Diagnóza
Metódou voľby v diagnostike amebickej dyzentérie je vyšetrenie stolice. Toto sa musí vykonať najmenej trikrát, tri po sebe nasledujúce dni, aby sa zabezpečila správna detekcia améb. Cysty améby aj trofozoity sa dajú v stolici zistiť pomocou mikroskopu.
Pri tejto vyšetrovacej metóde je však potrebné vziať do úvahy, že trofozoity sú veľmi krátkodobé. Z tohto dôvodu je možné ich zistiť iba v časovom rozmedzí asi 10 až 15 minút. Okrem toho a krv je potrebné vykonať test, ak existuje podozrenie na infekciu amébou.
Táto vyšetrovacia metóda je však dosť nevhodná na zistenie skutočnej infekcie. Iba účinky napadnutia amébami, napr dehydratácia v dôsledku silnej hnačky alebo zmien v pečeň týmto spôsobom je možné preukázať hodnoty v amébových cystách pečene. Rôzne zobrazovacie techniky (ultrazvuk, počítačová tomografia, zobrazovanie magnetickou rezonanciou) možno tiež použiť na vizualizáciu možného pečeň absces.
Terapia
Liečba infekcie amébami závisí tak od formy, ako aj od závažnosti ochorenia. Takzvané kontaktné amoebicídy (napríklad diloxanid furoát) zostávajú iba v čreve. Používajú sa hlavne na liečbu asymptomatických nosičov améb.
Okrem toho sa tieto lieky môžu používať na doliečenie črevnej amébovej dyzentérie. Tkanivové amébicídy (napr. Dehydroemetín) na druhej strane tiež vstupujú do krvi a môžu sa preto použiť na liečbu extraintestinálnej amébovej úplavice. Kvôli potenciálne závažným vedľajším účinkom týchto liekov sa v súčasnosti používajú iba v prípadoch závažných ochorení.
Alternatívne je možné podať kontaktné a tkanivové amoebicídy. Tieto lieky používané na liečbu amébovej úplavice zostávajú v čreve a môžu tiež vstúpiť do krvi. Z tohto dôvodu je možné týmto spôsobom liečiť intestinálnu aj extraintestinálnu formu amébovej úplavice. Pacient trpiaci amébovou dyzentériou musí navyše zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. Inak dehydratácia sa môžu rýchlo vyskytnúť v dôsledku silnej vodnatej hnačky.
Prevencia (Prevencia)
Pri pobyte v tropických alebo subtropických oblastiach sa odporúča prijať určité bezpečnostné opatrenia. Týmto spôsobom sa dá riziko infekcie amébou čo najviac znížiť. Pitná voda by mala byť pred konzumáciou vždy prevarená alebo sterilizovaná filtráciou.
Konzumácii šalátov by sa malo v postihnutých regiónoch úplne vyhnúť. Ovocie by sa navyše nikdy nemalo jesť nelúpané. Z tohto dôvodu by sa malo jesť iba lúpateľné ovocie. Všeobecne je potrebné poznamenať, že zmena strava by sa malo robiť vždy pomaly a opatrne.
Infekcia amébou v oku
Infekcia amébou nemusí mať vplyv iba na gastrointestinálny trakt, ale aj na oko. Zápal rohovky je zvyčajne spôsobený bakteriálnymi patogénmi. Infekcia vírusovými patogénmi alebo hubami je menej častá, ale stále sa môže vyskytnúť.
Podľa najnovších poznatkov však môžu améby spôsobiť aj zápalové procesy v oku, presnejšie v oblasti rohovky. Najmä zápal v oku spôsobený amébami (tzv. Akantaméby) môže byť veľmi nebezpečný. Dôvodom je skutočnosť, že príčinné améby prenikajú do rohovky a týmto spôsobom môžu tiež spôsobiť zápal v celom oku.
Výsledkom je, že postihnutí môžu dokonca úplne oslepnúť. Príznaky infekcie amébou v oku sú dosť nešpecifické, najmä na začiatku. Postihnuté osoby zvyčajne najskôr spozorujú výrazné začervenanie a zvýšené slzenie.
Hneď od začiatku môže byť navyše vážne poškodený zrak. Postihnutí pacienti zvyčajne hlásia, že ich videnie už nie je ostré, ale čoraz viac rozmazané. Iba v priebehu choroby je ťažké bolesť zvyčajne vyskytujú.
V tomto okamihu sa dá predpokladať, že pôvodcovia parazitov už poškodili nervové bunky v oku. Je to presne tento oneskorený nástup bolesť príznaky, ktoré umožňujú rozlíšenie medzi bakteriálnym zápalom rohovky a infekciou amébou. Ak sú zápalové procesy spôsobené bakteriálnymi patogénmi, bolesť sa zvyčajne vyskytuje oveľa skôr. Pretože zápal v oku spôsobený amébami predstavuje závažné ochorenie, je potrebné pri prvom podozrení začať s komplexnou diagnostikou. Trvalému zhoršeniu vizuálneho výkonu sa dá zabrániť iba rýchlou identifikáciou pôvodcov parazitov a rýchlym zahájením vhodnej liečby.
