identifikáciu vykoľajenia elektrolytu alebo hypertyreóza ako príčina extrasystolov a vylúčiť organickú príčinu. Tie potom mohli byť liečené liekmi.
Terapeutické okno počas tehotenstva je však úzke, takže je potrebné starostlivo zvážiť každý nový predpis liekov. Ak sa vyskytne niekoľko extrasystolov priamo za sebou, mal by preventívne urobiť rodinný lekár EKG. Extrasystoly často po tehotenstve opäť zmiznú, ale môžu tiež zostať prítomné, potom sú však často oslabené a menej časté.
Okrem iných stimulantov ako napr kofeín or nikotín, zvýšená konzumácia alkoholu môže tiež viesť k extrasystolom. Ak existuje podozrenie, že extrasystoly sú spôsobené najmä zvýšenou konzumáciou alkoholu, je potrebné sa mu istý čas vyhnúť. Okrem nadmernej konzumácie alkoholu odňatie alkoholu môže tiež vyvolať extrasystoly u závislých v dôsledku stresu.
V takom prípade by sa mali všetky extrasystoly, ktoré sa vyskytnú, vyšetriť na abstinenčnej klinike, aby sa vylúčila organická príčina. V prípade supraventrikulárnych aj ventrikulárnych extrasystolov by malo byť cieľom vyhnúť sa látkam, ktoré môžu tieto extrasystoly spúšťať. Ak je vývoj extrasystolov spojený so spotrebou kofeín, nikotín, alkoholu alebo drogám, je potrebné sa týmto stimulantom vyhnúť.
Malo by sa tiež zabrániť situáciám, ktoré boli po príslušnom sebapozorovaní identifikované ako príčiny extrasystolov. 1. terapia Supraventrikulárne extrasystoly (SVES) Supraventrikulárne extrasystoly nevyžadujú liečbu, pokiaľ je pacient zdravý a sťažuje sa na ďalšie sťažnosti. Ak možno určiť srdcovú chorobu ako príčinu supraventrikulárnych extrasystolov, malo by byť cieľom liečiť chorobu srdca kauzálne, aby extrasystoly aj zmizli.
Okrem toho, draslík vyvážiť je potrebné skontrolovať, pretože odchýlky od normy môžu tiež spustiť supraventrikulárne extrasystoly (SVES). Ak sa pacient sťažuje na extrasystoly, mali by sa upraviť aj lieky, ktoré pôsobia na srdce, napríklad prípravky z digitalisu. V zriedkavých prípadoch môžu supraventrikulárne extrasystoly tiež vyvolať palpitácie (tachykardia) alebo fibrilácia predsiení.
V takom prípade je nevyhnutná liečba verpamilom alebo betablokátormi. 2 Komorové extrasystoly Komorové extrasystoly u zdravých osôb tiež nevyžadujú liečbu. Najmä jedna forma ventrikulárneho extrasystolu, ktorá zmizne so zvýšeným stresom (potlačenie nadmernej rýchlosti), je klasifikovaná ako obzvlášť neškodná, a preto nevyžaduje liečbu.
Ak sa však pacient sťažuje na obmedzenie čerpania funkcia srdca extrasystolmi, napriek tomu, že nemajú organickú príčinu, alebo sa nimi cítia subjektívne poškodení, je indikovaná lieková terapia. Ak sú však komorové extrasystoly spôsobené organickým ochorením srdca, je potrebná kauzálna liečba základného ochorenia. Po infarkttreba napríklad prijať rýchle revaskularizačné opatrenie, napríklad rýchlym zásahom do laboratória na katetrizáciu srdca, aby na srdcovom svale nezostalo trvalé poškodenie zjazveným tkanivom, ktoré by mohlo spustiť ventrikulárne extrasystoly. Podobne ako pri supraventrikulárnych extrasystoloch, aj komorové extrasystoly môžu byť vyvolané magnézium a draslík nerovnováhy.
Ak sa to zistí ako príčina, magnézium a draslík hladiny by mali byť nastavené na vysoko normálnu hladinu v sére, tj na hladinu, ktorá je na hornej hranici normy. Okrem toho je potrebné vylúčiť aj liečbu ako príčinu ventrikulárnych extrasystolov, ktoré pôsobia na srdce. Najmä počas liečby prípravkami digitalis sa často vyskytuje predávkovanie v predtým poškodených srdciach, ktoré potom môžu znova spustiť extrasystoly.
Malo by sa pamätať na to, že čím viac je srdce poškodené, tým menej toleruje prípravky digitalis. Preto môže pomôcť znížiť digitálnu dávku tak, aby zmizli komorové extrasystoly. Liečba antiarytmikami je indikovaná, iba ak má pacient zvýšené riziko náhlej srdcovej smrti.
To sa môže stať, ak pacient trpí ventrikulárnou fibriláciou. Výberovou skupinou liekov sú tu betablokátory. Okrem toho je možné implantovať defibrilátor (ICD), aby sa znížilo riziko ventrikulárnej fibrilácie alebo náhlej srdcovej smrti. Spravidla však platí, že implantácia a kardiostimulátor je nevyhnutná iba v prípade veľmi závažných porúch rytmu, ktoré zvyčajne nezahŕňajú komorové extrasystoly.
Všetky články v tejto sérii:
