Agnosia: Príčiny, symptómy, formy, liečba

Stručný popis

  • Čo je agnózia? Pri agnózii už postihnutý nedokáže rozoznať zmyslové podnety, hoci vnímanie je zachované, zmyslový orgán je neporušený, pozornosť a intelektuálne schopnosti nie sú narušené.
  • Príčiny: poškodenie určitých lalokov mozgu, napr. v dôsledku mŕtvice, mozgového nádoru, mozgového abscesu alebo chorôb, pri ktorých postupne odumiera mozgové tkanivo (ako pri Alzheimerovej chorobe).
  • Symptómy: V závislosti od typu agnózie, napr. neschopnosť identifikovať, čo je vidieť (vizuálna agnózia) alebo rozpoznať zvuky (auditívna agnózia).

Agnosia: Definícia

Pri agnózii postihnutý už nedokáže rozpoznať zmyslové podnety, hoci samotné vnímanie je zachované. Správne teda fungujú zmyslové orgány a nedochádza ani k mentálnej poruche (napríklad k demencii). Namiesto toho je agnózia založená na poruche spracovania informácií, napríklad v dôsledku mŕtvice. Je pomerne vzácny.

Formy agnózie

  • vizuálna agnózia so špeciálnymi formami, ako je prosopagnóza, farebná agnózia
  • hmatová agnózia
  • priestorová agnózia
  • čuchová agnózia
  • sluchová agnózia
  • autotopagnózia
  • Anosognosia

Agnosia: príčiny a možné choroby

Agnózia je výsledkom poškodenia špecifických lalokov mozgu: okcipitálneho, parietálneho alebo temporálneho laloku – všetky sú súčasťou veľkého mozgu. Napríklad vizuálna agnózia je spôsobená poškodením okcipitálneho laloku - najzadnejšej časti veľkého mozgu, ktorej úlohy zahŕňajú vizuálne spracovanie informácií. Naproti tomu akustická agnózia je spôsobená poškodením v oblasti zadných spánkových lalokov (temporálny lalok), ktoré sú pre sluch nepostrádateľné. Autotopagnózia je výsledkom poranenia parietálneho laloku.

Medzi možné príčiny poškodenia mozgu patria:

  • Poranenie hlavy
  • Mŕtvica
  • Mozgový nádor
  • Mozgový absces
  • Choroby s progresívnym rozpadom mozgového tkaniva (ako je Alzheimerova choroba)

Agnosia: príznaky

Vizuálna agnózia

V prípade zrakovej alebo optickej agnózie (nazývanej aj duševná slepota) postihnutá osoba nedokáže prepojiť optické vnemy s optickými spomienkami. To znamená, že pacient vidí predmet (predmet, tvár atď.), ale nedokáže ho rozpoznať. Ak však predmet počuje alebo naň napríklad zaútočí, je možné, že ho spozná.

Vizuálna agnózia je rozdelená do rôznych podtypov, ako sú:

  • Prosopagnóza (tvárová slepota): Postihnutí jedinci nedokážu rozpoznať a rozlíšiť známe tváre (členov rodiny, priateľov atď.). Namiesto toho sa pri identifikácii jednotlivcov musia spoliehať na iné znaky (hlas, oblečenie, gestá atď.).
  • asociatívna agnózia: Tu postihnutá osoba rozpoznáva tvar a formu predmetu (napríklad kladiva), ale nepozná jeho význam. To znamená, že nevie, na čo je kladivo.
  • Farebná agnózia: Postihnuté osoby môžu vnímať farby, ale nedokážu ich rozpoznať a pomenovať. Táto forma agnózie sa nesmie zamieňať s farbosleposťou – stavom, pri ktorom postihnutí jedinci nedokážu vnímať jednotlivé alebo všetky farby.

Hmatová agnózia

Hmatová agnózia sa tiež nazýva stereoagnózia, astereognózia alebo hmatová slepota. Chápe sa ako neschopnosť niečo identifikovať iba palpáciou alebo hmatom (bez zrakovej kontroly), hoci hmat funguje normálne. Postihnutá osoba teda nedokáže rozpoznať a pomenovať predmety a materiály iba dotykom a pohmatom.

Priestorová agnózia

Pri tejto forme poruchy rozpoznávania sa postihnutý nevie orientovať v priestore ani na vlastnom tele.

Čuchová agnózia

Sluchová agnózia

Sluchová agnózia sa nazýva aj hluchota duše. Vyznačuje sa tým, že postihnutý napriek neporušenému sluchu nedokáže identifikovať zvuky alebo tóny a ani ich rozpoznať v ich kontexte. Ak napríklad vo vedľajšej miestnosti zazvoní telefón, počuje ho, ale nedokáže ho rozpoznať ako zvonenie telefónu. Alebo počuje jednotlivé tóny, ale nedokáže ich rozpoznať v kontexte ako melódie.

Autotopagnózia

Pri autotopagnózii postihnutý nevie lokalizovať a pomenovať svoje časti tela a nedokáže správne lokalizovať kožné podnety na vlastnom tele, hoci povrchová citlivosť je neporušená.

Anosognosia

Agnosia: Kedy by ste mali navštíviť lekára?

Ak sa agnózia objaví znovu, je to varovný signál pre narušenú funkciu mozgu. Ak je príčinou cievna mozgová príhoda, ide o urgentný stav, ktorý musí okamžite ošetriť lekár!

Agnosia: Čo robí lekár?

Na diagnostiku agnózie lekár vykoná rôzne testy a vyšetrenia v závislosti od postihnutej senzorickej oblasti. Napríklad pri podozrení na zrakovú agnóziu vyzve pacienta, aby pomenoval rôzne predmety (ako pero, kniha atď.) alebo predviedol ich použitie. Na zistenie prosopagnózie sa pacientovi predkladajú fotografie príbuzných alebo známych osobností na pomenovanie.

Pred takýmito testami sa musí lekár uistiť, že pacient porozumel jeho pokynom a nedochádza k ďalšej afázii (porucha reči) – ako je to často napríklad pri autotopagnózii. Ak má pacient problém vyjadriť sa a pochopiť, čo niekto hovorí, môže to sfalšovať výsledok testu.

Ak je agnózia skutočne prítomná, musí sa objasniť jej príčina. Pomôcť môže zobrazenie mozgu, napríklad pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI). Týmto spôsobom môžu byť napríklad procesy, ktoré zaberajú priestor, ako je nádor alebo krvácanie do mozgu, identifikované ako príčina poškodenia mozgu, a teda agnózie.

Liečba agnózie

Na druhej strane, liečba agnózie má za cieľ čo najviac uľahčiť pacientom s ich postihnutím každodenný život. Ergoterapeuti a logopédi môžu napríklad postihnutým ukázať spôsoby, ako kompenzovať svoje deficity. Napríklad pacient s prosopagnóziou (tvárovou slepotou) trénuje rozpoznávanie ľudí podľa iných čŕt ako tváre, ako je farba vlasov a účes, hlas alebo chôdza.

Agnosia: Čo môžete urobiť sami

V každom prípade môžu byť príbuzní veľkou oporou. Najlepšie je prediskutovať s ošetrujúcim lekárom alebo terapeutom, ako môžu agnostického pacienta účinne podporiť.