Stručný prehľad
- čo je kóma? Predĺžené hlboké bezvedomie a najťažšia forma poruchy vedomia. Existujú rôzne úrovne kómy od miernej (pacient reaguje na určité podnety) po hlbokú (už nereaguje).
- Formy: Okrem klasickej kómy sú to bdelá kóma, stav minimálneho vedomia, umelá kóma a syndróm uzamknutia.
- Príčiny: napr. ochorenia mozgu (ako je mŕtvica, kraniocerebrálne poranenie), metabolické poruchy (ako je nedostatok kyslíka, hyper/hypoglykémia), otravy (napr. liekmi, jedmi, anestetikami)
- Kedy navštíviť lekára? Vždy! Okamžite volajte pohotovostného lekára, ak niekto upadne do kómy.
- Terapia: Liečba príčiny, intenzívna lekárska starostlivosť, v prípade potreby umelá výživa/ventilácia, stimulácia mozgu masážou, svetlom, hudbou, rečou atď.
Kóma: Popis
Výraz „kóma“ pochádza z gréčtiny. Znamená to niečo ako „hlboký spánok“. Človek v kóme sa už nedá prebudiť a na vonkajšie podnety ako svetlo či bolesť reaguje len veľmi obmedzene alebo vôbec. V hlbokej kóme zostávajú oči takmer vždy zatvorené. Kóma je najzávažnejšou formou poruchy vedomia.
V závislosti od hĺbky kómy sa rozlišujú štyri štádiá kómy:
- Ľahká kóma, I. štádium: Pacienti stále reagujú na bolestivé podnety cielenými obrannými pohybmi. Ich zreničky sa pri vystavení svetlu stiahnu.
- Ľahká kóma, štádium II: Pacienti sa len necielene bránia podnetom bolesti. Funguje pupilárny reflex.
- Hlboká kóma, štádium III: Pacient už nevykazuje žiadnu obrannú reakciu proti bolesti, ale iba necielené pohyby. Reakcia zreníc je len slabá.
- Hlboká kóma, štádium IV: Pacient už vôbec nevykazuje bolestivú reakciu, zreničky sú rozšírené a nereagujú na svetlo.
Kóma môže trvať niekoľko dní až maximálne niekoľko týždňov. Potom sa stav pacienta zvyčajne buď rýchlo zlepší, alebo nastane mozgová smrť.
Hladké prechody
Dnes sa kóma čoraz viac nepovažuje za statický stav, ale za meniaci sa proces. Kóma, vegetatívny stav (apalický syndróm) a stav minimálneho vedomia (MCS) sa môžu hladko zlúčiť do seba. Niektorí pacienti nadobudnú plné vedomie, ale sú takmer úplne paralyzovaní. Odborníci potom hovoria o locked-in syndróme (LiS).
Kóma ako ochranná reakcia
Niektorí neuropsychológovia teraz veria, že kóma nie je pasívny stav, ale aktívna ochranná reakcia. Predpokladá sa, že postihnutí sa po poškodení mozgu stiahli do veľmi hlbokej úrovne vedomia. S pomocou terapie sa im však možno podarí opäť získať prístup do sveta.
Kóma: príčiny a možné choroby
Kóma môže byť spustená priamo zranením alebo ochorením mozgu. Niekedy však ku kóme vedie aj ťažká metabolická nerovnováha. Príčinou hlbokého bezvedomia môže byť aj otrava liekmi alebo inými toxínmi.
Choroby mozgu
- Mŕtvica
- Kraniocerebrálna trauma
- Meningitída (zápal mozgových blán)
- Zápal mozgu (encefalitída)
- Mozgové krvácanie
- Epileptický záchvat
- Mozgový nádor
Metabolická porucha (metabolická kóma)
- Obehové zlyhanie
- Nedostatok kyslíka
- Nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia)
- Hyperglykémia (hyperglykémia, hyperosmolárna kóma, diabetická kóma)
- Renálna insuficiencia (uremická kóma)
- Insuficiencia pečene (pečeňová kóma)
Otrávení
- Drogy (napr. alkohol, omamné látky)
- jedy
- narkotiká
Kóma: najdôležitejšie formy
Okrem klasickej kómy existujú formy kómy, pri ktorých sa vedomie stále javí ako prítomné do určitej miery.
bdelá kóma (apalický syndróm)
Vďaka otvoreným očiam a schopnosti pohybu sa postihnutí zdajú byť bdelí napriek tomu, že sú v bezvedomí. Ich pohľad je však buď upretý, alebo sa neisto blúdi. Hoci pacienti vo vegetatívnom stave musia byť umelo dokrmovaní, môžu sa napríklad chytať, usmievať alebo plakať. V skutočnom vegetatívnom stave sú však tieto pohyby nevedomé reflexy. Pojem „perzistentný vegetatívny stav“ (PVS) naznačuje, že funkcie vegetatívneho nervového systému, ako je dýchanie, srdcový tep a spánkový rytmus, stále fungujú, zatiaľ čo vyššie kognitívne funkcie sú paralyzované.
