Ako primárny orgán lymfatického systému je brzlík hrá dôležitú úlohu v človeku imunitný systém, V rámci brzlíksa T-lymfocyty zodpovedný za získanú imunitnú obranu zrelý.
Čo je týmus?
brzlík je názov orgánu pozostávajúceho z dvoch asymetricky tvarovaných lalokov umiestnených v prednom mediastíne (v strede kričal) za hrudná kosť (hrudná kosť). Orgán vychádza z endodermu (epitel druhého a tretieho faryngálneho vaku) na konci prvého embryonálneho mesiaca a dorastá do veľkosti asi 35 až 50 g, najmä v kojeneckom veku, až do začiatku pohlavnej dospelosti. Následne dochádza k regresii a transformácii týmusových buniek na nefunkčné tukové tkanivo (tzv. Invázia týmusu), takže týmusové tkanivo už nie je možné makroskopicky vymedziť u väčšiny dospelých. Pretože týmus, na rozdiel od iných lymfoidných orgánov (vrátane Peyerových plakov, slezina), nevzniká výlučne z mezodermu (stredného kotyledónu), ale zo všetkých troch kotyledónov, nazýva sa tiež lymfoepiteliálny orgán.
Anatómia a štruktúra
Týmus je umiestnený v prednom mediastíne za hrudná kosť a je obklopený tobolkou orgánov vytvorenou z kolagénu spojivové tkanivo. Lymfepepheliálny orgán je rozdelený na dva asymetrické lalôčiky, ktoré prechádzajú centrálnou dreňovou šnúrou a majú kortikálnu zónu. Základnou kostrou týmusu je sieť pozostávajúca z radiálne (hviezdicovitých) rozvetvených epitelových buniek navzájom prepojených cytoplazmatickými procesmi. Bunky epitelu zase vytvárajú bunkové vlákna v dreňovej zóne, ako aj sférické bunkové zhluky, takzvané Hassallove telieska, a zhromažďujú sa epiteliálne na povrchu lobulov. Aj keď nespočetne veľa lymfocyty sú zabudované v zóne kôry, kde sa vyvíjajú a diferencujú, dreňová zóna obsahuje okrem zrelých predovšetkým makrofágy a epiteliálne bunky T-lymfocyty. Arteriálny prísun do orgánu zaisťuje primárne rami thymici, ktorý vzniká z vnútornej hrudnej dutiny tepna, zatiaľ čo venae thymicae poskytujú žilovú drenáž.
Funkcia a úlohy
Ako primárny orgán lymfatického systému je primárnou funkciou týmusu vývoj a odlíšenie T-lymfocyty zodpovedný za adaptívnu (získanú) a bunkami sprostredkovanú imunitu. Už počas obdobia plodu alebo fetogenézy lymfocyty z kostná dreň do týmusu, kde dostanú svoj imunologický odtlačok. Za týmto účelom produkujú retikulárne alebo epiteliálne bunky týmusu endokrinne takzvané týmusové faktory alebo hormóny. Tieto polypeptidy (vrátane tymopoetínu I a II, tymozínu) stimulujú diferenciáciu tymocytov (pluripotentné kmeňové bunky kostná dreň a uložené v týmuse) do zrelého T lymfocyty. Počas dozrievania do T lymfocytov sa krvbariéra týmusu blokuje kontakt s endogénnymi antigénmi. Zrelé T lymfocyty následne migrujú krvou do sekundárnych lymfoidných orgánov. Týmus okrem toho ovplyvňuje rast tela a metabolizmus kostí. Po puberte týmus postupne stráca svoju funkciu ako súčasť involúcie, pričom parenchým (orgánovo špecifické tkanivo) sa postupne nahrádza tukovým tkanivom. Všeobecne potom nie je možné rozlišovať medzi kortikálnymi a dreňovými zónami, ako aj vymedziť lobuly.
Choroby a sťažnosti
Týmus môže byť ovplyvnený rôznymi poruchami, najmä patologickými zmenami. Napríklad pri aplázii týmusu môže mať týmus predispozíciu k vývoju, ale nedokáže sa vytvoriť. Tento nedostatok vývoja týmusu môže viesť na výrazné imunodeficiencie a je možné ich pozorovať v súvislosti s DiGeorgeovým syndrómom a inými chromopatiami, ako aj s retinoidnou embryopatiou, ataxia teleangiectatica (Louis bar syndróm) a Wiskott-Aldrichov syndróm. Najmä v ranom detstve možno často pozorovať spontánne ustupujúce zväčšenie hyperplastického týmusu, ktoré môže byť sprevádzané javmi mechanického posunutia susedných orgánov, najmä priedušnice (priedušnice) a priedušky a tomu zodpovedajúcim spôsobom viesť na dýchacie ťažkosti. Okrem toho spomalený vývoj s tvorbou zníženého týmusu (hypoplázia týmusu) v dôsledku nedostatočného vývoja a dozrievania T lymfocytov môže spôsobiť závažné imunodeficiencie s výraznými infekciami, ako aj so zvýšenou náchylnosťou k infekciám. Z týmusu môže navyše pochádzať nádorové ochorenie (týmus alebo karcinóm týmusu), ktoré zvyčajne postihuje ženy častejšie a je sprevádzané stridor ako aj dýchavičnosť a dysfágia v dôsledku stlačenia vnútrohrudných orgánov. Asi s jednou pätinou týchto nádorových ochorení týmusu môže byť tiež spojené myasthenia gravis pseudoparalytika (závažné autoimunologické ochorenie kostrového svalstva).
