Fantázia je tvorivá sila mysliaceho vedomia a slúži ako tvorivý prvok pre empatiu, umenie a akýkoľvek druh riešenia problémov. Sigmund Freud vo svojej dobe videl fantáziu ako východisko pre uspokojenie z jazdy. Dnes je fantázia pre psychológiu predovšetkým alternatívnym spracovaním reality.
Čo je to fantázia?
Fantázia je tvorivá sila mysliaceho vedomia a slúži ako tvorivý prvok pre empatiu, umenie a akýkoľvek druh riešenia problémov. V psychológii sa ľudská myseľ nazýva myslenie vedomia a je súhrnom všetkých vnútorných procesov. Okrem myšlienok a pocitov zahŕňa hodnotené vnímanie alebo spomienky. Hovorí sa, že mysliace vedomie má svoju vlastnú tvorivú silu. Môže teda vytvárať následné účinky vnímania, hoci k vnímaniu vôbec nedošlo. Táto schopnosť vedomia sa psychológiou nazýva fantázia. Podľa Wilhelma Wundta fantázia myslí na zmyselné jednotlivé nápady alebo obrazy. Fantázia je teda tvorivá schopnosť spojená s Pamäť obrázky, ako aj obrazy predstavivosti. Odkazuje však tiež na jazykové alebo logické myšlienky, ktoré si vyžadujú určitú predstavivosť. Prostredníctvom predstavivosti sa z vnútorných obrazov vytvára vnútorný svet, ktorého výsledok sa nazýva fantázia. V neurovede bola predstavivosť, tvorivosť a vynaliezavosť považovaná za dosť nepreskúmané oblasti. Nedávny výskum však ukázal, že predstavivosť v kontexte tvorivosti zaberá mozog, s Pamäť obchod. Medzitým sa prefrontálna kôra chová ticho, takže informácie z Pamäť systém je možné rekombinovať.
Funkcia a úloha
Ako produkčná sila vedomia je predstavivosť špeciálnou formou spracovania reality. Navrhuje alternatívy k realite a môže v procese plniť rôzne potreby. Fantastické alternatívy napríklad umožňujú ľuďom zväčšiť si osobný priestor skúseností. Fantázia na druhej strane tiež umožňuje ľuďom predvídať budúce následky. Nakoniec môže tvorivá sila pôsobiť ako náhradné uspokojenie. Poškodené sebavedomie sa dá vo fantázii kompenzovať napríklad dennými snami alebo utópiami. Týmto spôsobom fantázia stabilizuje pocit pohody a narcizmu vyvážiť. Hanebné zážitky sú odrazené súčasne. Sigmund Freud tušil impulzy pohonu za fantáziami. Podľa jeho presvedčenia sú nevyjadrené a potlačené pudy kompenzačne prevedené vo fantázii. Tvorivá sila vedomia teda slúži ako nástroj na uspokojenie túžby a podľa psychodynamických predstáv je takpovediac iba ventilom uspokojenia z jazdy. V raných pokusoch v psychológii sa tento predpoklad zjavne potvrdil. Študenti prejavovali svoju agresivitu po urážkach, napríklad vo fantázii. Novšie výskumy v psychológii štúdium, však vykazuje opačné výsledky. Teraz existuje zhoda o vysokej užitočnosti fantázie pre medziľudskú empatiu. Pochopenie iného človeka teda do značnej miery závisí od fantázie. Veda sa zároveň zhoduje na tvorivom prvku predstavivosti. Fantázie sa dokonca považujú za nevyhnutný predpoklad umenia a sú chápané ako zdroj tvorivosti. Fantázia hrá rolu aj v cieľavedomom konaní. Napríklad pri riešení problému potrebujú ľudia nápad, ako problém vyriešiť. Cieľ akcie je vizualizovaný ako účel alebo túžba, aby bolo možné cieľavedomé konanie. Vo vedách umožňuje fantázia aj poznávanie. Schopnosť je relevantná napríklad pre syntézu poznatkov a empirické pozorovania, ktoré majú určitý význam iba prostredníctvom interpretačnej práce.
Choroby a choroby
Fantasy priestor sa líši od človeka k človeku. Schopnosť rozsiahleho fantazírovania teda nie je rovnako silná u každého a pravdepodobne súvisí s intelektom, ako aj so sebakontrolou a predovšetkým s možnosťou rozmanitých zážitkov. Pre psychológiu zohráva úlohu fantazírovanie, najmä ak predpokladá abnormálne rozmery. To je napríklad prípad násilných fantázií alebo dokonca zabíjajúcich fantázií. Pravidelné vražedné fantázie sa dnes spájajú napríklad so školskými besneniami. Agresia a násilie sa tak považujú za kognitívne písmo, ktoré sa udržuje najmä prostredníctvom mediálnych vplyvov a negatívnych medziľudských skúseností. Pre násilné fantázie sú relevantné najmä skoré skúsenosti so socializáciou. Napríklad deti s problémami v správaní prejavujú viac násilnej fantázie ako ich rovesníci. Abnormálne fantázie ovplyvňujú predovšetkým deti s nízkou sebakontrolou. Sociálne interakcie Zdá sa, že spúšťajú fantázie. Platí to najmä pre tých interakcie že postihnutá osoba zažíva vyhrážanie alebo ponižovanie. Násilné fantázie sú tak určitou reakciou na vnímanú stratu kontroly v sociálnom prostredí. Pri fantazírovaní o budúcich násilných činoch sa postihnutá osoba často cíti opäť pod kontrolou, a tak znižuje pocit stres. Niektorí autori o tom hovoria ako o stratégii zvládania agresívnych impulzov, ktoré slúžia na zníženie agresie. Na druhej strane štúdie ukazujú, že fantázie majú v budúcnosti tendenciu zvyšovať agresívne správanie. Zvláštne nebezpečenstvo je vždy prítomné, keď postihnutá osoba zneužíva svoje násilné fantázie ako pravidelný únik z reality a nechá sa uniesť k postupnej strate reality. Nielen násilné fantázie, ale rozsiahle fantázie každého druhu môžu zodpovedať úniku z reality a iniciovať postupnú stratu reality. Traumatizujúce skúsenosti môžu túto stratu reality podporiť. Napríklad mladé obete znásilnenia často budujú svet fantázie, do ktorého môžu ustúpiť, aby nemuseli zažívať traumatizujúcu situáciu pri plnom vedomí. Neurologické poruchy alebo zranenia môžu pravdepodobne tiež spôsobiť neobvyklé, neobvykle silné alebo neobvykle zmenšené fantázie. Avšak z dôvodu nedostatku výskumu v tejto oblasti je tento vzťah doposiaľ pomerne nejasný.
