Agnosia je neuropsychologický príznak založený na poruche spracovania informácií v mozog. Funkčné deficity v určitých mozog príčinou môžu byť oblasti. Terapia tejto poruchy je často založená na kompenzačných stratégiách.
Čo je to agnózia?
V medicíne sa agnosia používa na popísanie zriedkavého neuropsychologického príznaku, pri ktorom sa spracovanie informácií v mozog už nefunguje správne. Termín agnosia pochádza z gréčtiny, čo znamená „nevedieť“, a používa sa tak aj vo filozofii. V medicíne sa však agnosia používa na popísanie vzácneho neuropsychologického príznaku, podľa ktorého spracovanie informácií v mozgu už nefunguje správne. Tento jav sa vyskytuje po dvoj- alebo jednostranných léziách určitých oblastí mozgu. Postihnutý je schopný prostredníctvom svojich zmyslových orgánov vnímať všetky objekty okolo seba. Nie je však schopný ich správne priradiť ani pomenovať. Predmety preto už nespoznáva, aj keď tu nie sú žiadne senzorické poruchy, kognitívne poruchy ani deficity pozornosti. Sigmund Freud zaviedol v medicíne pojem agnosia, odvolávajúc sa výlučne na neschopnosť priradiť videné predmety, hoci je tu vizuálna fakulta. Podľa Freuda to však zahŕňa aj kortikálnu slepota a slepota duše. Kortikálna slepota je slepota v dôsledku funkčného zlyhania zrakovej kôry v mozgu napriek zdravým očiam. Duša slepota sa vyznačuje tým, že objekty sú viditeľné, ale už sa im nedajú priradiť. Dnes sa pojem agnózia rozšíril tak, aby zahŕňal zlyhania všetkých senzorických modalít.
Príčiny
Príčiny agnózie spočívajú v deštrukcii určitých oblastí mozgu zodpovedných za zodpovedajúce informačné procesy. Tieto lézie môžu byť spôsobené mozgovými príhodami, poraneniami mozgu, nádory mozgu, infekcie v meninges a mozgu, alebo ťažké duševná choroba. Ak je najzadnejšia časť mozog v oblasti okcipitálneho laloku je poškodená, môže dôjsť k vizuálnej agnózii. Tam totiž dochádza k vizuálnemu spracovaniu informácií. Ak dôjde k poškodeniu v oblasti zadného spánkového laloku, často dôjde k sluchovej agnózii. Ak je parietálny lalok poškodený, často dochádza k autotopagnózii. V takom prípade postihnutý pacient už nemôže lokalizovať koža stimuly na jeho vlastnom tele.
Choroby s týmto príznakom
- Mŕtvica
- Mozgový nádor
- Zápal mozgových blán
- Začiatkom leta meningoencefalitída
- Mozgový absces
- Zlyhanie viacerých orgánov
- Otrava krvi
- Úzkostná porucha
- polytrauma
- Lymfóm v mozgu
- Depresia
- Posttraumatická stresová porucha
- Trauma
- Septický_šok
- Hypofyzárny adenóm
Diagnóza a priebeh
Existujú rôzne formy agnózie, ktoré lekár ľahko určí. Typ agnózie už dáva lekárovi indície, ktoré oblasti mozgu sú ovplyvnené. Za týmto účelom vykonáva rôzne testy, ktoré sa týkajú konkrétnych senzorických oblastí. Vo všeobecnosti existuje klasifikácia na vizuálnu, akustickú, hmatovú alebo priestorovú agnosiu. Okrem toho existujú autotopagnózie a anosognózie. Vizuálnu agnóziu možno opäť rozdeliť do rôznych podtypov. Takzvaná prosopagnóza je porucha vnímania tváre. Pacient nerozpozná známe osoby podľa tváre. Rozpoznávanie sa deje napríklad hlasom alebo chôdzou. Do tejto skupiny patrí aj aperceptívna agnózia. V takom prípade môže postihnutá osoba vnímať jednotlivé prvky, ale nemôže ich dať dohromady, aby vytvorili celkový objekt. Pri asociatívnej agnózii pacient rozpoznáva celý predmet vo forme a forme, ale nemôže dávať zmysel jeho funkcii. Pri farebnej agnózii už farby nie je možné rozpoznať. Akustická agnózia sa vyznačuje tým, že postihnutá osoba počuje zvuky, ale nedokáže ich spojiť do slov alebo viet. Neschopnosť orientovať sa v priestore sa nazýva priestorová agnózia. Pri hmatovej agnózii nemožno priradiť objekty, ktoré sú palpované. Neschopnosť rozpoznať funkčné poruchy vlastných častí tela alebo orgánov sa nazýva anosognozia. V takom prípade pacient vníma zlyhané časti tela ako funkčné a chce ich primerane použiť. V tomto procese môže dôjsť k pádom.
