Pneumónia, či už spôsobené vírusy or baktérie, nie je nákazlivá ako taká v tom zmysle, že sa môže automaticky spustiť pneumónia v inej osobe. Existuje mnoho patogénov, ktoré môžu spôsobiť pneumónia. Vo väčšine prípadov to sú baktérie, v niektorých prípadoch vírusy a na niekoľko výnimiek je zápal pľúc spôsobený hubami.
Všeobecné informácie o pneumónii nájdete v našej hlavnej téme: Pneumónia Je známe, že vírusy prechádzajú od jedného pacienta k druhému vzduchom, tj vo forme tzv. kvapôčková infekcia. Trasa prenosu je preto pomerne jednoduchá a deje sa rýchlo, najmä ak sú ľudia blízko seba. Prenos baktérie v prípade zápalu pľúc nie je také ľahké, pretože baktérie sú zvyčajne prítomné v bronchiálnom sekréte a „nelietajú“ voľne vydychovaným vzduchom.
Huby sú na druhej strane zriedkavou príčinou zápalu pľúc, ale formou zápalu pľúc, ktorá môže tiež rýchlo prechádzať z jedného nosiča na druhého. Huby, ktoré vyvolali zápal pľúc, sú tiež prítomné vo vydychovanom vzduchu postihnutého pacienta, zvyčajne vo forme malých spór. Spóry húb môžu v zásade inhalovať aj iní ľudia vzduchom, kde môžu viesť k rovnakému priebehu ochorenia.
V niektorých prípadoch dochádza k prenosu zo zvieraťa na človeka. Patogén Chlamydia psittaci sa nachádza vo vtáčom truse a ak sa v lete do ovzdušia dostane vysušený trus, môže ho tiež neúmyselne vdýchnuť človek a spôsobiť zápal pľúc. Takzvaný legionárska choroba, spôsobené legionelou, sa môžu prenášať aj na človeka.
Vo väčšine prípadov sa baktérie Legionella nachádzajú vo vodných a potrubných systémoch starších domov. Najmä ak je základná teplota vody nízka, legionella môže v tomto systéme dlho prežiť a množiť sa. Názov legionárska choroba pochádza z bývalých légií, ktoré boli infikované legionelou v hoteloch so starými systémami vodného potrubia a dostali zápal pľúc.
Hlavnou infekciou je inhalácia legionelly, ktoré sú vo vyparujúcej sa vode (vodná para pri sprchovaní atď.). Okrem húb, chlamýdií alebo legionelly aj početné vírusy ktoré spôsobujú zápal pľúc, sa prenášajú aj vzduchom. Tie obsahujú vplyv vírusy, vírusy RS a adenovírusy.
Typické baktérie, ktoré spôsobujú zápal pľúc, sú streptokoky, stafylokoky, pseudomonády, mykoplazmy, E. coli a Klebsiellae. V zásade sú patogény každého druhu, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc, nákazlivé a môžu sa prenášať z človeka na človeka rôznymi cestami (ale väčšinou kvapôčková infekcia vzduchom). Až na niekoľko výnimiek však patogény nemusia nevyhnutne u infikovaného pacienta vyvolať rovnaké príznaky a rovnaký priebeh ochorenia, tj.
aj keď je pacient infikovaný napr streptokoky od spolupacienta, ktorý má zápal pľúc, to neznamená, že tieto patogény u neho vyvolávajú aj zápal pľúc. Úlohu tu zohráva veľa faktorov, ktoré obvykle úzko súvisia s imunitný systém. Pacienti s potlačeným imunitný systém majú porovnateľne vyššie riziko vzniku zápalu pľúc.
Ide hlavne o starších pacientov, ktorých imunitný systém sú často menej reaktívne malé deti, ktoré nemajú zrelý imunitný systém, a pacienti, ktorí majú veľa závažných sprievodných ochorení. Takzvaná multimorbidita (veľa chorôb bezat paralelne) oslabujú imunitný systém a tým zvyšujú pravdepodobnosť infekcie. Ďalej predliečení pacienti, ktorí sú predliečení, napr. V prípade onkologických ochorení v priebehu chemoterapie, sú vystavení vysokému riziku vzniku zápalu pľúc.
Títo pacienti by preto nemali zostať tak blízko k ostatným pacientom, ktorí majú zápal pľúc. Tiež pacienti s HIV alebo pacienti po transplantácii orgánov sú imunokompromitovaní a majú vysoké riziko vzniku pneumónie. Prenos plesňovej pneumónie má tiež zvýšené riziko prenosu z človeka na človeka, a to aj vtedy, ak neexistuje predchádzajúce ochorenie znižujúce imunitu alebo mnoho sprievodných chorôb.
Pacienti, ktorí majú zápal pľúc spôsobený plesňami, by si preto mali po prvý raz udržiavať odstup od svojho prostredia. Na druhej strane liečená pneumónia už nie je taká infekčná. V zásade však možno konštatovať, že prenos pneumónie je problémom hlavne u pacientov, ktorých imunitný systém je oslabený. U zdravých pacientov vo väčšine prípadov nedôjde k prepuknutiu zápalu pľúc, a to ani vtedy, ak by sa patogény vdýchli vzduchom (kvapôčková infekcia).
Dôvod je ten, že imunitný systém u zdravých ľudí reaguje okamžite, keď sa do organizmu dostanú patogény. Stáva sa to aj vtedy, keď patogény vstupujú do dýchacieho systému (pľúc). Vo forme makrofágov sú patogény zvyčajne neškodné vo veľmi krátkom čase, a nie sú tak schopné usadiť sa v pľúcach a množiť sa. Buď sú patogény degradované makrofágmi, alebo sú viazané a vykašliavané pomocou hlienu.
Všetky články v tejto sérii:
