Olfactometria (synonymá: čuchový test, čuchový test, čuchový test) je diagnostický postup používaný v uchu, nos a liek na hrdlo na kontrolu možného obmedzenia zmyslu pre vôňa.Čuchový test sa vykonáva na rôznych vonných látkach, aby bolo možné zaručiť presné stanovenie čuchového obmedzenia. Pomocou olfaktometrie je možné diagnostikovať subjektívne aj objektívne funkčné obmedzenia čuchového orgánu. Vyšetrenia sa vykonávajú v prípade širokého spektra chorôb, ako je poškodenie periférnych a centrálnych čuchových ciest (čuchové cesty sú štruktúrami centrálneho nervového systému). nervový systém prostredníctvom ktorého sa informácie z čuchových senzorických buniek prenášajú do špecifickej oblasti mozog). Ďalej je potrebné spomenúť, že aplikácia čuchových vyšetrení je štandardizovaná.
Indikácie (oblasti použitia)
- V prítomnosti Parkinsonova choroba a Alzheimerova choroba, približne 80 percent postihnutých trpí čuchovou dysfunkciou (dysosmiou), pretože oblasti mozog potrebné na vôňu sú poškodené. Pretože toto poškodenie môže nastať skoro v priebehu ochorenia, konsoliduje diagnózu za prítomnosti ďalších príznakov alebo označuje choroby ako jediný príznak.
- Zhoršená schopnosť vôňa možno tiež považovať za znak cukrovka mellitus typu 1 a 2, pretože aj tu sa vyskytuje anosmia alebo hyposmia (znížený pocit vôňa) môžu vzniknúť v dôsledku neuropatie (nervové poškodenie).
- V prítomnosti nosovej polypy, môže byť indikovaná olfaktometria (uvedená), pretože tieto môžu byť tiež viditeľné opuchom sliznice znížením čuchového výkonu.
postup
Princíp olfaktometrie je založený na použití rôznych vonných látok z rôznych pachových tried. Základné vonné látky sú:
- Čisté čuchové látky: táto forma vonných látok dráždi výlučne čuchový nerv (čuchový nerv) - príklady zahŕňajú káva, vanilka, levanduľa a škorica.
- Kombinované odoranty: tieto odoranty sú schopné nielen dráždiť čuchový nerv, a tak iniciovať prenos stimulov, ale aj dosiahnuť ďalšiu stimuláciu trigeminálny nerv (hlavový nerv, ktorý zásobuje svaly aj koža na tvári).
- Čuchové látky s a klávesy zložka: táto prítomná forma vonných látok dráždi čuchový nerv na jednej strane, ale na druhej strane ešte dodatočne rôznu chuť nervy ako tvárový nerv (zmiešaný nerv s motorom (zásobujúci sval) a citlivým (zásobujúci oblasť koža) porcia). Ako príklad tohto rodu je chloroform.
Vzhľadom na to, že čisté čuchové látky je možné vnímať výlučne cez čuchový nerv, nedochádza k vnímaniu zápachu pri anosmii (úplná strata čuchu). V iných formách však možno látky vnímať v zmysle klávesy, napríklad. Olfaktometre potrebné pre olfaktometriu sú rozdelené do dvoch rôznych systémov. Je možné navzájom odlíšiť statické a dynamické olfaktometre, ktoré sa líšia rôznymi spôsobmi riedenia:
- Statická olfaktometria: v tejto metóde sa používajú dva rôzne plyny, každý v inom objem. Jeden plyn je úplne bez zápachu, zatiaľ čo druhý plyn má čuchový účinok. Z pomeru dvoch objemov plynu je teraz možné vypočítať zriedenie.
- Dynamická olfaktometria: pri tejto metóde sa ako vzorka pachu používa aj zápachový plyn, ktorý sa zmieša s plynom. Výhodou tejto metódy je však nižšia potreba čuchovej látky.
K postupu olfaktometrie:
- Pri testovaní na prítomnú čuchovú poruchu sa pacientovi ponúka vzorka pachu v rôznom zriedení pevnosť. Aby sa dosiahol zmysluplný výsledok, pacient nesmie byť pod vplyvom liekov, ktoré môžu ovplyvňovať čuch. Ďalej je dôležité, aby netrpel žiadnym ochorením, ktoré môže mať vplyv na vôňu (napríklad: nádcha - vírusová nádcha).
- Na stanovenie prahovej hodnoty zápachu (najnižšia koncentrácie vonnej látky, ktorú môže pacient vnímať), rôzne vzorky zápachu v rôznych riedenia sú predložené pacientovi na meranie.
- Pokiaľ je to možné, rôzne vzorky sa prezentujú nielen v zostupnej intenzite, ale sa počas roka aj menia správa. Ďalším variantom scramblovania poradia vzoriek je metóda vynútenej voľby, pri ktorej sa pacientovi ponúkajú dve skúmavky a každá musí identifikovať, ktorá obsahuje vzorku zriedeného zápachu. Od tohto je potrebné odlíšiť režim „áno-nie“, v ktorom má pacient vyhodnotiť, či ponúkaná hadička obsahuje vonnú látku.
- V obidvoch variantoch môže odorant pôsobiť na pacienta iba maximálne 15 sekúnd, kým pacient nemusí rozpoznať prítomnosť zápachu. Ďalej si to vyžaduje polminútovú pauzu po každej správa odorantu, aby sa dalo zabrániť adaptácii (návyku) na odorant.
Okrem oddelenia dvoch postupov olfaktometrie je tiež možné diferencovať samotný čuchový test v dvoch rôznych postupoch:
- Subjektívne čuchové testovanie sa ako kvalitatívny testovací postup opiera o slovne vyjadrenú odpoveď pacienta na to, či vnímali zápach s jednou zakrytou nosnou dierkou.
- Objektívne čuchové testovanie na druhej strane umožňuje pacientom, ktorí nie sú schopní vyjadrovať sa (napríklad za prítomnosti retardácia alebo malé deti), či už zápach vnímali. Test sa vykonáva meraním pacienta mozog vlny so zariadením EEG. Prúdy spustené pri detekcii zápachu je možné zobraziť pomocou EEG metra.
V mnohých prípadoch sa pacient z čuchovej poruchy dostane aj bez liečby. Ak je však prítomný ako príznak základného ochorenia, olfaktometria môže pomôcť pri diagnostike základného ochorenia. Rozhodujúcim faktorom pre pacienta teda nie je detekcia čuchovej poruchy, ale skôr identifikácia príčiny.
