Zlomenina pätnej kosti OP
Existujú dva spôsoby liečby kalkaneálnej kosti zlomenina. Po prvé, existuje konzervatívna liečebná metóda, pri ktorej sa noha je umiestnená vysoko a dostatočne ochladzuje počas chladenia a lymfa odvodnenie umožňujúce zlomenina liečiť sa sám. Častejšie však a pupková kosť zlomenina sa odporúča liečiť chirurgicky.
Pri operácii zlomeniny kalkaneálnej kosti musí chirurg najskôr poznať počiatočnú polohu zlomeniny. Malé zlomeniny je možné ošetrovať drôtmi alebo častejšie platničkami, zatiaľ čo otvorené zlomeniny kalkaneálnej kosti by sa mali ošetrovať tzv. externý fixátor, pretože to zaisťuje maximálnu stabilitu. Pred chirurgickým zákrokom na zlomeninu kalkaneálnej kosti sa najskôr musí výrazne znížiť opuch chodidla. Predtým, ako môže dôjsť k chirurgickému zákroku, musí pacient asi na týždeň vyložiť nohu, ochladiť ju ľadom a dostať a lymfa odvodnenie.
Až po dostatočnom zmiernení opuchu je možné vykonať operáciu zlomeniny pätnej kosti. Počas operácie sa na vonkajšej strane kalkaneusu urobí rez asi 4 - 5 cm. Pacient preto počas operácie leží na boku, aby mal chirurg lepší výhľad na kalkaneus.
Aby sa zabránilo príliš veľkému krvácaniu, často sa v stehno oblasti. Za účelom získania dobrého pohľadu na pupková kosť zlomenina a dolná členok kĺby, tukové vrstvy a svaly sa musia počas operácie najskôr voľne pripraviť. Iba potom môže chirurg získať dobrý výhľad na zlomeninu kalkaneálnej kosti.
Ak sú malé kostné štiepky, odstránia sa. Kalkaneus sa potom zrekonštruuje a znovu zostaví tak, aby si udržal svoj fyziologický tvar a fragmenty ležali čo najbližšie k sebe, aby sa lepšie uzdravili. Zvyčajne sa na postihnuté miesto zlomeniny potom umiestni titánová platnička, ktorá sa potom zafixuje skrutkami.
Pacienti s vysokým rizikom hojenie rán poruchy (fajčiari, chronická venózna insuficiencia, diabetici ...) sa niekedy liečia malými rezmi, cez ktoré sa zavedú drôty na stabilizáciu pätovej kosti. Operácia zlomeniny kalkaneálnej kosti pomocou titánovej platničky a skrutiek je však bezpečnejšia a používa sa častejšie. Rana sa potom opäť uzavrie a pacient je potom zhruba na týždeň prijatý ako stacionár.
Zlomenina kalkaneálnej kosti je vážna zlomenina, ktorú by ste nemali brať na ľahkú váhu, pretože existujú pacienti, u ktorých sa zlomenina napriek adekvátnej liečbe nehojí správne. Najmä neskoré následky, ako je skoré opotrebenie kĺbu (artróza) môže viesť k tomu, že trvanie zlomeniny pätnej kosti sa nevzťahuje iba na skutočnú fázu rastu kostí, ale že zlomenina pätnej kosti vedie k trvalej zmene životných okolností. V závislosti od toho, ako veľmi je kalkaneus zlomený, sa uprednostňuje konzervatívna liečba alebo chirurgická liečba.
Dĺžka hojenia v prípade zlomeniny kalkaneálnej kosti teda závisí aj od typu zvolenej terapie. U pacientov s „rovnou“ zlomeninou alebo u pacientov, ktorí by nimi mohli trpieť hojenie rán poruchy v dôsledku predchádzajúcich chorôb ako napr cukrovka mellitus, uprednostňuje sa konzervatívna terapia. Tu je noha vyvýšená, ochladená a lieky proti bolesti sú podávané.
Okrem toho, a lymfa na zníženie opuchu nohy sa vykonáva drenáž. S touto konzervatívnou terapiou, doba hojenia pupková kosť zlomenina je asi 6-12 týždňov. U mladších pacientov, u ktorých kalkaneus prenikol prvýkrát, zvyčajne stačí 6 týždňov.
U starších pacientov, ktorí môžu mať sprievodné ochorenia ako napr cukrovka, doba hojenia potom môže byť dlhšia ako 12 týždňov. Je tiež dôležité vedieť, že ani po 12 týždňoch nemusí byť uzdravovací proces úplný a že sa uzdravovací proces môže zastaviť a pacient musí žiť s neskorými účinkami. Za normálnych okolností by však mal byť pacient po 12 týždňoch hojenia schopný opäť úplne zaťažiť chodidlo.
Vo väčšine prípadov sa však uprednostňuje chirurgický zákrok. Pred operáciou musí byť noha najskôr prekrytá odložením a ochladením. To trvá asi jeden až dva týždne.
Aj pri chirurgickom zákroku je doba hojenia po operácii asi 6 - 12 týždňov. Fyzioterapiu je možné zahájiť po prvom týždni. Pretože však úplné vyliečenie zlomeniny pätnej kosti môže trvať až 6 mesiacov, je dôležité, aby pacient nezačal s extrémnymi športovými aktivitami ako napr. jogging alebo hrať futbal až po 6 mesiacoch, inak je riziko neskorých komplikácií príliš vysoké.
Všetky články v tejto sérii:
