Úlohy imunitného systému Imunitný systém

Úlohy imunitného systému

imunitný systém je obranný systém tela. Jeho úlohou je odrážať patogény, ktoré v podstate zahŕňajú baktérie, vírusy, plesne a parazity. V imunitný systém možno rozlíšiť medzi dvoma veľkými oblasťami, ktoré vo väčšine prípadov spolupracujú.

Prvá oblasť popisuje vrodené, nešpecifické imunitný systém. Je k dispozícii ľuďom od narodenia a predstavuje prvú bariéru v boji proti cudzím telesám. Ako naznačuje názov, táto imunitná obrana je nešpecializovaná, tj. Pozostáva z univerzálnych obranných mechanizmov, ktoré udržujú napadnuté cudzie telá pod kontrolou, kým nezačne pracovať špecifický imunitný systém.

Na jednej strane fyzické bariéry, ako je pokožka, sliznice, vlasy, ktoré sťažujú vstup cudzích telies do organizmu, patria do tejto oblasti. Na druhej strane existujú aj špeciálne obranné bunky, ako sú fagocyty (zachytávajúce bunky), ktoré požierajú všetko, čo je v ich blízkosti telu cudzie, alebo bunky prirodzeného zabíjania s nešpecifickým imunitným systémom. Toto je séria proteíny že keď je aktivovaný, drží sa na votrelcoch a označuje ich a môže spôsobiť ich rozpustenie.

Na druhej strane špecifický získaný imunitný systém sa musí najskôr vyvinúť v priebehu života. Skladá sa hlavne z B a T-lymfocyty (biely krv bunky), protilátky produkujú a zachytávajú bunky. T-lymfocyty sa môžu vyvinúť do T-zabíjačských buniek a môžu priamo napadnúť cudzie telesá.

Ak je narušiteľ zožratý zachytávacou bunkou, môže táto preniesť svoj podpis (antigén) na B lymfocyt. Z toho sa potom vyvinie takzvaná plazmatická bunka a začne produkovať protilátku proteíny ktoré sú protipólom antigénu. Naučiť sa viac o superantigeny.

Tieto protilátky teraz dokáže rozpoznať línie votrelca, ktoré nesú rovnaký antigén, pripojiť sa k nemu a tak ho paralyzovať a označiť ako korisť pre zachytávajúce bunky. Pretože tento proces trvá niekoľko dní, pôsobenie špecifického imunitného systému sa oneskoruje. Preto sa niektoré B-bunky vyvinú do tzv Pamäť bunky, ktoré prežijú po celý život a naďalej produkujú špecifické protilátky.

Ak je telo konfrontované s rovnakým votrelcom inokedy, špecifický imunitný systém môže reagovať oveľa rýchlejšie, pretože má stále zodpovedajúce protilátky „vo svojom Pamäť„. Vrodená imunitná obrana / imunitný systém je prítomný u každého dieťaťa (ktoré netrpí imunitným ochorením) a poskytuje nešpecifickú imunitnú obranu, tj. Napáda všetko cudzie. Dôležitou zložkou vrodeného imunitného systému je takzvaný systém komplementu.

Tento imunitný systém pozostáva z cca. 20 rôznych sér proteíny (časť krv), ktoré predovšetkým môžu doslova obklopovať baktérie (tzv. opsonizácia) a aktivujú makrofágy, ktoré potom eliminujú baktérie. Okrem toho je možné aktivovať ďalšie bunky tela (najmä takzvané monocyty, mastocyty, granulocyty, ako aj prirodzené zabíjačské bunky), čo vedie k eliminácii votrelcov.

Vyššie uvedené bariéry imunitného systému, ako je pokožka alebo sliznica so svojimi špeciálnymi bunkami, epitelami, sú tiež súčasťou vrodenej obrany. Bunky vrodenej imunitnej obrany / imunitného systému sú ako prvá úderná sila v boji proti inváznym patogénom. Pomocou takzvaného veľkého histokompatibilného komplexu (MHC), ktorý je prítomný v každej bunke tela, dokáže obranná bunka rozlišovať medzi priateľom a nepriateľom.

Väčšina infekcií je rozpoznaná a eliminovaná bunkami vrodeného imunitného systému. Bunky vrodeného imunitného systému zahŕňajú makrofágy (zachytávajúce bunky), bunky prirodzeného zabíjania, žírne bunky, monocyty a epiteliálne bunky. Tieto bunky však nie sú dôležité iba pre vrodený imunitný systém, môžu tiež prezentovať časti zjedených patogénov iným bunkám na svojom bunkovom obale (bunková membrána), takže tieto bunky vytvárajú protilátky proti patogénom. Vďaka tomu je obrana patogénov ešte zvláštnejšia alebo konkrétnejšia.