Komplikácie
Agnosia môže byť spúšťačom rôznych komplikácií. V závislosti od závažnosti a príčiny agnózie sa vyskytujú závažné motorické poruchy a dysfunkcia zmyslových orgánov. Zmysel pre vyvážiťje napríklad niekedy vážne narušený neuropsychologickým príznakom, ktorý môže viesť k pádom a podobným zraneniam. Ovplyvnené sú aj oči a uši a u postihnutých fungujú iba obmedzene alebo vôbec. Nasledujúce komplikácie môžu zhoršiť hlavné príznaky agnózie. Okrem toho je intelektuálny výkon zvyčajne vážne narušený a je možné ho obnoviť iba čiastočne pracovnej terapie. Ďalšie komplikácie sa vyskytujú pri agnózii, hlavne v dôsledku následného poškodenia, ako je autotopagnóza. To znemožňuje lokalizáciu postihnutých osôb koža podráždenia alebo poranenia na vlastnom tele, ktoré často vedú k zosilneniu existujúcich chorôb. V neposlednom rade je rizikovým faktorom aj emocionálny stav postihnutých. Agnosia môže viesť ťažkým mentálnym a fyzickým postihnutím, a tým predstavuje nesmiernu psychickú záťaž pre pacienta. Počas skutočnosti sú komplikácie zriedkavé terapie. Aj keď často dochádza k trvalému poškodeniu, pracovnej terapie nepredstavuje pre dotknuté osoby žiadne väčšie riziká. Iba v prípade liečby drogami, napríklad pri liečbe nevyhnutných psychologických sekundárnych symptómov, sa v niektorých prípadoch môžu vyskytnúť ďalšie komplikácie.
Kedy treba ísť k lekárovi?
Len čo si príbuzní alebo postihnutá osoba všimne, že trpí rozoznávaním predmetov alebo osôb, je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára. Pretože zmyslové orgány obvykle nie sú poškodené, existuje riziko, že preto pravdepodobne nebudú okamžite rozpoznané počiatočné príznaky alebo nebude nádej, že porucha čoskoro zmizne. Pri agnózii naďalej fungujú oči a uši. Napriek tomu je neschopnosť rozpoznať predmety základnou poruchou vnímania a mala by sa brať veľmi vážne. Nezmyselnosť vizuálnych vnemov u chorého človeka naznačuje poškodenie mozgu, ktoré by sa malo čo najskôr bližšie preskúmať. Okrem toho existuje zvýšené riziko toho, že postihnutá osoba utrpí ďalšie škody pri zvládaní každodenného života. Ak porucha spôsobuje neschopnosť rozpoznať auto, chôdza cez ulicu sa klasifikuje ako život ohrozujúca. Iba na základe intenzívneho lekárskeho vyšetrenia možno diagnostikovať agnosiu a vykonať príslušnú lekársku pomoc Opatrenia sú iniciované. Takzvaná slepota duše zahŕňa lézie v mozgu. Preto treba nerozpoznanie predmetov chápať ako okamžitý varovný signál. Spontánne zotavenie alebo prítomnosť dočasných účinkov obmedzenia sa, bohužiaľ, neočakáva.
