Myšlienka sa celkom všeobecne nazýva Entsinnen názoru alebo názoru. Ale aj túžby, nápady a nápady vznikajú z myšlienok. Myšlienka je produktom procesu myslenia človeka a môže mať formu rozsudku alebo konceptu.
Čo je to myšlienka?
Myšlienka je produktom procesu myslenia človeka a môže sa vyskytnúť vo forme úsudku alebo koncepcie. Myšlienky sa môžu vyskytnúť ako vedomé myšlienkové operácie. Z tohto dôvodu sa kognitívna psychológia osobitne zaoberá touto formou myšlienok. V tomto prípade ide o vedome riadené duševné činnosti, ktoré smerujú k určitému výsledku. Moderná logika sa na druhej strane zaoberá objektívnym významom myšlienok. V prípade myšlienok je potrebné rozlišovať medzi subjektívnym a objektívnym. Subjektívny zmysel myšlienky znamená jej pôvod a uchopenie myšlienky. Jeho objektívny zmysel sa zaoberá platnosť myšlienky. V osvietenstve sa myslelo iba na činnosť porozumenia, zatiaľ čo v skorších dobách mal tento pojem širšiu škálu významov. Myšlienka sa dodnes primárne týka myšlienkového procesu a jeho konečného výsledku. To, či je myšlienka dôveryhodná, správna alebo platná, sa často nedá zistiť z jej výpovede. Aby bolo možné túto skúsenosť využiť, je potrebné preskúmať skutočnosti. Myšlienky musia byť zodpovedajúcim spôsobom rozdelené na pôvod (genézu) a platnosť. S predmetom je úzko spojené vedomie a vnímanie myšlienok. Vznikajú napätosťou a u človeka sú často neusporiadané hlava. Prezentácia myšlienok preto prebieha v písomnej, jazykovej alebo obrazovej podobe. Denné snívanie často vedie k artikulácii myšlienkových pochodov. Detekovateľné myšlienky sú elektromagnetické vlny, ktoré vytvárajú vzory v mysli. Myšlienky sa prehlbujú ich opakovaním. V najrozšírenejšom zmysle sú myšlienky vôľou človeka, podmienené podvedomou mysľou. Možno ich vnímať ako reakcie na vonkajšie alebo vnútorné podnety a impulzy. Myšlienky sa považujú za veľmi dôležité, pretože majú nielen významný vplyv na osobu ako takú, ale aj na jej schopnosť konať. Teda rozhodujú aj o životnom prostredí.
Funkcia a úloha
V oblasti teleosemantiky (filozofie biológie a mysle) sa myslenie líši podľa významu. Myšlienky sú - zjednodušene povedané - zodpovedné za ovplyvňovanie alebo uskutočňovanie rozhodnutí. Bez slobody myslenia by bol človek primárne poháňaný inštinktom. Myšlienky preto umožňujú človeku slobodne konať a tým zabezpečujú ďalší rozvoj človeka a kultúry i celého jeho prostredia. Myšlienky sú čo viesť k vynálezom a rozhodnutiam a sú vo veľkej miere zodpovední za urýchlenie života. Nápady a myšlienky teda viesť nielen k technickým inováciám, ale aj k všeobecnému zvyšovaniu štandardov. Ľudská bytosť sa usiluje o dokonalosť a neustále ďalšie poznávanie. Myšlienky sú významne zapojené do tohto procesu a možno ich nazvať jeho základom. Na druhej strane sú myšlienky zodpovedné za to, že niečo reprezentujú. Ľudia majú v tomto kroku náskok pred zvieratami, pretože môžu predstavovať napríklad nebezpečné situácie a riešiť ich odlišnejšie ako iné živé bytosti. Myšlienky sú navyše to, čo poháňa ľudí a zároveň pre úľavu viedlo k potrebe rozptýlenia. Silný koncentrácie na druhej strane zabezpečuje koncentráciu zmyslov v jednom bode. Každý človek je inak schopný formulovať alebo vizualizovať myšlienky a dať im tak konkrétnu podobu. Často sa stáva, že kreatívni ľudia sú menej schopní riadiť a formovať myšlienky v jednom bode. Naproti tomu logické a matematicky zamerané mysle majú tendenciu lepšie usmerňovať myšlienky k určitému bodu a vedieť s nimi pracovať.
Choroby a choroby
Myšlienka úzko súvisí s koncentrácievšímavosť a bdelosť. Existujú interakcie medzi týmito procesmi. Myšlienky môžu byť rovnako pozitívne, ako aj negatívne, a svojím spojením s myšlienkovým procesom úzko súvisia s prežúvaním. Toto premýšľanie zase má čiastočne škodlivý vplyv na ľudskú psychiku, pretože myšlienky môžu tiež viesť s duševnými chorobami. Dysforické myšlienky niekedy úzko súvisia s depresia. Myšlienky môžu byť navyše hnacou silou zakázaných akcií. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi myšlienkami a pocitmi je často ťažké objektívne zvážiť rozhodnutie o akcii a následne na ňu znova odkazovať. Rozhodnutia a nápady, ktoré už boli raz urobené, je často ťažké zavrhnúť. Ľudia, ktorí veľa plodia, sú teda ešte náchylnejší na činy, ktorých následky už nemôžu brať neutrálne do úvahy. Mimochodom, kvalita myšlienok, keď už sú počaté, závisí od spúšťača myšlienkového procesu. Ak je tento spúšťač zároveň hnacou silou emocionálnych reakcií, prijaté rozhodnutie je o to menej platné a o to viac emocionálne nabitý. Myšlienky samy o sebe nie sú trestné, ale konanie, ktoré z nich môže vyplynúť, je.
