Účinná látka aminofenazón má antipyretický a analgetický účinok. Analgetikum je však kontroverzné kvôli svojim vedľajším účinkom. V niektorých európskych krajinách sa už preto na voľnom trhu nepredáva.
Čo je aminofenazón?
Účinná látka aminofenazón sa predpokladá, že má antipyretický a analgetický účinok. Asi pred 120 rokmi sa začal získavať lekársky výskum aminofenazón zo základnej látky fenazón. Toto je biela prášok. Jeho rozpustnosť v voda je veľmi vysoká. Okolo roku 1900 prvý drogy obsahujúce aminofenazón. Vďaka intenzívnej redukcii počas ťažby boli tieto silné upokojujúce účinok. Bolesť bol tlmený, horúčka bol znížený a celý organizmus mohol byť uvoľnený. Pred väčšími zásahmi mal teda určitý význam. Náprava sa často podávala na upokojenie pacientov. Jeho význam bol však väčší pri následnej starostlivosti o choroby a rany. Dali sa s tým zmierniť zápaly každého druhu. Pomerne rýchlo sa s aminofenazónom upravili aj ďalšie príznaky. Vedľajšie účinky sa neobjavili - tieto sa však prejavili pri dlhodobom používaní.
Farmakologický účinok
Aminofenazón sa užíva takmer vždy perorálne. Môže tu mať teda podobu tablety a kapsule, ale tiež v kvapaline, ktorá sa má rozpustiť. Týmto spôsobom sa účinná látka dostáva do krvi a jednotlivých tkanivových buniek. Tam je schopný viazať sa s rôznymi plazmami proteíny - celkovo ich možno zistiť viac ako 100. Uskutočnili by sa na nich určité chemické procesy proteíny bez správa lieku. Oni zase môžu byť základom pre prepravu bolesť a ďalšie vnemy prostredníctvom nervový systém k mozog. Blokovaním však proteíny, je vnímanie nepohodlia znížené. Pacient je uvedený do pokojného stavu. Podobne sú plazmatické proteíny zapojené do vývoja akútnych aj chronických zápal. V dôsledku toho sa prístupom k aminofenazónu taktiež znižuje toto nebezpečenstvo. V ďalšom priebehu sa teda nemôžu vredy rovnako rozširovať. Okrem toho horúčka je zabránené.
Lekárske použitie a použitie
Možné aplikácie aminofenazónu boli a sú rôzne. Liek sa aplikuje na choroby spojené s horúčka, bolesť a zápal, Kvôli jeho upokojujúce účinok, vždy sa používal ako podporný prostriedok v malých dávkach ako súčasť lieku tabletky na spanie a anestetiká. Vďaka rýchlemu účinku a vysokej vstrebávanie v tele získala droga značný význam. Ďalším pozitívnym aspektom bolo, že sa zdá, že účinná látka do značnej miery neobsahuje spontánne sa vyskytujúce vedľajšie účinky. V dôsledku toho zostalo jeho použitie pomerne vysoké až do 1960. a 1970. rokov. Až v štúdii zverejnenej v polovici 1970. rokov sa konkrétne naznačili dlhodobé vedľajšie účinky. Tie by mohli mať silno zdravie- ohrozujúci až smrteľný charakter. Aminofenazón sa tak čoraz viac presúval zo zamerania lekárskej aplikácie. V niektorých európskych krajinách ho už nemožno nájsť ako súčasť voľne dostupného produktu drogy. Podávajú ho teda bez výnimky lekári - a to iba vo veľmi nízkych dávkach, ktoré je možné kedykoľvek odôvodniť.
Riziká a vedľajšie účinky
Aminofenazón má hlavne dva závažné vedľajšie účinky. Prvá spočíva v dlhodobej redukcii granulocytov prítomných v krv. Tieto patria k bielym krv bunková skupina a do tej miery sú zapojené do silných imunitný systém. Redukcia toho istého teda vedie k slabosti tela brániť sa pred vnútornými a vonkajšími vplyvmi. Druhý účinok je viditeľný v silnej podpore karcinogénnych buniek. metastázy mohli byť zistené u neúmerne vysokého počtu spotrebiteľov. To bol prípad aj pacientov, ktorí užívali aminofenazón iba v malom množstve. Vedľajšie účinky lieku sú tak pri užívaní laikmi veľmi intenzívne a neospravedlniteľné. Zdá sa, že liek má z dlhodobého hľadiska na organizmus skôr škodlivý ako užitočný účinok.