Dôvodom stavu vegetatívneho stavu je poškodenie veľkého mozgu, ktorý tvorí vonkajšiu vrstvu ľudského mozgu. Zahaľuje hlbšie mozgové štruktúry ako plášť, a preto sa nazýva aj „apalický syndróm“ (po grécky „bez plášťa“). Veľký mozog spracováva všetky zmyslové vnemy: videnie, počutie, cítenie, ochutnávanie a čuch. Uchováva spomienky a je sídlom vedomia. Zranenie, choroba alebo nedostatok kyslíka v mozgu môžu spôsobiť jeho takmer úplné zlyhanie.
Stav minimálneho vedomia (MCS)
Na prvý pohľad sa stav minimálneho vedomia a vegetatívny stav zdajú byť mätúce podobné. Pacienti majú rytmus spánku a bdenia riadený autonómnym nervovým systémom. Vďaka otvoreným očiam, pohybom a mimike sa občas zdajú byť bdelé.
Zatiaľ čo pacienti vo vegetatívnom stave sú schopní iba nevedomých reflexov, aspoň podľa doktríny, pacienti v stave minimálneho vedomia občas prejavujú cieľavedomé reakcie na vonkajšie podnety (ako sú zvuky, dotyky) alebo dokonca prejavy emócií v prítomnosti. príbuzných.
Keď niektorí pacienti skĺznu z vegetatívneho stavu do stavu minimálneho vedomia, vedci a lekári čoraz viac vidia hranice medzi týmito dvoma stavmi ako rozmazané.
Pravdepodobnosť, že sa niekto prebudí zo stavu minimálneho vedomia, je oveľa vyššia, ako keď sa prebudí z vegetatívneho stavu. Ak sa stav počas prvých dvanástich mesiacov nezlepší, šanca na uzdravenie pacienta značne klesá. Aj prebudení pacienti však zvyčajne zostávajú ťažko postihnutí v dôsledku vážneho poškodenia mozgu.
Umelá kóma
Uzamknutý syndróm
Locked-in syndróm v skutočnosti nie je formou kómy. Bez bližšieho skúmania sa však dá ľahko zameniť s vegetatívnym stavom, ktorý je spojený s paraplégiou. Pacienti so syndrómom uzamknutia sú bdelí a pri plnom vedomí, no úplne paralyzovaní. Niektorí majú aspoň stále kontrolu nad očami a dokážu komunikovať žmurkaním.
Kóma: Kedy potrebujete navštíviť lekára?
Bezvedomie je vždy lekárska pohotovosť. Preto vždy volajte pohotovostného lekára. Poskytnite prvú pomoc až do príchodu lekára. Dbajte najmä na to, aby pacient dýchal. Ak tomu tak nie je, okamžite začnite so stláčaním hrudníka.
Kóma: čo robí lekár
Často je ťažké určiť, aká hlboká je v skutočnosti kóma. Skutočnosť, že pacient nereaguje na požiadavky typu „Pozri sa na mňa“ alebo „Stisni mi ruku“, nemusí nevyhnutne vypovedať o úrovni jeho vedomia.
Môže byť tiež ťažké rozlíšiť medzi vegetatívnym stavom a stavom minimálneho vedomia. Ukázalo sa napríklad, že niektorí pacienti vo vegetatívnom stave ešte dokážu spracovať verbálne prejavy.
Ani takéto skeny mozgu však nie sú stopercentne spoľahlivé. Diagnóza môže byť napríklad sfalšovaná, ak je pacient s minimálnym vedomím počas vyšetrenia v hlbokom bezvedomí. V tomto prípade sa vedomé momenty nezaznamenávajú. Odborníci preto vyzývajú, aby pacientov v kóme pred stanovením diagnózy niekoľkokrát poslali skenovaním mozgu.
Terapia
Liečba kómy sa spočiatku zameriava na liečbu choroby, ktorá spustila kómu. Okrem toho ľudia v kóme zvyčajne vyžadujú intenzívnu lekársku starostlivosť. V závislosti od hĺbky kómy sú umelo kŕmené alebo dokonca vetrané. Niekedy sú potrebné aj fyzioterapeutické a ergoterapeutické opatrenia.
Pre ľudí vo vegetatívnom stave alebo s minimálnym vedomím výskumníci v oblasti kómy čoraz častejšie požadujú trvalé terapeutické opatrenia, ktoré mozgu ponúkajú senzorické podnety. Mozog, ktorý je takto stimulovaný, s väčšou pravdepodobnosťou obnoví svoju prácu. Medzi vhodné podnety patria masáže, farebné svetlo, pohyb vo vode či hudba, ale predovšetkým láskyplné dotyky a priamy kontakt s pacientom. Pri aktivácii hrajú ústrednú úlohu príbuzní.
Kóma: Čo môžete urobiť sami
Človek v kóme je odkázaný na pomoc. Okrem fyzickej starostlivosti sem patrí aj ľudská asistencia. Nie je to len otázka etiky, pribúda aj dôkazov, že vedomie mnohých ľudí v kóme nie je úplne vyhasnuté. Láskavé a rešpektujúce zaobchádzanie s pacientom je preto nesmierne dôležité.
To má vplyv, aj keď to zvonku nie je vždy vidieť. Najmä pacienti s bdelou kómou často reagujú na láskyplnú stimuláciu zmenou srdcovej frekvencie a dýchania. Mení sa aj svalový tonus a odolnosť pokožky.
Aj keď opatrovatelia a príbuzní nemôžu vedieť, koľko pacienti v kóme skutočne vnímajú, vždy by sa mali správať tak, ako keby pacient všetko vnímal a chápal.
