Pôvod choroby Arteritída obrovských buniek

Pôvod choroby

Zápalová deštrukcia plavidlá sa vyskytuje dvoma rôznymi spôsobmi, pre ktoré je vlastné imunitný systém je zodpovedný: Na jednej strane obranné bunky (biele krv bunky, veľké leukocyty) proteíny (Tzv protilátky), ktoré sa pripájajú k štruktúram plavidlá a následne zahájiť reťazovú reakciu, v ktorej sa rovnako ako rôzne endogénne bunky enzýmy a nosné látky (mediátory), ktoré ničia plavidlá sú zapojené (tzv. imunitná reakcia typu II). Zápal zvyčajne zahrnuje takzvané obrovské bunky (odtiaľ názov), ktoré je možné zistiť pri mikroskopickom vyšetrení postihnutých ciev (pozri nižšie). Druhou možnosťou vaskulárneho poškodenia je nežiaduce spojenie proteíny vzniká nadmernou reakciou imunitných buniek s vlastnými štruktúrami (antigénmi) tela plávajúcimi v krv.

Tieto zlúčeniny sa nazývajú imunokomplexy a tiež spúšťajú deštruktívnu reťazovú reakciu. Výsledkom je v obidvoch prípadoch poškodenie krv plavidlá. Okrem toho sa elastická membrána medzi dvoma vrstvami steny cievy rozpadne na kúsky.

Tieto charakteristické vaskulárne zmeny uľahčujú jednoznačnú identifikáciu (ak klinické príznaky nie sú dostatočné) obrovská bunková arteritída (Hortonova choroba) pri prezeraní vzoriek tkaniva pod mikroskopom. Jasná detekcia existujúcich vaskulárnych zmien je však ľahšia ako spoľahlivé vylúčenie choroby, pretože nemusí byť ovplyvnená celá cieva. Potom je materiál vzorky tkaniva zjavne zdravý a nenápadný, pretože neinfikovaná oblasť cievy bola náhodne (tzv. preskočiť lézie). Aby sa tomu zabránilo, často sa odstraňujú kúsky nádoby dlhšie ako dva centimetre.

An ultrazvuk vyšetrenie (sonografia) môže poskytnúť aj prvé náznaky obrovská bunková arteritída (Hortonova choroba) so zúžením ciev. An ultrazvuk vyšetrením sa dá zistiť hrúbka ciev. Najmä v prípade veľkých nádob možno hrúbku steny nádoby určiť až na milimeter.

Skrytá stena nádoby v ultrazvuk vyšetrenie môže naznačovať Hortonovu chorobu. Avšak iné cievne ochorenia, ako napr artérioskleróza, môže tiež spôsobiť zhrubnutie steny cievy.

  • Vnútorné (nazývané intima) vaskulárne vrstvy a
  • Stredná vrstva pozostávajúca z malých špecializovaných svalových buniek (média).