Prevádzka hallux rigidus
Na prevádzku prístroja je k dispozícii celý rad postupov tuhý kúdeľ. Každý postup musí byť prispôsobený pacientovi stav, štádium ochorenia a samozrejme k želanému výsledku. O chirurgickom zákroku sa uvažuje až v neskorších štádiách, zatiaľ čo s počiatočnými štádiami sa zaobchádza konzervatívne.
V stredných štádiách ochorenia je potrebné vykonať chirurgický zákrok, ktorý v každom prípade zachová kĺb. Jedným z postupov, ktoré tu prichádzajú do úvahy, je takzvaná cheilektómia. To zahŕňa otvorenie kĺbová kapsula.
Po odstránení časti kĺbovej membrány sa chrupavka je skontrolovaný. V oblasti kĺbu chrupavka, odstávajú sa vyčnievajúce časti (ostephyty) a chrupavka ako celok je v oblasti kĺbu vyhladená. Po rozsiahlom zavlažovaní sa potom rana opäť uzavrie.
Pri tejto metóde zostávajú príslušné časti kĺbu a väzivového a šľachového aparátu nedotknuté. Kvôli nízkej invazívnosti sú stále možné ďalšie operácie s inými metódami. Táto metóda je porovnateľná s vyhladzovaním často používaným v kolenný kĺb v kolene endoskopia.
Po operácii by sa malo čo najskôr začať s pohybovými cvičeniami a zaťažením pomocou hrubej ponožky. Ďalšou metódou na obnovenie pohyblivosti kĺbu veľkého prsta je osteotómia základnej falangy. Z materiálu je vystrihnutý klin metatarzálnou kosť zhora.
Kostná vrstva smerom k podrážke chodidla zostáva spočiatku neporušená a potom sa mierne prelomí, aby sa uzavrel klinovitý rez. Pri tejto chirurgickej metóde sa potom výsledok stabilizuje pomocou svoriek alebo skrutiek. Po operácii je potrebné 6 týždňov nosiť pevnú topánku, aby sa noha stabilizovala, až kým sa kosť pevne nezahojí.
Túto techniku je možné aplikovať na rôzne kosti chodidla, ale vždy má taký efekt, že vystrihnutím klinu alebo kotúča sa dosiahne poloha kĺbu hlava sa mení tak, aby umožňovala väčšiu mobilitu a minimalizovala riziko nesprávneho načítania. Artrodéza je ďalší postup, ktorý sa používa najmä u pacientov, ktorí vyžadujú vysokú stabilitu zaťaženia. Počas artrodézy je postihnutý kĺb stuhnutý.
Cieľom celého postupu je pevne spojiť kosti palca na nohe a metatarzu pomocou kostného rozšírenia. Pôvodná spoločná oblasť vrátane chrupavka a povrch spoja sa nahradí týmto skostnatenia. Počas operácie sa kĺb odstráni a kostné povrchy sa spoja.
Táto konštrukcia musí byť najskôr stabilizovaná klincami alebo skrutkami, kým výsledná kosť nezvládne túto úlohu sama. Výsledkom tejto techniky sú aj variácie v závislosti od presných príznakov. Napríklad pri takzvanej artrodéze lapidus je kĺb medzi metatarzálnou a tarzus je stuhnutý.
Okrem skrutiek na stabilizáciu sa používajú aj platničky. Po operácii by mala byť noha niekoľko dní vyvýšená. Samotný palec na nohe by sa potom nemal zaťažovať asi 6 týždňov, aby kosť dosiahla určitý stupeň stability.
Artrodéza mení valivý pohyb nohy pri zaťažení. To je obzvlášť užitočné zabrániť bolesť. Na rozdiel od protetických postupov nehrozí riziko neskoršieho uvoľnenia.
90% pacientov uvádza, že po operácii sú spokojní s výsledkom. Výmena metatarsofalangeálny kĺb palca na nohe s protézou je možný aj v prípade tuhý kúdeľ. Hlavnou výhodou protéz je, že sa v rámci možností udržuje alebo obnovuje prirodzená pohyblivosť kĺbu.
Obmedzenia po operácii by preto mali byť menej prísne. Avšak ani pri týchto protézach už nie je dovolené vykonávať činnosti, ktoré sú vystavené maximálnemu stresu. Protéza je pripevnená podobným spôsobom ako kolenný kĺbnapríklad a prispôsobené anatomickým vlastnostiam. Tento postup sa dnes na mnohých miestach považuje za štandardný.
Medzi výhody patrí okrem mobility aj rýchlosť bolesť úľava. Ak navyše vzniknú problémy s protézou, veľmi jemný postup nasadenia znamená, že je možný zásah aj neskôr. Aj tu by sa mala topánka so stabilnou podrážkou nosiť asi 6 týždňov a malo by sa zabrániť rolovaniu. Po 6 týždňoch by však mala byť protéza dobre spojená s kosťou, aby bolo možné zaťaženie.
Všetky články v tejto sérii:
