Rovnako ako adenohypofýza, aj neurohypofýza je súčasťou hypofýzy (hypofýza). Nie je to však samotná žľaza, ale súčasť mozog. Jeho úlohou je skladovať a poskytovať dva dôležité hormóny.
Čo je neurohypofýza?
Neurohypofýza (zadná hypofýza) je menšou zložkou hypofýzyspolu s adenohypofýzou (predná hypofýza). Na rozdiel od adenohypofýzy však neurohypofýza nie je žľaza. Nemôže produkovať hormóny. Vykonáva však úlohu uloženia dvoch dôležitých hormóny, RDA a oxytocín. Rozvojovo je súčasťou mozog, počas tehotenstva, Vyvíja sa to z outpouchu diencefalonu. Adenohypofýza naproti tomu vzniká vyústením ústnej dutiny a stáva sa endokrinnou žľazou. Napriek svojmu rozdielnemu pôvodu a funkciám sa však oba orgány spájajú do jednej funkčnej jednotky vo forme hypofýzy. Ako zadný lalok hypofýzy predstavuje neurohypofýza u ľudí zadnú časť hypofýzy. To sa však týka iba ľudí. U iných cicavcov, ako sú predátory alebo kone, je úplne obklopený adenohypofýzou. Preto nemožno pojem zadný hypofýza zovšeobecniť v kontexte neurohypofýzy.
Anatómia a štruktúra
Neurohypofýza sa skladá z infundibula (stonka hypofýzy) a lobus nervosus. Hypofýza je napojená na eminentia mediana. Eminentia mediana je neurohemálny orgán, ktorý uvoľňuje neuropeptidy tvorené neurónmi do krv. Neuropeptidy sa tak dostanú do adenohypofýzy cez hypofýzový portál žila systém a funguje tu ako uvoľňovanie alebo inhibícia hormónov. Eminentia mediana teda predstavuje dôležitý spoj medzi nervovým a endokrinným systémom. Lobus nervosus je zadná časť neurohypofýzy. Efektorové hormóny oxytocín a RDA vyrobené v USA hypotalamus sú tam uložené. Skladovanie týchto hormónov je zabezpečené ich väzbou na určitý nosič proteíny (neurofyzíny). Určité špecializované bunky neurohypofýzy, hypofýzy, môžu indukovať proteolytické štiepenie hormónov z nosiča. proteíny a ich uvoľnenie do krvi, ak je to potrebné.
Funkcia a úlohy
Neurohypofýza je zodpovedná za ukladanie hormónov vazopresínu (RDA) a oxytocín a v prípade potreby ich uvoľniť. Tieto dva hormóny sa najskôr viažu na takzvané neurofyzíny a cestujú cez axóny (nervová bunka procesov) z hypotalamus do zadného laloku hypofýzy. Ako rozhranie medzi nervovým a endokrinným systémom určuje neurohypofýza potrebu týchto hormónov v tele a na ich základe iniciuje ich uvoľňovanie. Vasopresín, tiež nazývaný antidiuretický hormón, reguluje organizmus voda vyvážiť. Príliš to bráni voda z vylučovania z tela močom. Teda, keď je telo nedostatočne zásobené voda alebo keď dôjde k príliš veľkej strate tekutín, krv zahusťuje. Výsledkom je, že suma krv klesá a krvný tlak kvapky. V hypotalamus, sú tieto zmeny zaregistrované určitými nervovými bunkami, čo vedie k zvýšeniu produkcie vazopresínu. Táto zvýšená produkcia vazopresínu je zase signálom pre neurohypofýzu na uvoľnenie hormónu z jeho zásob. V reakcii na to vazopresín obmedzuje ďalšie vylučovanie tekutín. Druhý hormón, oxytocín, plní v tele niekoľko funkcií. Zodpovedá za vyvolanie pôrodu a zabezpečenie mlieko v prsníku počas dojčenia. Poskytuje tiež stimulačný účinok počas pohlavného styku. Uvoľňovanie oxytocínu neurohypofýzou je spúšťané rôznymi podnetmi, ako je pôrod, sací reflex počas dojčenia alebo pohlavný styk.
Choroby
Choroby neurohypofýzy zahŕňajú hlavne dysreguláciu produkcie a uvoľňovania vazopresínu. V súvislosti s oxytocínom sú patologické procesy veľmi zriedkavé. Zadná hypofýza môže byť ovplyvnená rôznymi benígnymi alebo malígnymi poruchami, ktoré ovplyvňujú produkciu hormónov alebo ich ukladanie. Nedostatok vazopresínu spúšťa tzv cukrovka insipidus. Tu dochádza k vylučovaniu veľmi veľkého množstva moču. Telo stráca veľa vody a následkom toho je silný pocit smädu dehydratácia (exsikóza). V extrémnych prípadoch dochádza k strate tekutín až 20 litrov denne. Silný pocit smädu spôsobuje, že ľudia pijú veľmi veľké množstvo tekutín. To však neprekáža dehydratácia pretože opitá tekutina sa okamžite vylučuje. Ďalšie príznaky cukrovka insipidus patrí únava, suchá koža a veľmi nízka krvný tlak. Neustála strata vody tiež zvyšuje sodík koncentrácie v krvi. To vedie k stavom zmätenosti, záchvatov alebo kóma. Nedostatok vazopresínu môže mať rôzne príčiny. Napríklad tvorba a skladovanie vazopresínu môžu byť narušené nádormi alebo cystami v hypotalame alebo neurohypofýzou. Zápalovými procesmi v tkanive môžu byť tiež poškodené tkanivá hypotalamu alebo zadnej hypofýzy zápal mozgových blán or tuberkulóza. Chirurgia, ožarovanie, infarkt alebo krvácanie môžu tiež postihnúť oba orgány. To isté platí pre nehodu s kraniocerebrálna trauma. Veľmi často je hypotalamus alebo neurohypofýza poškodená aj takzvanými autoimunitnými reakciami. V takom prípade imunitný systém napáda tkanivo týchto orgánov. V zriedkavých prípadoch sa tiež produkuje príliš veľa vazopresínu (ADH). Toto postihuje najmä predčasne narodené deti, ktoré sú vetrané. Vyskytuje sa aj pri bronchiálnych karcinómoch. Tu sa zadržiava veľa vody v tele a sodík koncentrácie kvapky. Posledné štúdie tiež naznačujú, že vazopresín môže okrem antidiuretických vlastností pôsobiť aj na psychiku. Existuje teda pravdepodobnosť, že poruchy neurohypopituitarizmu majú aj psychologické účinky.
