Funkcia nervového systému
nervový systém, ako súčasť organizmu, slúži na absorpciu, kontrolu a reguláciu podnetov a má veľký vplyv na organizmus. Je „komunikačne“ prepojený s telom a prostredím. Fungovanie nervový systém možno zjednodušiť nasledovne: Prostredníctvom prijímača stimulov (senzor, receptor) sú stimuly zo zmyslových orgánov vnímané a smerované prostredníctvom citlivého nervové vlákno do stredu nervový systém (CNS).
Tu sa spracúvajú poskytnuté (aferentné) informácie. Informácie sú zvyčajne kódované ako elektrický signál (akčný potenciál). Na spracovaní sa podieľajú rôzne nervové bunky.
Prenos informácií sa uskutočňuje okrem iného prostredníctvom nosných látok (prenášačov). Nakoniec sa informácia dostane k vybíjaciemu motoru (eferentnému) nervové vlákno, ktorý sa pohybuje z centrálneho nervového systému smerom do „vzdialeného stredu“ (periférie) k úspešnému orgánu, napr. svalovej bunke. Tam sa spracovaná informácia odovzdá ďalej a dôjde k reakcii, napr. Sval je napnutý nervová bunka (neurón) má veľa dendritov, ktoré sú akýmsi spojovacím káblom s inými nervovými bunkami na komunikáciu s nimi.
- Nervová bunka
- Dendrite
Anatómia miechy
miecha je vláknitý a na svojej prednej strane má (ventrálnu alebo prednú) brázdu, ktorá sa nazýva ventrálna stredná trhlina. The miecha tepna (A. spinalis anterior) prechádza touto brázdou. Priamo oproti prednej pukline je ďalší zárez, takzvaný dorzálny stredný sulcus posterior.
To pokračuje dovnútra do septa, takzvaného septum medianum dorsale. Predný zárez, tj. Fisure mediana ventralis / anterior a zadná priehradka, rozdeľujú miecha na dve polovice, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi.
- Sulcus medianus posterior
- Hinterhornova sivá látka
- Biela hmota
- Predná rohová sivá látka
- Fisure mediana predné
Prierez miechy ukazuje šedú hmotu ležiacu vo vnútornej oblasti a „motýľ- ako “, ktorý je rozdelený na predný a zadný„ roh “.
Šedú hmotu ohraničuje vláknitá substantia alba, ktorá sa zreteľne odlišuje bielou farbou. V závislosti od lokalizáciemotýľ tvar “šedej hmoty sa môže líšiť. V miechových úsekoch na úrovni truhla a bedrá, sivá látka obsahuje na každej strane okrem predných a zadných rohov aj malý bočný roh, ktorý zaujme miesto medzi dvoma rohmi.
V strede sivej hmoty je centrálny kanál (canalis centralis), v priereze sa javí ako malý otvor. Centrálny kanál je naplnený alkoholom a predstavuje vnútorný priestor pre miechu. Pozdĺžny rez ukazuje, že miecha má na niektorých miestach zahustenia nazývané immittumescences.
Môžu sa nachádzať v krčnej a bedrovej alebo krížovej oblasti a sú dôsledkom zvýšeného počtu nervových telies a nervových procesov v tejto oblasti, ktoré sú zodpovedné za nervové zásobenie končatín, teda rúk a nôh. Široký predný roh (Cornu anterius) látky sivej miechy obsahuje nervová bunka telá, ktorých predĺženia (axóny) sa pohybujú k rôznym svalom (tzv. motoneuróny). Rozšírenia nervová bunka telieska predného rohu tvoria prednú motorickú (teda pohybovú) časť chrbtice nervový koreň, ktorá vychádza z bočnej časti miechy.
Zadný roh miechy je vstupným bodom pre zadnú citlivú časť koreňov miechového nervu, ktorá prenáša „pociťované“ informácie generované na periférii do mozog (napr bolesť, teplota, zmysel pre dotyk). Na rozdiel od tiel motorických nervových buniek sú telá nervových buniek zodpovedné za citlivosť umiestnené v takzvanom mieche zhluk nervových buniek, ktorá sa nachádza mimo miechy (ale stále v miechový kanál). Napriek tomu sa bunkové telá (vláknové bunky) môžu nachádzať aj v zadnom rohu, ale patria k dlhým predným a bočným vláknom bielej hmoty.
Bočný roh zahrnuje vegetatívne nervové bunky (neuróny) Sympatický nervový systém (v hrudnej a driekovej dreni) a parasympatický nervový systém (v sakrálnej dreni). Popísané 3 rohy sa v priereze zobrazujú iba ako „rohy“ („motýľ krídla “). Pri pohľade trojrozmerne sú to vlastne stĺpce, v kontexte ktorých hovoríme aj o columnae (slabinách).
Predný stĺpik predného rohu sa nazýva columna anterior, zadný stĺpik zadného rohu a bočný stĺpik laterálneho rohu sa nazýva columna lateralis. Stĺpce by si nemali predstavovať pramene rovnakej hrúbky bezat cez celú miechu zhora nadol. Skupiny buniek tvoria malé stĺpce, ktoré môžu presahovať niekoľko segmentov (vrstvy miechy).
Tieto bunkové skupiny sa nazývajú jadrá. Bunky takéhoto zoskupenia sú potom zakaždým zodpovedné za inerváciu určitých svalov. Ak sa napríklad bunková skupina rozprestiera na niekoľkých segmentoch, jej bunkové rozšírenia (axóny) tiež vychádzajú z miechy niekoľkými prednými koreňmi.
Po ich ukončení sa axóny opäť spoja a vytvoria nerv, ktorý sa potom stiahne do svalu. V tomto prípade sa hovorí o periférnom nervu. Ak je poškodený periférny nerv, vedie to k periférnej paralýze, ktorá má za následok úplné zlyhanie pridruženého svalu. Ak na druhej strane a nervový koreň nervového systému je poškodený, vedie to k radikulárnej paralýze (radix = koreň), teda k strate určitých funkcií rôznych svalov.
V oblasti rúk a nôh je zvláštnosť: tu chrbtica nervy tvoria nervové plexusy, takzvaný plexus. Oblasť kože, ktorá je dodávaná nervovými vláknami segmentu, sa nazýva dermatom. Svalové vlákna, ktoré sú dodávané nervovými procesmi segmentu, sa nazývajú myotóm.
Malo by sa pamätať na to, že to nie je jeden segment, ktorý dodáva sval, ale za určitých okolností veľa čiastkových funkcií viacerých svalov. Okolo centrálneho kanála sú tiež nervové vlákna, ktoré spájajú dve polovice miechy, ktoré sa nazývajú komisurálne vlákna (commissura grisea). Tým sa zabezpečí, že jedna polovica bude vedieť, čo druhá polovica robí.
Časť vyvážiť slúži procesu bilancie. Vlákna komisury patria do vlastného prístroja miechy. Patria sem nervové bunky a ich vlákna, ktoré navzájom komunikujú na úrovni miechy a umožňujú tak procesy bez nutnosti použitia centrálnych obvodov mozog. Patria sem napríklad vlastné miechy reflex.
