Epicritická citlivosť je vnímavý systém systému koža a nazýva sa tiež hmatová ostrosť alebo jemné vnímanie. Úzko to súvisí s proprioception. Poruchy epikritickej citlivosti majú často periférne alebo centrálne poruchy nervové poškodenie ako ich príčina.
Čo je epikritická citlivosť?
Epicritická citlivosť je vnímavý systém systému koža a nazýva sa tiež hmatová ostrosť alebo jemné vnímanie. Človek koža zmysel má rôzne percepčné vlastnosti, ktoré sa zhrnú ako povrchová citlivosť. Jedným z nich je epikritická citlivosť. Ako také sa chápe diskriminačné vnímanie vibrácií, tlaku a dotykov, ktoré sa tiež nazýva jemné vnímanie. Okrem toho epikritická citlivosť zahŕňa vnímanie proprioceptívneho vnímania polohy a je tak zapojená do vnímania vnútorných podnetov tela aj do vonkajšieho vnímania vonkajších podnetov. Epikritická citlivosť pracuje s rôznymi zmyslovými bunkami, ktoré prekladajú stimul do jazyka ústrednej nervový systém. Epikritické receptory sú buď exteroceptory alebo interoceptory. Exteroceptory epikritickej citlivosti sú prevažne mechanoreceptory na získanie informácií o lokalizácii alebo jemnom doladení dotyku. Relevantné ako epikritické interoceptory sú proprioceptory, ako sú svalové vretená a vretená šliach, ktoré slúžia na získanie informácií o polohe svalov a kĺbov. Protopatickú citlivosť je potrebné odlišovať od epikritickej citlivosti. Táto druhá vnemová kvalita snímania pokožky poskytuje informácie o teplotách a bolesť prostredníctvom termoreceptorov a nociceptorov a nazýva sa tiež prevažne exteroceptívne hrubé vnímanie. Ako súčasť hmatového vnímania epikritická citlivosť, na rozdiel od citlivosti protopatickej, označuje schopnosť vnímať priestorovo tesne susediace dotykové podnety ako individuálne podnety. Jemné vnímanie hrá úlohu v hmatovom aj hmatovom vnímaní v zmysle pasívneho a aktívneho hmatového vnímania.
Funkcia a úloha
Epikritický vnemový systém sa nazýva aj diskriminačný systém pre zmysel pre pokožku. Na rozdiel od toho protopatický systém pre zmysel pre pokožku zodpovedá ochrannému systému. Epicritické vnímanie možno rozdeliť na pasívne vnímanie dotykom a aktívne prieskumné vnímanie. Všetky proprioceptívne štruktúry systému sú pasívne štruktúry vnímania dotykom. Prvým miestom pre vnímanie epikritických informácií sú receptory. V tejto súvislosti sa mechanoceptory, ako sú presoreceptory a baroreceptory, odlišujú od proprioceptorov, ako sú svalové vretená. Mechanoceptory sa primárne zaoberajú vnímaním tlaku. Proprioceptory sú zodpovedné za sebauvedomenie. Beroreceptory sú napríklad umiestnené v stene krv plavidlá a podieľajú sa na enteroceptívnej regulácii krvný tlak. Mechanoreceptory sa delia hlavne na SA, RA a PC receptory. Najdôležitejšie SA receptory sú Merkelove bunky, Ruffiniho telieska a hmatové disky Pinkus Iggo pre vnímanie tlaku. Hlavné receptory RA sú Meissnerove telieska, vlasový folikul senzory a Krause koncové piesty pre vnímanie dotykom. PC receptory pre vnímanie vibrácií sú známe hlavne ako Vater-Paciniho telieska a Golgi-Mazzoniho telieska. V spojení s proprioception, enteroceptívne receptory sa odlišujú od čisto proprioceptívnych receptorov. Enteroceptívne epikritické receptory v mechúr, gastrointestinálny trakt alebo kardiovaskulárny systém regulovať automaticky riadené telesné procesy, ako napr nutkanie na močenienutkanie na defekáciu, kašeľ reflex alebo výplň predsiení. K prenosu všetkých epikritických informácií dochádza pre všetky exteroceptívne podnety zadnými dráhami kábla miecha. Naproti tomu protopatické receptory kožného zmyslu prenášajú svoje informácie do mozoček cez tractus spinocerebellaris anterior alebo tractus spinocerebellaris posterior | posterior. Zadné povrazy šnúry ako aferentná informačná dráha epikritickej citlivosti prebiehajú neprekročené. Fasciculus gracilis je zodpovedný za informácie týkajúce sa dolných končatín. Fasciculus cuneatus na druhej strane vedie epikritickú informáciu o horných končatinách. Prvý neurón prechádza zmenou na druhý neurón v nucleus gracilis alebo nucleus cuneatus mozgový kmeň. Po tomto prepnutí trakty pokračujú ako lemniscus medialis a krížia sa v rámci decusatio lemniscorum. V talamus, sú prepnutí na tretí neurón, ktorý potom prenáša epikritické informácie do postcentrálneho gyrusu. V rámci hmatového vnímania sa epikritická citlivosť určuje z hľadiska hmatovej ostrosti pomocou dvojbodových prahov diskriminácie. U mladých ľudí je hmatová ostrosť jemného vnímania asi 1.5 milimetra na konček prsta. U starších ľudí sú to niekedy iba štyri milimetre. Vzadu je hmatová ostrosť jemného vnímania fyziologicky najnižšia a dosahuje niekoľko centimetrov.
Choroby a sťažnosti
Najdôležitejšou úlohou epikritického systému je hodnotenie a diferenciácia hmatových a dotykových vnemov. Poruchy epikritického systému sú teda vyjadrené predovšetkým v neschopnosti rozlišovať dotykové alebo hmatové vnemy. Všetky poruchy povrchovej citlivosti patria medzi najčastejšie v dôsledku poškodenia periférnych alebo centrálnych nervy. Nedostatok senzorickej integrácie môže byť tiež faktorom pri epikritických poruchách citlivosti. Porucha senzorickej integrácie je spôsobená predispozíciou a prejavuje sa neschopnosťou kombinovať rôzne zmyslové dojmy. Na druhej strane to môže vyplynúť z nedostatku fyzickej praxe v detstva. Schopnosť kombinovať rôzne zmyslové vnemy je obzvlášť dôležitá pre blízke zmysly, ako je epikritický systém, a je možné ju v prípade potreby zvýšiť, ak existuje dispozícia. Epicritické poruchy citlivosti sa prejavujú buď ako hyperestézia alebo anestézie. Hyperestézia zodpovedá zvýšenému vnímaniu alebo precitlivenosti na dotykové podnety a môže byť bolestivá. Hyperestézia je často výsledkom akútneho alebo chronického podráždenia nervových štruktúr, napríklad po operácii alebo iných zákrokoch. Postihnuté osoby často prejavujú hmatovú obranyschopnosť, ktorá sa prejavuje vyhýbaním sa dotykom. Opačný jav je anestézie, čo sa rovná necitlivosti. Anestézie s lokálnym obmedzením sa vyskytujú napríklad pri periférnych polypatiách určitej časti tela, ktoré môžu byť spôsobené otravou, cukrovkaalebo určité infekcie. Rovnako často sú lokálne anestézie dôsledkom poškodenia centrálneho nervového systému na pozadí neurologického ochorenia, ako je napr roztrúsená skleróza, mŕtvica, Alebo miecha infarkt. Traumatické poškodenie centrálnej nervový systém je tiež možná príčina. To isté platí pre nádorové ochorenia centrálnej nervový systém.