Liečba a terapia
Pre agnóziu neexistuje žiadna špecifická liečba. Ak došlo k lézii v špecifickej oblasti mozgu, napríklad z a mŕtvica, k zlepšeniu môže dôjsť po určitom čase. Závisí to však od veľkosti a miesta poškodenia a veku pacienta. Po prvých troch mesiacoch dôjde k väčšine zlepšenia. Aj potom často prebehnú procesy, ktoré stratu zmiernia. Vo väčšine prípadov sa však musí predpokladať trvalé postihnutie. Lekár môže zariadiť iba kompenzáciu Opatrenia prekonať zlyhania. Teda v priebehu pracovnej terapie, je pokus o čo najlepšiu kompenzáciu príslušnej agnózie pomocou ďalších funkcií, ktoré sú stále k dispozícii. Počas zamestnania terapie pri liečbe sa pacient môže naučiť viac využívať ďalšie funkcie na rozpoznávanie osôb a predmetov. Napríklad pri agnózii pacient nerozpozná tvár osoby, ktorú pozná. Na identifikáciu tejto osoby sa však jednotlivec môže spoliehať na ďalšie charakteristické znaky, ako je hlas, držanie tela alebo chôdza. The štúdium proces môže byť taký úspešný, že nedostatok rozpoznávania tváre už nehrá vôbec žiadnu úlohu a môže dokonca zostať nepovšimnutý. Pracovne terapie sa dá samozrejme použiť na všetky formy agnózie. Využíva sa skutočnosť, že v systéme spracovania informácií v mozgu sa spravidla vyskytujú iba selektívne zlyhania.
Výhľad a prognóza
Vnímanie pacienta je spravidla vážne narušené agosniou. Ovplyvňuje to hlavne rozpoznávanie tvárí rôznych ľudí. Pacienti sa potom snažia spojiť ľudí na základe ich hlasu alebo chôdze. Agosnia však môže mať vplyv aj na ďalšie oblasti života. Patria sem napríklad farby alebo tvary, ktoré sú rovnako nerozoznateľné. To vedie k výraznému obmedzeniu každodenného života pacientov. Napríklad niektoré profesie nemožno vykonávať z dôvodu agosnie. Bohužiaľ neexistuje žiadna liečba agosnie. Môžu sa však vykonávať cvičenia, ktoré kompenzujú postihnuté slabosti a nahradia ich inými spôsobmi vnímania. Agosnia preto nemá u väčšiny ľudí za následok zníženie priemernej dĺžky života. Na ošetrenie hlavne metódy z pracovnej terapie resp logopédia sa používajú. V komplikovaných prípadoch môžu niektoré orgány tiež úplne zlyhať. Patria sem napríklad uši alebo oči. Toto môže viesť k veľmi prísnemu obmedzeniu každodenného života pacienta. Títo pacienti sú potom odkázaní na pomoc iných ľudí.
Prevencia
Agnosii sa nedá zabrániť. Existujú vrodené a získané formy. Vrodenými formami sú často genetické stavy alebo prenatálne vývojové poruchy. Získané formy sú spôsobené chorobami, ako sú mŕtvica alebo iné mozgovo-organické poruchy. Pre všetky formy agnózie neexistujú žiadne profylaktické účinky Opatrenia.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Agnosia nie je častým príznakom choroby, ale pre tých, ktorí ňou trpia, je to veľmi veľký problém. Pojmy hluchota duše a slepota duše používané v nemčine naznačujú, aká zložitá a závažná môže byť porucha sluchu, zraku alebo dotyku. Pretože sa symptóm vyskytuje tak individuálne, je nevyhnutné pri liečbe - najmä pri svojpomoci - byť špecifický pre konkrétneho pacienta. Aj keď je agnosia všeobecne neliečiteľná, poruchy sa dajú viac-menej kompenzovať špeciálnymi formami tréningu. Napríklad pri prosopagnózii je cieľom umožniť pacientom identifikovať ľudí pomocou rozpoznávacích znakov iných ako tvár (postoj, chôdza, hlas, oblečenie, účes atď.). Pomôžu niekedy jednoduché opatrenia - napríklad písanie a počítanie. Aké cviky by sa mali vykonávať by sa mali prekonzultovať s terapeutom alebo lekárom. Všeobecne sú pri liečbe nevyhnutné konverzačné alebo pracovné terapie. Skrz štúdium procesy a Pamäť formácia, cielené cviky vytvárajú nové neuróny a synapsie v mozgu, čo môže priniesť zlepšenie výkonu. Veľa závisí od okruhu priateľov a rodiny pri liečbe. Odporúča sa zabezpečiť sociálnu integráciu postihnutého, znížiť jeho riziko zranenia v každodennom živote a poskytnúť mu pokoj v duši prostredníctvom sebavedomého správania.
