Akú úlohu pri depresii zohráva epigenetika? | Epigenetika

Akú úlohu pri depresii zohráva epigenetika?

Epigenetika hrá obzvlášť dôležitú úlohu pri vývoji psychiatrických chorôb. Aktivácia a inaktivácia určitých génových sekvencií môže viesť k chorobám, ako je napr depresia a schizofrénie. Pravdepodobne za to môžu aj vek a faktory prostredia, ktoré vedú k zmeneným epigenetickým procesom.

Duševné choroby sú vzájomne závislé od ľudských Epigenetika. Napríklad je známe, že psychický stres vedie k epigenetickým zmenám, ktoré spôsobujú starnutie buniek. Silný psychický stres v detstva má tiež značný vplyv na Epigenetika, ktoré môžu v neskoršom štádiu viesť k psychiatrickým sekundárnym ochoreniam.

Epigenetika u dvojčiat

Epigenetický výskum sa dá urobiť veľmi dobre, najmä u jednovaječných dvojčiat. Aj keď majú rovnaký genetický materiál, môžu mať v priebehu života výrazne odlišné vonkajšie a vnútorné vlastnosti. Tieto rozdiely možno pripísať epigenetickým zmenám spôsobeným náhodou a faktormi prostredia.

Aj keď má každé dvojča identický genetický materiál, aktivuje sa iba niekoľko génových sekvencií, čo je spôsobené individuálne odlišnou epigenetikou. V mladom veku sa epigenetika takmer nelíši. S pribúdajúcim vekom a rôznymi vplyvmi prostredia sa rozdiely prejavujú čoraz zreteľnejšie.

Epigenetický odtlačok je však stále prítomný. To znamená, že pravdepodobnosť podobnej epigenetiky s vývojom epigeneticky spôsobených chorôb u dvojčiat zostáva vysoká.

Aký vplyv majú faktory prostredia na epigenetiku?

Podľa súčasných výskumov je epigenetika významne ovplyvnená pokročilým vekom, náhodami a faktormi prostredia. Faktory životného prostredia môžu mať psychologickú a fyzickú povahu. Známe negatívne faktory prostredia, ktoré spôsobujú negatívnu zmenu epigenetiky, sú detstva traumy, stres, psychická záťaž alebo depresia.

Nezdravé strava alebo škodlivé chemikálie, ako je tabakový dym alebo alkohol, majú tiež negatívny vplyv na epigenetiku genetického materiálu. V pokročilom veku môžu rôzne vplyvy prostredia vyústiť do chorôb psychiky, kardiovaskulárny systém a početné ďalšie orgány prostredníctvom epigenetických zmien. Presné súvislosti a spôsoby pôsobenia v genóme však zatiaľ neboli preskúmané.