makrolidy

úvod

Makrolidy sú antibiotiká ktoré sú účinné hlavne proti intracelulárnej baktérie, tj baktérie ktoré infiltrujú rôzne bunky tela. Makrolidy je možné použiť proti rôznym patogénom, proti ktorým nie sú účinné napríklad penicilíny a cefalosporíny. Účinok makrolidov je založený na skutočnosti, že inhibujú reprodukciu baktérie (bakteriostatický) a tým zastaviť šírenie bakteriálnej infekcie.

Indikácie pre makrolidy

Indikácie pre liečbu makrolidmi sú (ako u všetkých ostatných) antibiotiká) infekcie bakteriálnymi patogénmi. Ako trieda antibiotikású makrolidy obzvlášť účinné proti baktériám, ktoré sa „skrývajú“ vo vlastných bunkách tela. Makrolidy sa teda dajú obzvlášť dobre použiť proti baktériám zo skupiny chlamýdií alebo mykoplaziem.

Chlamydie sú baktérie, ktoré primárne spôsobujú infekcie reprodukčných orgánov. Mykoplazmy sa naopak radi usadzujú v dýchacie cesty. Makrolidy tiež pôsobia proti takzvaným gramnegatívnym baktériám.

Ide o baktérie, ktoré nie je možné zafarbiť špeciálnou metódou farbenia (Gramovo farbenie). Zahŕňajú baktérie, ako je legionella (ktoré zvyčajne spôsobujú pneumónia) a neisseria (typické patogény pohlavné choroby a zápal mozgových blán). Ale aj grampozitívne baktérie (ktoré sa dajú zafarbiť pri Gramovom zafarbení) ako napr streptokoky môžu byť liečené makrolidmi.

streptokokynapríklad môže spôsobiť angína v kontexte šarlátu horúčka alebo zápal mäkkých tkanív, stredné ucho zápal a zápal mozgových blán. To robí z makrolidov skupinu antibiotík, ktoré sú účinné proti rôznym bakteriálnym infekciám. Makrolidy sú celkovo vhodné proti takmer všetkým chorobám dýchacie cesty.

Používajú sa aj proti mnohým pohlavné choroby a bakteriálne kožné choroby. Je dôležité poznamenať, že enterobaktérie (ktoré sa vyskytujú hlavne v tráviaci trakt) nemožno liečiť makrolidmi. Makrolidy preto nie sú vhodné na liečbu infekcií močových ciest a zápal močového mechúra.

Účinná látka a účinok

Účinok makrolidov je založený na inhibícii tvorby rôznych proteíny baktérií. Na tvorbu týchto bakteriálnych proteíny, tzv ribozómy sú povinné. Sú to veľké štruktúry, na ktorých dochádza k translácii genetického materiálu baktérií.

Makrolidy sa pripájajú k ribozómy a zabrániť tak ďalším látkam potrebným na transláciu tohto genetického materiálu, aby sa spojili s ribozómami. To zastaví tvorbu proteíny v baktériách. Baktérie nemôžu reprodukovať svoj genetický materiál a bunkový rast sa zastaví.

Navyše sa už nemôžu vyvíjať nové baktérie. Prostredníctvom tohto mechanizmu možno makrolidovú terapiu použiť na liečbu bakteriálnych infekcií. Použité účinné látky sú erytromycín, azitromycín, klaritromycín a rocitromycín.