Človek mozog je jednou z najkomplexnejších štruktúr v celom vesmíre a pre výskumníkov stále predstavuje veľké hádanky. Súčasťou tohto zázraku prírody je takzvaná amygdala, ktorej funkcia je od nepamäti životne dôležitá pre prežitie človeka.
Čo je to amygdala?
Amygdala je súčasťou človeka mozog. Názov pochádza z gréckeho slova pre mandle, amygdale a bol vybraný kvôli tomu, že dve spomínané oblasti v mozog pripomínajú dve mandľové jadrá. Preto sa menej často označujú ako corpus amygdaloideum alebo mandľový jadrový komplex.
Anatómia a štruktúra
Amygdala je súčasťou limbického systému a nachádza sa v prednej časti spánkového laloku. Skladá sa z dvoch podobných jadrových oblastí, ktoré sa nachádzajú tesne pred bájna morská príšera, v blízkosti chvosta jadra kaudátu a dolného rohu laterálnej komory. Pretože amygdala obsahuje aj malý kúsok mozgovej kôry, je to v skutočnosti prechodná oblasť medzi mozgovou kôrou a oblasťou jadra ľudského mozgu. Amygdalu je možné rozdeliť do troch rôznych zón: bazolaterálny komplex, v ktorom sú umiestnené tri jadrá nucleus lateralis, nucleus basalis ako aj nucleus basolateralis, skupina centromediálneho jadra s jadrom centralis a nucleus medialis a skupina kortikálneho jadra, v ktorej sa nachádza nucleus corticalis. Tieto jadrá sú vzájomne prepojené a vzájomne na seba pôsobia prostredníctvom množstva nervových vlákien. Amygdala je navyše spojená aj s mozgový kmeňsa hypotalamus nachádza sa v diencefalone a bazálna uzlina.
Funkcia a úlohy
Hlavnou funkciou amygdaly je tvorba a spracovanie úzkosti, ako aj s tým spojené fyzické reakcie. Napríklad sa ukazuje zodpovedný za to, že v nebezpečných situáciách sa srdcový rytmus dramaticky zvyšuje a dych sa zastaví. Typické trhnutie, ktoré nastane, keď náhle nastane strašná alebo desivá situácia, je tiež vyvolané spojením medzi amygdalou a motorickým systémom mozgu. Prostredníctvom jeho prepojenia s hypotalamus, je tiež zodpovedný za signalizáciu toho, že je potrebné zvýšiť adrenalín produkcia v nadobličkách. Adrenalín pripravuje telo na boj alebo útek pred bezprostredným nebezpečenstvom. Procesy, ktoré na to nie sú potrebné, ako napríklad trávenie, sa potom krátko upravia, aby poskytli energiu pre dôležitejšie funkcie, ako napríklad kardiovaskulárny systém. Amygdala súčasne spracováva emócie vyvinuté strachom a zaisťuje, aby prežívané informácie alebo udalosti boli spojené s emóciami. To zohráva dôležitú úlohu aj pri emocionálnej klasifikácii mimiky. Amygdala teda spracováva vonkajšie podnety a z nich vyplývajúce fyzické reakcie. Amygdala môže tiež zosilniť určité emócie, ako je strach alebo hnev, a podieľa sa na (opätovnom) rozpoznávaní predtým prežitých situácií. Traumatické zážitky sa ukladajú do amygdaly a neustále sa porovnávajú s aktuálnymi situáciami. Ak dôjde k podobnej situácii, spustia sa práve opísané fyzické a hormonálne reakcie. Bez amygdaly sa nemôže vyvinúť strach ani agresia a nebezpečenstvo, ktoré už nie je možné vyhodnotiť, čo je jedna z najdôležitejších stratégií prežitia ľudskej evolúcie. Aj keď sa to v modernom svete nepochybne stáva čoraz menej dôležitým, pretože dnešný život má často málo spoločného s bojom o prežitie z predošlých čias.
Choroby
Amygdala hrá hlavnú úlohu pri rôznych úzkostných a panických poruchách. Napríklad veľa fóbií, tj. Strach z určitých vecí alebo situácií, pochádza z porúch fungovania amygdaly, ktorá tieto veci mylne vníma ako hrozbu a vysiela do organizmu príslušné signály. V tejto súvislosti však môže dôjsť k zovšeobecneniu situácií vnímaných ako nebezpečné, takže fyzické a psychické príznaky úzkosti, ako napr. nevoľnosť alebo panika, objaví sa úplne neočakávane a náhle. Toto stav je vyvolaná nadmernou stimuláciou amygdaly, ktorá potom takmer bez rozdielu považuje situácie za nebezpečné, ktoré objektívne povedané nie sú, a spôsobuje, že u postihnutých dôjde k zjavnej úzkosti. Je to tak preto, lebo príznaky sa často spúšťajú nevedomky, tj bez skutočného vnímania Pamäť traumatickej udalosti. Situácie, ktoré viesť na spustenie panických reakcií sa v odbornom jazyku označujú ako spúšťače. Nefungovanie amygdaly môže tiež viesť na rôzne ďalšie príznaky. Tie obsahujú Pamäť poruchy, autizmus, narkolepsia, depresia alebo posttraumatické stres porucha. Pri extrémne zriedkavom a genetickom Urbach-Wietheho syndróme je amygdala kalcifikovaná. Postihnutí jedinci majú preto veľké ťažkosti s porozumením emocionálneho významu výrazov tváre, najmä keď vyjadrujú strach. Všeobecne môžu robiť málo s emóciou strachu. Teda nie sú schopní cítiť strach, ani ho popísať, ani ho rozpoznať u iných ľudí. Tento nedostatok úzkosti im často sťažuje správne rozhodovanie v kritických alebo nebezpečných situáciách, čo pre nich predstavuje veľké nebezpečenstvo. V čase, keď v západnom svete pribúdajú duševné choroby, zohráva podrobný výskum amygdaly čoraz dôležitejšiu úlohu. Ako región v ľudskom mozgu nevyhnutný pre rozvoj a liečenie úzkosti, má kľúčovú úlohu pri hľadaní nových a účinných spôsobov liečby poruchy úzkosti a rôzne formy depresia.
