úvod
Diagnóza Pfeifferovej žľazy horúčka sa vyrába hlavne klinicky a potom sa potvrdzuje laboratórnymi diagnostickými testami. Správna diagnóza je obzvlášť dôležitá, pretože terapie pre diferenciálnu diagnózu sú rôzne a niekedy kontraindikované. Malo by byť tiež možné prijať včasné správne opatrenia na zmiernenie príznakov a predchádzanie komplikáciám.
Aj dnes bezpečné diagnostické postupy poskytujú spoľahlivé výsledky až po niekoľkých dňoch. Pre ošetrujúceho lekára je dôležitý dobrý opis príznakov. Všeobecné informácie nájdete tu: Pfeifferova žľazová horúčka
Takto sa to dá diagnostikovať
Základ pre diagnostiku Pfeifferovej žľazy horúčka je podrobný popis pacienta história medicíny a dôkladné fyzické vyšetrenie. Dôležitými aspektmi sú inšpekcie hrdlopalpácia lymfa uzly po celom tele a vyšetrenie slezina a pečeň, niekedy prostredníctvom ultrazvuk hodnotenie. Tam sa dá rýchlo zmerať, či slezina a pečeň sú zväčšené, ako sa to môže vyskytnúť pri infekčnej mononukleóze.
In hrdlo, klasickou diagnózou je obojstranné zväčšenie hltanových mandlí so sivobielymi povlakmi. Krv potom sa odoberie pacientovi a vyšetrí sa v laboratóriu na rôzne parametre. Tzv krv z krvi sa odoberie ster, ktorý umožňuje vyhodnotenie jednotlivých krviniek pod mikroskopom.
Vidno tam bunky Pfeiffera a nárast lymfocytov. Následne krv sérum sa vyšetruje na istotu protilátky, ktorý človek imunitný systém sa formuje a aktivuje, keď vírus Epstein Barr napadne organizmus. Keď sa všetky tieto parametre skombinujú, je možné stanoviť oprávnenú diagnózu.
Vyšetrovanie
Klinické fyzické vyšetrenie je najdôležitejším faktorom na ceste k diagnostike Pfeifferovej žľazy horúčka. Kvôli možným rozdielom vo výskyte príznakov je v niektorých prípadoch potrebných mnoho rokov klinických skúseností, aby sme si spomedzi možných diferenciálnych diagnóz vybrali tú pravú. Inšpekcia hrdlopalpácia lymfa uzliny po celom tele, meranie teploty, kontrola ušných bubienkov, vyšetrenie kože na možné vyrážky a palpáciu pečeň a slezina sú povinné.
V závažných klinických prípadoch je postihnutie srdce, obličky, mozog a kĺby by malo byť vylúčené skoro. Niektoré sú laboratórne hodnoty ktoré môžu naznačovať infekciu vírusom Epstein Barr ešte predtým, ako dostanete test na prítomnosť protilátok. Napríklad LDH, laktát dehydrogenáza, je nešpecifický indikátor bunkovej smrti a je výrazne zvýšený v prípade žľazovej horúčky.
Je tiež dôležité preskúmať pečeňové hodnoty (AST a ALT), pretože tieto môžu byť zvýšené v EBV. Okrem toho krvný obraz môže vykazovať zvýšenie lymfocytov. Okrem toho laboratórne hodnoty môže vylúčiť iné choroby.
V priebehu klinickej diagnostiky sa môže odobrať aj náter faryngálnych mandlí. Klasickým príznakom Pfeifferovej žľazovej horúčky je angína so sivobielymi poťahmi. Rozmazaním týchto povlakov vatovým tampónom je možné zistiť, či angína bol spôsobený baktérie.
Ak je to tak, ošetrenie pomocou antibiotiká je nevyhnutné. Na diagnostiku vírusu Epstein Barr však tento náter nie je dostatočný, pretože tvrdenie nie je dostatočne jasné. Náter preto slúži oveľa viac na dôležité vylúčenie diferenciálnych diagnóz.
Test ELISA (Enzyme-linked Immunosorbent Assay), metóda proteínovej analýzy, umožňuje interakciu medzi protilátky a antigény, ktoré sa majú vyšetriť. IgM protilátky, ktoré sú v tomto prípade VCA IgM protilátkami proti vírusovému kapsidovému antigénu, sa používajú na detekciu akútnej infekcie. Sú akútne zvýšené a po niekoľkých týždňoch sa vrátia k normálnym hodnotám.
Protilátky proti VCA IgG sa stanú pozitívnymi až po niekoľkých týždňoch, ale zostávajú detekovateľné v krvi po celý život. Protilátky proti Epstein-Barr vírus jadrový antigén Anti-EBNA-1 (IgG) naznačuje, že sa infekcia uzdravila. A včasné antigény Anti-EA IgG sú markerom pre nástup ochorenia ešte skôr, ako sa zvýšia protilátky IgM.
Všetky články v tejto sérii:
